Keď Hirákovej kôš priniesol bronzovú radosť

16.06.2008 09:57
Renáta Hiráková
Renáta Hiráková v reprezentačnom drese. Autor:

Do konca zápasu o tretie miesto na európskom šampionáte basketbalistiek v talianskej Perugii 1993 ostávalo dvadsať sekúnd. Domáca reprezentácia viedla nad Slovenskom 67:66. V nervydrásajúcom závere rozohrávačka Kalistová šikovne prihrala pod kôš Hirákovej, lopta z jej rúk prekĺzla sieťkou: 68:67. Do konca ostávalo sedem sekúnd...

…nervózne Talianky prišli o možnosť strhnúť víťazstvo nepresnou prihrávkou. Slovenky už najtesnejší náskok udržali a po záverečnom hvizde spustili radostný tanec.

Premiérovú účasť na ME premenili na bronz. Získali prvú medailu z kolektívnych športov z vrcholného podujatia po rozdelení Československa. „Keď si na to spomeniem, prvé, čo mi napadne, je perfektná partia. Pre úspech sme urobili všetko a aj sme ho poriadne oslávili,“ hovorí s nadšením aj po pätnástich rokoch Milena Paulišincová, jedna z opôr tímu.
Kde má medailu? „Visí na plyšovej opici v obývačke,“ odvetí pohotovo.

Nástupníctvo získali Slovenky

Delila sa federácia, delil sa aj šport. Basketbalovému úspechu predchádzal diplomatický. Nástupníctvo v ženskej zložke pripadlo Slovensku – po sústredenom úsilí. Slovenská strana mala silný argument, ktorým prebila český záujem a rešpektovala ho aj Medzinárodná basketbalová federácia: z tucta čs. reprezentantiek na olympijskom turnaji v Barcelone '92 bolo deväť Sloveniek: Eva Antalecová, Eva Berková, Iveta Bieliková, Erika Buriánová, Renáta Hiráková, Adriana Chamajová, Andrea Chupíková, Anna Kotočová, Milena Rázgová-Paulišincová. Tvoriaca sa slovenská reprezentácia mala kvalitný základ.

Konkurz na jej trénera vyhral Košičan Marián Matyáš, za asistenta si vybral Borisa Žbirku (umiestnil sa za ním), generálnym manažérom sa stal Roman Adamčík. Trénerka úspešného Ružomberka Natália Hejková, ktorú viacerí favorizovali, neuspela. „Možno som komisiu presvedčil tvrdením, že máme šancu na medailu i na postup na majstrovstvá sveta 1994 do Austrálie. A vyjadril som skalopevné presvedčenie, že Slovensko budú reprezentovať aj úspešné podkošové legionárky Buriánová, Hiráková a Kotočová. Predostrel som podrobný plán prípravy aj s vysokohorským sústredením vo Vysokých Tatrách. V krátkom čase sme museli vyriešiť veľa vecí, ale v ohromne žičlivej atmosfére. Asi najťažšou úlohou bolo vybrať vo veľkej konkurencii silnej generácie dvanásť hráčok. Niektoré z tých, ktoré do Perugie necestovali, sa aj hnevali, ale nomináciu sme určili podľa najlepšieho vedomia i svedomia,“ zdôrazňuje Matyáš. Za dvojicou Buriánová, Hiráková vycestoval do španielskeho Viga, za Kotočovou do francúzskeho Mirande – a vrátil sa s ich prísľubom.

Znak na ruskej vlajke

Romanovi Adamčíkovi sa pri spomienke na Perugiu rozžiari tvár. „Štyri a pol mesačnú hektickú prácu sme zavŕšili fantastickým úspechom. Nepreháňam, verte. Odmenou za súboj s časom bola medaila a postup na majstrovstvá sveta. Učili sme sa za pochodu, vybavovali možné i nemožné. Chýbajúce skúsenosti sme nahrádzali neuveriteľným zápalom. Vtedy ešte nefungoval taký sekretariát zväzu ako dnes. Pri delení majetku sme z Prahy dostali staré trampky a bundy s nápismi ČSFR. Nepoužiteľné. Napokon sme všetko zabezpečili tak, aby sme dôstojne reprezentovali. Keď som však pred slávnostným otvorením videl, že namiesto slovenskej vlajky majú organizátori pripravené dve ruské, oblial ma pot. Našťastie, do batožiny sme pribalili aj slovenskú vlajku. Mala však o niečo menšie rozmery než oficiálne. Z nej sme vystrihli znak a ten hostitelia narýchlo našili na jednu z ruských vlajok – ale nesprávne… Na záverečnom ceremoniáli však už viala pravá slovenská vlajka,“ priblížil perličku manažér.

Tréneri skĺbili mladosť so skúsenosťou. Niektoré hráčky hnala prirodzená motivácia ukázať, že ich tréneri čs. reprezentácie buď prehliadali, alebo dávali málo príležitostí. „Na olympiádu do Barcelony som sa dostala, ale častejšie som sedela na lavičke než hrala,“ podotkla Paulišincová, vtedy jedna zo špičkových európskych krídelníčok. „Dôležité bolo, že fungovala spolupráca dirigentky Sone Hudecovej s podkošovými hráčkami. Skúsenú kapitánku Eriku Buriánovú poslúchali ostatné na slovo, jedna druhej si žičili,“ podotkol Matyáš.

Slovenky vyhrali základnú skupinu, výborne začali aj semifinále proti Španielsku: v prvom polčase viedli 26:15, no v druhom dali len 16(!) bodov a – prehrali. „Zľakli sme sa víťazstva, neskoršie európske šampiónky nás v druhom polčase prevýšili. Družstvo však v súboji o bronz ukázalo silu. V druhom polčase prehrávalo o trinásť bodov, no nezlomilo sa a Talianky v domácom prostredí zdolalo. To som si veľmi cenil,“ vyzdvihol Matyáš morálku tímu. „Aj keď sa Kalistová zdráhala ísť v poslednej minúte na palubovku. A napokon vymyslela víťaznú akciu,“ dodal.

Cesta za bronzom

Slovenky v skupine vyhrali nad Maďarskom 88:82, podľahli Rusku 75:80, zdolali Francúzsko 70:51. V semifinále podľahli Španielsku 55:73, v zápase o 3. miesto vyhrali nad Talianskom 68:67.

O bronz sa zaslúžili: pivotky Erika Buriánová, Renáta Hiráková, Anna Kotočová, Andrea Slosiarová, Iveta Hariňová, krídelníčky Andrea Kuklová, Milena Rázgová, Zuzana Vasiľková, Eva Vaňová, Irena Rajniaková, rozohrávačky Soňa Hudecová, Marcela Kalistová. Tréner Marián Matyáš, asistent Boris Žbirka, manažér Roman Adamčík.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet ružové kvety valentín

Sweet ružové kvety valentín

36,99
Perla farebné ruže, tulipány a hyacinty

Perla farebné ruže, tulipány a hyacinty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk