Tridsaťročný rodák využil chybu svojho tímového kolegu Nica Rosberga v 49. kole a úspešne doviedol monopost do cieľa. Hamilton má tri kolá pred koncom sezóny pred Sebastianom Vettelom z Ferrari neprekonateľný 76-bodový náskok. Maximum, ktoré sa dá získať, je 75 bodov.
Hamilton je prvým jazdcom F1 z Veľkej Británie, ktorému sa podarilo obhájiť titul. V minulosti sa to nepodarilo takým kapacitám ako Jackie Stewart, Jim Clark či Graham Hill. Rodák zo Stevenage sa tretím titulom majstra sveta po rokoch 2014 a 2008 vyrovnal Stewartovi, ktorý sa tešil v rokoch 1969, 1971 a 1973.
Šampionát efjednotky trikrát ovládli aj Ayrton Senna (1988, 1990, 1991), Nelson Piquet (1981, 1983, 1987), Niki Lauda (1975, 1977, 1984) a Jack Brabham (1959, 1960, 1966). Hamilton sa navyše 43. víťazstvom v kariére odpútal od Vettela na treťom mieste historického rebríčka víťazstiev v pretekoch formuly 1.
„Momentálne nemôžem nájsť tie správne slová na to, aby som vám opísal tento neskutočný pocit. Tretí titul by som nikdy nezískal bez podpory tímu, ktorý má posledné tri roky poháňal vpred, prijal k sebe a živil ma,“ uviedol Hamilton na pódiu do mikrofónu britskej speváckej hviezdy Eltona Johna a neskôr povedal: „Je to pre mňa splnením sna. Teraz je to také silné, že neviem zo seba dostať nejakú vetu. Pamätám si na svoj prvý britský titul, keď sme spolu s otcom cestou domov spievali ‚My sme šampióni‘. Je ťažké uveriť, že teraz tu sedím ako trojnásobný majster sveta.“
„Neuveriteľné, neviem, čo sa stalo, som veľmi smutný a sklamaný. Je vždy nešťastné prísť takýmto spôsobom o vedenie a víťazstvo,“ opísal Rosberg moment zo 49. kola a na margo svojho štartu sa vyjadril: „Pretočili sa mi kolesá. Nikdy predtým sa mi to nestalo, ani pri testoch, nikdy. Musíme sa na to pozrieť.“ „Nie je to bohviečo, keď pretnete cieľovú čiaru a viete, že už nemáte šancu získať titul. Veľká gratulácia Lewisovi, celý rok predvádzal skvelé výkony. Dostávame sa blízko, možno sa nám to podarí na budúci rok,“ dodal Vettel.
Hamilton vybojoval v nedeľňajších 16. pretekoch sezóny 10 víťazstvo. Na druhom mieste skončil Rosberg, ktorého ešte do konca pretekov naháňal Vettel. Kariérne maximum vyrovnal štvrtou priečkou mladík Max Verstappen z Toro Rosso.
Foto: SITA/AP, Martin Meissner
Jazdci po víkende ovplyvnenom hurikánom Patrícia štartovali na intermediálkach a Hamilton sa hneď po prvej zákrute dostal pred víťaza kvalifikácie Rosberga, ktorý sa prepadol až na piate miesto. Britského jazdca stíhal Kvjat z Red Bullu.
V piatom kole vedenie pretekov nasadilo virtuálne bezpečnostné vozidlo. Na začiatku ôsmeho kola sa už išlo znovu naplno a Rosberg sa dostal pred Ricciarda na tretiu priečku a vzápätí aj pred Kvjata na druhú. Na začiatku 13. kola Ricciardo využil zaváhanie Rosberga a široký výjazd Kvjata ocitol sa na druhej pozícii. Okamžite útočil na vedúceho Hamiltona a v 15. kole sa mu ho podarilo predbehnúť. V 18. kole Hamilton prehral súboj s Rosbergom a zamieril do boxov prezuť na pneumatiky do sucha. Po výmenách u mechanikov bolo poradie na prvých štyroch pozíciách nasledovné: Ricciardo, Rosberg, Kvjat, Hamilton.
V 22. kole Rosberg zaútočil a dostal sa na prvé miesto pred Ricciarda. V rovnakom čase Hamilton predbehol Kvjata. V suchých podmienkach boli mercedesy výkonnostne na tom oveľa lepšie než zvyšok štartového poľa. O dve kolá neskôr Vettel obehol Kvjata bol štvrtý. O ďalšie dve kola patrilo už Hamiltonovi druhé miesto, keď predbehol Ricciarda. V polovici pretekov mal vedúci Rosberg pred svojím kolegom 11-sekundový náskok, ale na trať vyšlo bezpečnostné vozidlo pre odstavený monopost Ericssona.
V 33. kole sa opäť rozsvietili zelené svetlá a Rosberg si udržal prvú priečku. Vettel v krátkom časovom horizonte získal dve pozície, keď predbehol jazdcov Red Bullu a zaradil sa na tretie miesto. Riaditeľstvo pretekov v 38. kole ohlásilo virtuálny safety car pre nebezpečne odparkovaný monopost Hülkenberga pri trati. Onedlho sa opäť išlo naplno, Rosberg medzitým zamieril na výmenu pneumatík a zaradil sa na štvrté miesto, o pár momentov bol už druhý.
V 43. kole havaroval Kvjat a bezpečnostné vozidlo bolo späť na okruhu. Desať kôl pred koncom prišiel ďalší reštart. Rosberg síce zostal vo vedení, ale krátko na to vyšiel na trávu a pustil pred seba Hamiltona. Ten už nenechal nič na náhodu a doviedol auto do cieľa, čo znamenalo jeho tretí titul svetového šampióna.
Výsledky – Veľká cena USA – Austin – nedeľa (po 56 kolách): 1. Lewis Hamilton (V. Brit.) Mercedes 1:50:52,703 h, 2. Nico Rosberg (Nem.) Mercedes +2,850 s, 3. Sebastian Vettel (Nem.) Ferrari +3,381, 4. Max Verstappen (Hol.) Toro Rosso +22,359, 5. Sergio Pérez (Mex.) Force India +24,413, 6. Jenson Button (V. Brit.) McLaren +28,058
Poradie MS (po 16 z 19 pretekov): 1. Lewis Hamilton (V. Brit.) Mercedes 327 bodov – istý majstrovský titul, 2. Sebastian Vettel (Nem.) Ferrari 251, 3. Nico Rosberg (Nem.) Mercedes 247, 4. Kimi Räikkönen (Fín.) Ferrari 123, 5. Valtteri Bottas (Fín.) Williams 111, 6. Felipe Massa (Braz.) Williams 109
Pohár konštruktérov: 1. Mercedes 574 bodov, 2. Ferrari 374, 3. Williams 220, 4. Red Bull 150, 5. Force India 102, 6. Lotus 70
Prehľad majstrov sveta v pretekoch automobilov formuly 1 (1950 – 2015):
Rok / jazdec (krajina) / tím
1950 Giuseppe Farina (Tal.) Alfa Romeo 1951 Juan Manuel Fangio (Arg.) Alfa Romeo 1952 Alberto Ascari (Tal.) Ferrari 1953 Alberto Ascari (Tal.) Ferrari 1954 Juan Manuel Fangio (Arg.) Maserati/Mercedes 1955 Juan Manuel Fangio (Arg.) Mercedes 1956 Juan Manuel Fangio (Arg.) Lancia-Ferrari 1957 Juan Manuel Fangio (Arg.) Maserati 1958 Mike Hawthorn (V. Brit.) Ferrari 1959 Jack Brabham (Aust.) Cooper-Climax 1960 Jack Brabham (Aust.) Cooper-Climax 1961 Phil Hill (USA) Ferrari 1962 Graham Hill (V. Brit.) BRM 1963 Jim Clark (V. Brit.) Lotus-Climax 1964 John Surtees (V. Brit.) Ferrari 1965 Jim Clark (V. Brit.) Lotus-Climax 1966 Jack Brabham (Aust.) Brabham-Repco 1967 Denis Hulme (N. Zel.) Brabham-Repco 1968 Graham Hill (V. Brit.) Lotus-Ford 1969 Jackie Stewart (V. Brit.) Matra-Ford 1970 Jochen Rindt (Aust.) Lotus-Ford 1971 Jackie Stewart (V. Brit.) Tyrell-Ford 1972 Emerson Fittipaldi (Braz.) Lotus-Ford 1973 Jackie Stewart (V. Brit.) Tyrell-Ford 1974 Emerson Fittipaldi (Braz.) McLaren-Ford 1975 Niki Lauda (Rak.) Ferrari 1976 James Hunt (V. Brit.) McLaren-Ford 1977 Niki Lauda (Rak.) Ferrari 1978 Mario Andretti (USA) Lotus-Ford 1979 Jody Scheckter (JAR) Ferrari 1980 Alan Jones (Aust.) Williams-Ford 1981 Nelson Piquet (Braz.) Brabham-Ford 1982 Keke Rosberg (Fín.) Williams-Ford 1983 Nelson Piquet (Braz.) Brabham-BMW 1984 Niki Lauda (Rak.) McLaren-TAG 1985 Alain Prost (Fr.) McLaren-TAG 1986 Alain Prost (Fr.) McLaren-TAG 1987 Nelson Piquet (Braz.) Williams-Honda 1988 Ayrton Senna (Braz.) McLaren-Honda 1989 Alain Prost (Fr.) McLaren-Honda 1990 Ayrton Senna (Braz.) McLaren-Honda 1991 Ayrton Senna (Braz.) McLaren-Honda 1992 Nigel Mansell (V. Brit.) Williams-Renault 1993 Alain Prost (Fr.) Williams-Renault 1994 Michael Schumacher (Nem.) Benetton-Ford 1995 Michael Schumacher (Nem.) Benetton-Renault 1996 Damon Hill (V. Brit.) Williams-Renault 1997 Jacques Villeneuve (Kan.) Williams-Renault 1998 Mika Häkkinen (Fín.) McLaren-Mercedes 1999 Mika Häkkinen (Fín.) McLaren-Mercedes 2000 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari 2001 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari 2002 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari 2003 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari 2004 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari 2005 Fernando Alonso (Šp.) Renault 2006 Fernando Alonso (Šp.) Renault 2007 Kimi Räikkönen (Fín.) Ferrari 2008 Lewis Hamilton (V. Brit.) McLaren 2009 Jenson Button (V. Brit.) Brawn 2010 Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull 2011 Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull 2012 Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull 2013 Sebastian Vettel (Nem.) Red Bull 2014 Lewis Hamilton (V. Brit.) Mercedes 2015 Lewis Hamilton (V. Brit.) Mercedes