Elitný bojovník v otvorenej spovedi pre Bez Frázi opísal smutné detstvo, v ktorom by sa, žiaľ, našli viaceré slovenské deti. Hlavnú rolu v ňom zohral alkohol.
"Zavriem oči a vidím malého chlapca. Chalana, v ktorom je malá dušička, keď na chodbe počuť ťažké kroky a potom kľúč, ktorý zašramotí v zámku. Vedel som, že bude zle.
Nemal som nádej, len som čakal, čo bude, keď svojho otca uvidím. Väčšinou prišiel domov ožratý, zbil mamu, moje dve sestry aj mňa.
Nechápal som, prečo to robí. A ani to, ako sa nám ráno môže pokojne pozrieť do očí. Kvôli tomu, sme nemali peniaze ani na jedlo. Viem, čo je to skutočný hlad," otvoril mrazivú spoveď Krištofič.
Tridsaťsedemročný bojovník vytiahol niekoľko smutných obrazov, ktoré dotvárali jeho detstvo.
"Hral som sa v izbe a počul som, že sa otec postavil z gauča. Išiel som sa pozrieť do kuchyne. Otvoril som zatvorené dvere a vidím, ako mame tlačí hlavu nad sporák, kde horí oheň.
So sestrami sme kričali, aby prestal. Jačali sme, aby šiel preč a nechal ju. Žili sme v strachu a robili zúfalé veci. Mama vedela, že ju raz chce zmlátiť a tak si nachystala kameň.
Chcela ho udrieť, ale netrafila sa a potom jej ním rozbil hlavu. Len som na to pozeral a policajti tak isto. Nikdy nám nepomohli," pokračoval Krištofič.
Foto: Oktagon MMA
Keď mal Krištofič dvanásť rokov, chystal sa na svoj prvý zápas. Dejiskom však nebola klietka a súperom vyrysovaný protivník. Súboj sa mal odohrať doma proti otcovi – murárovi s veľkými rukami.
"Došiel som k tomu, že s tým skoncujem. Pripravil som si nôž do šuplíka a čakal som dlho do noci kým zaspí, aby som ho mohol bodnúť do brucha.
Nakoniec som nenašiel odvahu. Bol som dieťa, ale ešte silnejší bol strach z toho, čo by sa stalo, keby to nevyšlo. V hlave sa mi premietali príbehy, ako to bude pokračova't.
Bodnem ho a utečiem k babičke. Nepodarí sa mi to a on mi odreže hlavu. Proste haluz," šokoval Krištofič.
Mama mu neskôr prezradila, že keď mal rok a bola tehotná, manžela opustila. Priložil jej totiž nôž na krk. Začal však sekať dobrotu a po návrate rok neholdoval alkoholu. Neskôr sa však k pohárikom vrátil a odvtedy bola situácia neudržateľná.
„Boli sme chudobní. Na školskej fotke mám od prvej do piatej triedy rovnakú mikinu. Niekedy sme so sestrou mali na celý deň krajec chleba, pre každého polovicu. Keď nám doniesla jedlo po záruke či koláč, ktoré museli obchody vyhodiť, cítili sme sa ako králi“ doplnil Krištofič.
Ako celý príbeh dopadol?
"Keď som mal 15 rokov, rodičia sa rozviedli a v tom momente pre mňa otec prestal existovať. Dozvedel som sa, že mal ťažkú chorobu, niečo ako rakovinu kostnej drene. Vedel som, že trpí. Napríklad vraj vstal z postele a zlomil si nohu, praskla mu stehenná kosť.
Zvláštne, ako veľkému chlapovi, z ktorého šla hrôza, vzal alkohol krok za krokom všetko. Jeho smrť mamu rozplakala. So mnou neurobila nič," uzavrel Krištofič.