Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Prísna legenda jubiluje: Sto kotúľov na parketách a horiaca cigareta vo vrecku

V rukách obracia unikátne fotografie. Vedľa dvojmetrového dlháňa stojí chlapík, ktorý mu siaha sotva po ramená. Zrodili sa v roku 1966 v Santose a sú na nich futbalista Pelé a volejbalista Pavel Schenk.

30.06.2021 14:00
Pavel Schenk Foto:
Stretnutie dvoch legiend v Santose pred 55 rokmi. Futbalista Pelé a volejbalista Pavel Schenk.
debata (2)

Majster sveta 1966 pod vysokou sieťou, v tom roku najlepší smečiar planéty, držiteľ striebra i bronzu z OH, odohral v reprezentácii bezmála 400 zápasov.

Vyhral tri razy EPM, dvakrát ako hráč, raz ako tréner ČH Bratislava, kde pôsobil 18 rokov. Legendárny Pavčo, ako ho volajú kamaráti, sa plný energie uplynulú nedeľu dožil osemdesiatky.

Aké pocity vo vás vyvolávajú tieto fotografie?

Bolo to už dávno, ale je to milá spomienka. Takmer celú kariéru som prežil v Zbrojovke Brno, boli sme majstri Československa a vyrazili sme na veľké turné, navštívili Kubu, Mexiko, Venezuelu a aj Brazíliu. V našom tíme boli viacerí majstri sveta a prejavovali nám aj v týchto končinách veľkú úctu.

Ako ste sa dostali k Pelému?

Boli sme hosťami v Santose a on nás celý deň sprevádzal. Pôsobil skromne a bol príjemný hostiteľ.

Ako sa stalo, že ste sa usadili natrvalo v Bratislave?

Po olympiáde 1972 v Mníchove mali o mňa záujem Belgičania.

Spĺňal som všetky podmienky, mal som vek, úspechy, štátne vyznamenanie, bol som zaslúžilý majster športu, ale strana a vláda stále súhlas odsúvali.

Prišli za mnou zástupcovia ČH Bratislava, ktorá práve postúpila do ligy, chceli, aby som im pomohol.

Pavel Schenk s manželkou Alenou, ktorá je jeho... Foto: ARCHÍV PAVLA SCHENKA
Pavel Schenk Pavel Schenk s manželkou Alenou, ktorá je jeho veľkou oporou.

Ako hráč?

Áno, vraveli, že v najbližšom čase nikoho do zahraničia nepustia. Pobyt v Bratislave som bral ako dočasné riešenie, potom možno vyjde Belgicko, vravel som si. Lenže v prvom ligovom zápase som si pri nešťastnom pohybe vážne poranil koleno.

Dodnes mám v ňom päť drôtov. Ponúkli mi miesto šéftrénera v ČH, ktorá práve získala štatút strediska vrcholového športu. To už bolo ťažšie rozhodovanie.

Boli sme dosť fixovaní na Brno, mali sme tam zázemie, veľa kamarátov. V Dúbravke nám pridelili byt. V ňom žijeme dodnes.

Výška vás predurčovala na volejbal. Ako ste sa k nemu dostali?

V parku som si s kamarátom natiahol špagát a smečovali sme. Išiel okolo bývalý reprezentant a tréner Zbrojovky Karel Láznička, pozval nás na tréning. Mal som takmer osemnásť.

Neboli ste na začiatočníka už príliš starý?

Zachránila ma všestrannosť, skúšal som dovtedy mnohé športy. Trvalo mi len dva roky, kým som sa od prvých tréningov stal volejbalovým reprezentantom.

A keď som už ním bol, stále za mnou chodil tréner basketbalistov Zbrojovky, ktorí boli u nás absolútnou špičkou, presviedčal ma, aby som prestúpil k nim.

Stretnutie dvoch legiend v Santose pred 55... Foto: ARCHÍV PAVLA SCHENKA
Pavel Schenk Stretnutie dvoch legiend v Santose pred 55 rokmi. Futbalista Pelé a volejbalista Pavel Schenk.

V tom čase bol volejbal veľmi úspešný, ale aj populárny. Kde sa to všetko stratilo?

Túto otázku si kladiem aj ja. Na OH 1968 sme hrali vo finálovej skupine posledný zápas s Rusmi. Ak by sme vyhrali, mali by sme zlato.

Prehrali sme 0:3 a skončili tretí. Doma nás zvozili, dva roky predtým sme boli majstri sveta. Odvtedy sa všetko zmenilo.

Čo najviac?

Dnes oslavujeme, že sme postúpili na ME, na ktorých štartuje 24 tímov… Volejbal sledujem, venovali sa mu obe moje dcéry Petra a Katka, moja vnučka a vnuci.

Nemajú ma v hnutí príliš v láske. Som častým kritikom súčasných pomerov. To všetko najmä preto, že porovnávam, pamätám si aj lepšie časy. Teraz je najväčšou hviezdou ten, kto má najsilnejší úder.

Čo bolo u vás znakom najvyššej kvality?

Hrali sme úplne iný volejbal ako ostatní. Zásada bola, aby súper do poslednej chvíle nevedel, čo na neho vybalíme. Museli sme mať perfektnú techniku a veľký úderový register.

Východní Nemci, ktorí patrili k špičke, si všetko nahrávali, zmapovali každý tím. Len nás nie. Pýtal som sa ich šéftrénera na dôvod. Aj vás sme si predtým natáčali, potom sme stanovili taktiku, ale vy ste hrali vždy inak…

Čo vás najviac hnevá?

Poviem príklad. Mladá hráčka zahrá takzvanú „sklepku“, pekný úder v strede siete cez blok. Vravím si, paráda, ešte to úplne nevymrelo. Lenže tréner si zoberie oddychový čas a huláka na ňu, prečo neútočí tvrdo. Ide ma šľak trafiť.

Príliš zdôrazňujeme silu. My sme sa do krvi hádali, ako pomôcť volejbalu, aby sme boli ešte lepší. Teraz je každý spokojný.

Mali ste povesť prísneho trénera. Ako sa to prejavovalo?

Tréner Láznička nás dusil a nikdy sme nedostali ani tenisky. Keď som z práce dobehol na tréning o päť minút neskôr, mesiac mi vyčítal, že som sebec a neobetujem sa pre kolektív.

Vravel som si, že ako tréner chcem byť iný… Spomínam si, že na tréningu som dával hráčom urobiť na parketách sto kotúľov, ešte na druhý deň sa im motala hlava.

Alebo plavili sme sa na lodi okolo Japonska. Raz som vybehol hore na palubu, kde hráči hrali karty a Cifra, to bol talentovaný chlapec, fajčil. Strčil si cigaretu zo zúfalstva do vrecka. Počkal som, kým začal horieť… A vysvetlil mu, čo ho to bude stáť.

Dávali ste finančné pokuty?

O peniazoch to vo volejbale nikdy nebolo… Pracoval som ako mechanik chladiacich zariadení, vrátil som sa z OH v Tokiu so striebrom. Zistil som, že všetkým zvýšili plat okrem mňa. Vraj ich nezaujíma, kde som sa pol roka flákal.

Vzápätí mi prišiel účet z Prahy, aby som zaplatil dres, ktorý mi na olympiáde ukradli. Stálo ma to 250 korún… Alebo neskôr. Chodili sme s ČH na turnaje do Francúzska. Hráči sa mi posťažovali, že peniaze, ktoré získame, si rozdelí vedenie a im sa ujde almužna.

Dodnes sa hanbím za moju naivitu. Kričal som, že sú stále nespokojní a nemajú nikdy dosť. Potom vysvitlo, že majú pravdu a funkcionári nás okrádajú.

Bavila by vás práca aj v súčasnom volejbale?

Stále sa pokladám za jeho súčasť, motám sa v ňom. Donedávna som sa venoval dievčatám v ŠŠK Bilíkova. Možno by som mohol niekedy ešte poradiť.

Veril som, že keď sa zaviedol u nás profesionalizmus, zvýšia sa aj nároky. Opak je pravdou, hľadáme cesty ľahšieho odporu. To ma mrzí.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #pelé #Pavel Schenk