„Od začiatku sa mi páčila atmosféra na tréningoch a skvelá partia dievčat. Postupne som si basketbal zamilovala,“ hovorí o svojich začiatkoch v petržalskom ŠBK Lúky talentovaná Marta Páleníková.
Otec Marián robil atletiku, mama Marta sa venovala hádzanej. Dcéra po nich zdedila šikovnosť a obratnosť. „S deťmi som od malička chodila do Sokolovne, kde dostali zdravý športový aj gymnastický základ. Marta mala vždy rada kolektív. Vonku na dvore organizovala aj staršie deti. Je tímový typ a nikdy nebola sebecká. Tieto vlastnosti vie využiť aj v basketbale,“ prezradila o svojej dcére mamina Páleníková.
Talent, ale aj tvrdá práca
Po Mariánovi Pospíšilovi začal rozvíjať talent nádejnej basketbalistky jeho syn Martin. „Marta a jej rovesníčka Martina Kiššová mali pred ostatnými dievčatami obrovský náskok. Koordinácia ich pohybov bola niekde úplne inde. Navyše okrem talentu vždy veľmi poctivo trénovali. Nepamätám si, že by niekedy išli len na osemdesiat percent. Rýchle pochopili, že ak chcú niečo dosiahnuť, musia na sebe pracovať viac ako ostatné,“ uviedol Martin Pospíšil. Páleníkovú trénoval osem rokov od najnižších kategórii až po seniorskú.
Mladšia z dvojice talentovaných dievčat Kiššová odišla v lete 2009 z bratislavského tímu do majstrovských Košíc a okrem dvoch titulov už získala aj cenné skúsenosti z Euroligy. „Držala som jej palce. Na jej príklade som videla, že aj v nižšom veku sa dá naskočiť do extraligy. Preto som o rok pri ponuke Nitry neváhala a skúsila to,“ vysvetľuje Páleníková. Strednú školu ukončila formou diaľkového štúdia a v Nitre si musela zvyknúť na odlúčenie od rodiny. „Domov som chodila takmer každú nedeľu, ale nebolo to jednoduché. Sme veľká rodina, držíme pokope. Na druhej strane som mala možnosť osamostatniť sa. Veľmi mi pomohli dievčatá z klubu,“ spomína.
Priezvisko Páleník-ová sa v slovenskom basketbale usádza čoraz viac. Basketbalu sa venujú aj traja Martini mladší súrodenci Tereza, Monika a Juraj. Okrem nich má Martina ešte dvoch starších. Deti láskou k basketbalu presvedčili aj mamu, ktorá trénuje najmenších nadšencov tohto športu v ŠBK Lúky. Pomáha jej aj manžel. „Sestry sú tiež šikovné. Terezka už reprezentovala v kategórii do šestnásť rokov a o rok sa nám môže podariť, že si v mládežníckych výberoch zahráme všetky tri – ja v dvadsiatke, Terezka v osemnástke a Monika v šestnástke,“ smeje sa talentovaná basketbalistka.
Pozitívum našla i na polročnej pauze, ktorú mala pre problémy s achilovkou na ľavej nohe.
„Chodila som na tréningy a sledovala spoluhráčky. Všímala som si, čo robia zle a premýšľala, či tie veci ja robím správne,“ opisuje. Teraz má osemnásť rokov, zahrala si na juniorských šampionátoch všetkých vekových kategórií a tento rok po prvý raz okúsila aj seniorskú reprezentáciu. Bola poslednou hráčkou, ktorú trénerka Natália Hejková vyradila pred odchodom na majstrovstvá Európy do Poľska.
„Reprezentujem veľmi rada. Medzi dievčatami sa vždy utvorí skvelá partia. Keď ma tento rok zavolali aj do prípravy ženskej reprezentácie, bola som trochu nervózna. To, že som sa nedostala na šampionát, ma veľmi nemrzelo. Ešte som mladá a mám čas. Naopak, je to pre mňa veľká motivácia, aby som sa do kádra prebojovala aj v budúcnosti,“ tvrdí rodená Bratislavčanka.
V Brne jej pripomenuli Žirkovú
V minulej sezóne pôsobila v extraligovej Nitre a v lete sa po zániku klubu presunula do euroligového Brna.
„Všetky sme boli veľmi smutné, že klub končí. Chcela som v Nitre pokračovať a študovať na vyške. Záujem o mňa mali aj v Košiciach, ale tam sa mi nepodarilo vhodne skĺbiť basketbal so školou. V Brne som začala študovať medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite a zároveň mám šancu sa zlepšovať vo výbornom klube, ktorý hrá v Eurolige,“ vysvetľuje Páleníková.
Vo voľnom čase najradšej počúva hudbu, baví ju aj písanie blogov. Láska k basketbalu jej nezakrýva oči. Dobre si uvedomuje, že dôležité je získať aj dobré vzdelanie.
„Viedli ma k tomu rodičia, ale aj sama som na príklade spoluhráčok videla, že môže prísť zranenie a ďalšia kariéra je v okamihu sekundy otázna. Uvedomujem si, že basketbal nebudem hrať donekonečna. Teraz môže byť mojou prácou, ktorú mám rada a uživí ma. Vstup do obyčajného života si tak môžem oddialiť o desať rokov, ale raz to príde,“ pripomína.
Odchod do Čiech jej odobrila aj trénerka Hejková. „Zdôrazňovala nám, že je potrebné, aby sme pravidelne hrávali náročné zápasy v európskych súťažiach. Len to nás môže posunúť vpred.“ V Brne stále radi spomínajú na Zuzanu Žirkovú, ktorá v klube dlhé roky hrávala a bola jednou z hviezd. „Tréner Bobrovský mi ju už pripomenul. Vtipkoval, že vtedy nemuseli hráčky doskakovať, lebo všetko trafila do koša…“
Chuť do basketbalu jej nikdy nechýbala a rovnaké je to aj v Brne. „Martine nedostatky súvisia najmä s jej vekom. Mala rezervy v obrane, ale v ostatnej sezóne sa v nej zlepšila. Musí ešte zlepšiť orientáciu v ťažkých situáciách a kontrolu nad sebou. Jej najväčším prínosom pre družstvo je tréningová morálka, tímový duch a vynikajúci charakter,“ ohodnotil svoju bývalú zverenkyňu Martin Pospíšil.