Na zápas ako od kaderníčky. Hádzanárky sú fešandy

28.11.2020 06:00
Jana Stašová
Jana Stašová v najlepších hádzanárskych rokoch. Autor:

V roku 1986 sa čs. hádzanárky prebojovali do finále MS v Holandsku. O dva roky siahali aj na olympijské finále v Soule a len nezmyselné pravidlo, ktoré vtedy platilo, ich pripravilo o medailu.

Rozumom tohto výborného tímu bola Jana Stašová. Skvelá stredná spojka reprezentovala v 173 zápasoch, dala 273 gólov. Stala sa najlepšou hádzanárkou ČSSR 1987 a Slovenska 1988. Nedávno oslávila šesťdesiatku.

Mnohé spoluhráčky sa so sklamaním v Soule nevyrovnali dodnes. Ako je to s vami?

Mňa to už prebolelo, ale sklamanie ma držalo roky. Na OH sme sa dostali ako finalistky MS, s tým nik nerátal. Na šampionáte sme mali šťastie, inak by sme do Soulu necestovali. Tam sa nám obrátilo chrbtom. Hrali by sme o zlato. Juhosláviu, ktorá ho obhajovala, sme zdolali o sedem gólov. V našej ére boli štyri tímy, s ktorými sme nemali veľké šance. Rusky, Maďarky, Juhoslovanky a východné Nemky. Naše miesto bolo za nimi. Mohli sme nad nimi vyhrať – raz začas.

V olympijskom turnaji ste nezvládli prvý zápas s Južnou Kóreou…

Tréner Zerzáň proti nej nepostavil najsilnejšiu zostavu. Vraj chcel súperky niečím prekvapiť. To vôbec nevyšlo a dlho sme mu to nevedeli odpustiť, stále si do neho rypneme, keď sa stretneme.

Bol svetový šampionát vrcholom vašej kariéry?

MS, ale aj OH. Napriek sklamaniu. Skončili sme piate. Čo by sme teraz za to dali, keby sme na nich aspoň štartovali? Ale veľmi rada spomínam aj na klubové časy v Štarte. V lige hralo veľa výborných tímov – okrem nás Inter, Prešov, Partizánske, Topoľníky… Zápasy mali vysokú úroveň, sledovali ich plné haly, diváci sa na stretnutia tešili.

Jana Stašová.
Jana Stašová. Autor: archív J.S.

Po Soule ste sa rozlúčili s veľkou kariérou. Nemali ste ani tridsať. Sklamanie z piateho miesta?

To ani nie. Vyštudovala som právo a už som sa chcela venovať civilnému zamestnaniu, čo platí dodnes. Ale s hádzanou som sa nerozlúčila úplne. Osem rokov som popri práci chodila do Rakúska, hrala som za WAT Fünfhaus Viedeň. A pôsobila som aj na zväze v komisiách, štyri roky ako generálna sekretárka. Udržala som si kontakt so svetovou hádzanou ako technická delegátka EHF. Zúčastnila som sa na piatich MS, šiestich ME a tiež na olympiádach v Londýne i Riu. Bola som pri všetkých významných zmenách, úpravách pravidiel…

Aká je pozícia hádzanej v konkurencii iných populárnych športov?

Drží sa dobre, ale nie je to jednoduché. Všetky športy sa usilujú robiť zmeny, aby boli čoraz príťažlivejšie pre divákov. Platí to aj o volejbale či basketbale, u nás kedysi veľmi populárnych. Lídrom je futbal, v mnohom sa ide podľa neho. Z hádzanej sa stal „produkt“, marketing hrá prvé husle. Kým na medzinárodnej scéne je stále silný šport, u nás dosť upadla. Konkurenciou sú aj pre ňu nové športy.

Hádzaná sa často vníma ako tvrdý šport. Teraz pravidlá prísnejšie trestajú fauly. Pomáha to?

Hádzaná je kontaktný šport a veľa ľudí, ktorí ju príliš nesledujú, má pocit, že sa tvrdosť preháňa, je veľa faulov. Priami aktéri, hráčky a hráči, to tak nevnímajú. Sú zvyknutí aj na to, že sa nehrá v rukavičkách. Rozhodcovia dostali väčšie právomoci, sú prísnejší v posudzovaní faulov, môžu hneď vylučovať. S našou hádzanou spred dvoch desaťročí by sme možno nedohrali ani prvý polčas… Pozorujem ešte iný významný trend, špeciálne v ženskej hádzanej.

Jana Stašová na olympiáde v Riu 2016.
Jana Stašová na olympiáde v Riu 2016. Autor: archív J.S.

Je atraktívnejšia ako kedysi?

Súčasné hádzanárky o seba viac dbajú. Sú vysoké, štíhle, na zápasy chodia perfektne upravené, ako od kaderníčky, nalíčené. Je radosť na ne pozerať. Toto je svetový trend. Nepoprieť ženskosť, ale ešte viac ju zvýrazniť. Ale toto všetko je stále nadstavba. Funguje to, keď má hráčka natrénované. Dominuje technická a rýchla hra, lopta ide rýchlo z ruky. Musí to byť aj trochu šou pre diváka. Ani u mužov už nezaberajú hromotĺci, sú to síce dvojmetroví chlapi, ale nie ťarbaví, ale dynamickí, s elegantným pohybom.

Ešte si zahráte hádzanú?

Už dlho nie. Naposledy sme sa dali dokopy na ME 2004 masters. Odohrali sme v turnaji päť zápasov, ale boli sme zničené a dobité, vraveli sme si, že to už nie je nič pre nás.

Nechýba vám pohyb?

Chodím na lyžovačku či na týždňový výlet na bicykli. Vyberiem sa na Záhorie na huby. A v sezóne na brusnice na Liptov, odkiaľ pochádzam. Vyrazíme s kamarátkou Vierkou na Prašivú. Vyše hodina do kopca, naspäť takisto. Potom mám dva dni svalovicu. Už sme to chceli zabaliť, ale odrazu prebehne okolo nás svižne ženička v gumákoch a povieme si, že toto musíme ešte zvládnuť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Jana Stašová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku