Bojím sa hororov, nie bitky. Som romantička, ktorá žije americký sen

Legendu zmiešaných bojových umení Joannu Jedrzejczykovú (32) najviac nahneváte vtedy, keď jej poviete, že ženy nepatria do oktagonu.

„Rada varím, venujem sa priateľovi a poplačem si pri romantických filmoch. Zároveň som špička v tom, čím sa živím. Neposielajte ma robiť niečo iné,“ vraví poľská hviezda.

Čo by ste odkázali ľuďom s takýmto názorom?

Že nevedia, o čom rozprávajú. Väčšinou sú to jedinci, ktorí nie sú spokojní so životom. Chcú škatuľkovať iných a sami nevedia, čo so sebou.

Dali by ste na MMA svoju dcéru?

Budem ju podporovať v ľubovoľnej aktivite, ktorú si vyberie. Príkladom sú moji rodičia. Vždy stáli pri mne a zahrnuli ma podporou. Urobím to isté pri svojich deťoch.

Odkedy trvá vaša láska k bojovým športom?

Začala som v šestnástich. Už ako dieťa som neuhla pred nikým a zakaždým si stála za názorom. Robila som rôzne športy, dlho sa venovala basketbalu. Následne ma zaujal thajský box. Nikdy som si nemyslela, že bude zo mňa profesionálny bojovník. Je jedno, odkiaľ ste, akej rasy či vierovyznania. Každý má právo stať sa tým, kým chce. Ak si určíte ciele a vytrvalo idete za nimi, potom je veľká šanca, že sa vám ich podarí naplniť. Bez obetí a odriekania to samozrejme nejde. A práve to je najväčšia devíza športu. Naučí vás disciplíne a cieľavedomosti.

Hviezda MMA Joanna Jedrzejczyková Fotogaléria - 17 fotiek Všetky fotky

Bili ste sa už ako dieťa?

Samozrejme. I keď nešlo o bitky či kopance do krvi, skôr o nevinné klbčenie sa. Vyrastala som v dobe, keď sme ako deti boli neustále vonku. Nie ako teraz, keď mladí sú nalepení pred obrazovkami mobilov či počítačov. Celé dni sme trávili na ihrisku, hrali rôzne športy. Medzi nami boli mladšie deti či tínedžeri. Tí určovali pravidlá, ale ja som bola vždy tvrdohlavá. Išla som si svoje. Aj preto zo mňa vyrástla úspešná športovkyňa a biznismenka.

Prehovárali vás na začiatku, aby ste upustili od bojových športov?

Áno a počúvam to dodnes. A viete, čo im zakaždým odpoviem?

Vravte…

Moja protiotázka znie: prečo potom sledujete ženské MMA? Prečo môj posledný súboj trhal divácke rekordy a vyhlásili ho za najlepší zápas roka? Je 21. storočie. Už neplatí, že určitý šport či pozícia sú vyhradené pre mužov a iné disciplíny len pre ženy. Žijeme v slobodnom svete. Ak chcete byť kaderníčkou, staňte sa ňou. Ak túžite po profesii bojovníka, nech sa páči. Najdôležitejšie je, aby ste boli so sebou spokojný a šťastný. Prevláda názor, že život je dlhý. Nie je to pravda. Z každého dňa treba vyťažiť maximum. Pred šiestimi mesiacmi som prišla o najlepšiu priateľku. Bola úžasná, neustále pozitívna, užívala si život. Zanechala po sebe dvoch chlapcov. Pýtala som sa pána Boha: prečo si nám ju zobral? Avšak všetko sa deje z nejakého dôvodu. Boh chce, aby sme si cenili každý moment života. Pretože veľmi ľahko sa môže stať, že v sekunde o všetko prídete.

Pamätáte si na prvý úder, ktorý ste inkasovali? Nie je to pre ženu šok?

Možno to bude znieť zvláštne, ale mám to rada. Nechcem, samozrejme, aby mi niekto ublížil, pretože v budúcnosti chcem byť matka. Ale vyznávam heslo: udri ma, ja ťa udriem tvrdšie. Náš šport je najmä o výzvach. Tvrdší a rýchlejší bojovník vyhráva.

Kariéru v klietke ste začali 14 výhrami za sebou. Očakávali ste taký raketový štart?

Ani jeden z týchto zápasov nebol ľahký. Pomohlo mi, že som mala za sebou úspešnú kariéru v thajskom boxe. Päkrát som sa stala majsterkou sveta, mám aj štyri tituly európskej šampiónky. Robila som aj kickbox, v týchto dvoch športoch som absolvovala takmer sto súbojov. Napriek tomu začiatky v oktagone neboli ľahké. Musela som sa naučiť množstvo nových techník zo zápasenia, džuda či džiu-džicu. Neudialo sa to zo dňa na deň, ale vybojovala som titul šampiónky v najprestížnejšej organizácii sveta. Päť rokov sa nenašiel nikto, kto by ma zdolal. Konkurencia však rastie a držať si víťaznú fazónu je čoraz náročnejšie.

Čo sa vám odohráva v hlave, keď vstupujete do klietky?

Vtedy si spomeniem na všetku drinu, ktorou som si prešla na tréningoch. Vravím si: dostala si príležitosť zažiariť, tak to urob! Nezáleží na tom, či vyhráte alebo prehráte. Vždy musíte predviesť maximum. Len tak budete so sebou spokojný – bez ohľadu na výsledok.

Aký je to pocit, keď vám okolo pása pripnú majstrovský opasok?

Ten najlepší. Každý športovec sníva o najvzácnejšej trofeji. V UFC je to práve nablýskaný opasok. Aj keď som bola šampiónkou, neprestala som na sebe pracovať. Športovec, ale aj bežný človek by sa mal neustále snažiť o dokonalosť. Päťkrát som obhájila titul a stále sa našli ľudia, čo o mne pochybovali. Hoci prišli aj prehry, vždy som sa z nich otriasla. Aj v zatiaľ poslednom zápase proti Wej-li Čang som ukázala, že stále patrím medzi najlepšie bojovníčky na svete.

Foto: SITA/AP, Andy Brownbill

Joanna Jedrzejczyková Joanna Jedrzejczyková s majstrovským opaskom UFC.

Od tohto súboja, ktorí mnohí označujú za jeden najlepších v histórii ženského MMA, uplynuli dva mesiace. Už ste strávili tesnú prehru s čínskou súperkou?

Tak, ako som prehrala, som mohla aj vyhrať. Občas to ešte zamrzí, žiadny športovec nemá rád prehry. Na druhej strane, za predvedený výkon som na seba hrdá. Urobila som maximum. Stále mám pred sebou výzvy. Chcem ešte raz získať majstrovský opasok a zvýrazniť odkaz, ktorý po sebe zanechám. Ak sa mi to nepodarí, nič sa nedeje. Dokázala som toho veľa. Už nemusím nikomu nič dokazovať. Ani sebe.

Aký je to odkaz?

Jedna vec sú výsledky v klietke. Pre mňa je však dôležitejšie, aby si ma ľudia pamätali ako dobrého človeka. Mnoho z nich ma nepozná. Vidia vo mne agresívnu osobu, ktorá mláti súperky za peniaze. Avšak to je len športová agresia. V súkromí som žena s citlivou dušou. Chcem, aby ma vnímali aj ako jednu z najlepších športovkýň Poľska. Teraz si žijem americký sen. Pred niekoľkými rokmi som nemala ani na letenku do USA. Úspech som si vydrela.

Spomenuli ste citlivú dušu. Poplačete si pri romantickom filme?

Áno, nehanbím sa za slzy. Nepozerám horory, vždy sa pri nich bojím. Ale romantiku môžem. Emócie – to je moje.

Ak by ste si ešte raz vyberala, zvolíte opäť kariéru v bojových športoch?

Venujem sa im sedemnásť rokov, prvých dvanásť som z toho nemala žiadne financie. Napriek tomu áno, moja voľba by bola rovnaká. Tento šport ma vytvoril. Obetovala som mu mnoho a za ďalšie veci som mu vďačná. Áno, je zo mňa hviezda, v UFC zarábam veľké peniaze. Avšak začiatky boli ťažké. Dokázala som niečo z ničoho.

Ako zvládate koronakrízu a obmedzenia s ňou spojené?

Momentálna situácia je náročná pre každého. Som hrdá na svoju krajinu a ľudí, ktorí ju vedú. V správnom čase urobili potrebné a nevyhnutné opatrenia. Nemôžu, samozrejme, zabrániť tomu, aby nikto neochorel či nepodľahol nákaze. Ale v tomto smere sme na tom lepšie ako väčšina iných krajín. Poliaci sa zomkli, bojujú a robia všetko pre to, aby kríza mala čo najmenší dopad na nás všetkých. Mám lepšie i horšie dni, ale predovšetkým som rada, že môžem byť doma blízko rodiny a priateľov. Je to test pre nás všetkých – ako veľmi si ceníme život.

Súhlasíte s názorom, že nákaza vypukla aj preto, ako sa ľudstvo bezohľadne správa k planéte a drancuje prírodu?

Na sto percent áno. Žijeme v dobe, ktorá je veľmi rýchla a dynamická. Technologický pokrok a progres vo vede či medicíne si vypýtali daň. Bolo len otázkou času, keď niečo podobné vypukne. Príroda sa nedá oklamať, je silnejšia ako všetko ostatné. Ľudstvo musí spomaliť určité procesy tak, aby sa planéta dala do poriadku. Verím, že sa z tohto poučíme.

Kde sa vidíte o päť rokov?

Predovšetkým chcem byť matkou. Túžim po svadbe s milým mužom, ktorý bude stáť po mojom boku celý život. Plánujem založiť nadáciu a pomáhať deťom. Tento rok končím tretí stupeň štúdia. Verím, že vedomosti využijem v biznise. Ak by sa to podarilo, viem si seba predstaviť aj ako napríklad ministerka športu. Mám veľa plánov. Keď som mala desať rokov, predávala som noviny za trojeurový honorár. Od šestnástich som pracovala v obchode mojich rodičov. Viem, čo je to tvrdá práca. Na život po kariére som pripravená.