Hráčsku kariéru už uzavrel
„Bolo to východisko z núdze,“ tvrdí Radoslav Antl starší, ktorý je trénerom tímu a okolnosti ho donútili, aby na ligu nominoval aj sám seba.
„Nemám z toho veľkú radosť a už vôbec to nie je návrat k hráčskej kariére. To je uzavretá kapitola, hoci nevylučujem, že ešte chlapcom pomôžem, ak to bude nevyhnutné,“ dodal 42-ročný bývalý reprezentant.
Lúčil sa v máji 2018 v maďarskom Egeri. Na konte má úctyhodných 191 zápasov v národnom drese, 721 gólov, dva štarty na MS a tri na ME.
Hádzanárska legenda, ktorá sa stala hneď po skončení kariéry asistentom trénera reprezentantov Ernsta Jensena a neskôr Petra Kukučku, dala päť gólov, syn pridal dva, ich tím vyhral 26:23.
„Zranila sa nám stredná spojka Norbert Müller, zaskakoval som na tomto poste,“ doplnil Antl starší.
Pochybuje, že 21-ročný syn sa vydá v jeho šľapajach a môže zopakovať podobné úspechy. "Pre neho nie je prioritou hádzaná. Venuje sa jej len z čistej lásky, je to jeho veľké hoby.
Študuje v Prešove na pedagogickej fakulte, bude z neho učiteľ. To mladší syn Marko, ktorý mal nedávno sedemnásť, je iný typ. Pôsobí v akadémii v Gummersbachu, patrí medzi najlepšie v Nemecku. Nevidí nič iné len hádzanú, žije pre ňu. Azda z neho niečo bude."
Šancu majú hoby hráči i starci
Otec nastúpil v lige so synom Radom vôbec po prvý raz. „Bol v tíme s nami už vlani, ale nikdy nenastala taká situácia ako uplynulý víkend a nebol som nútený obliecť si dres,“ potvrdzuje. Tréner patril k oporám, z čoho mal zmiešané pocity.
„Neviem, či som ešte taký dobrý, alebo je súťaž taká slabá,“ smeje sa a pokračuje:
"Nijako špeciálne netrénujem, ale nikdy som s kondíciou nemal problémy. Teraz si zahrám s ostatnými futbal. Keď niečo nacvičujeme a je nás málo, lebo hráči pracujú či študujú a nemôžu byť vždy všetci na tréningu, zapojím sa aj ja do kombinácie tam, kde to práve potrebujeme.
Foto: SITA, Ján Slovák
Nie je dobrou vizitkou pre najvyššiu súťaž, ak si v nej môžu zahrať aj hoby hráči či starci ako som ja."
Pripomína, že kluby najlepších hráčov neudržia.
„Na Slovensku je to tak – kto dosiahne trochu vyššiu úroveň, má zdravé ruky a nohy, pôsobí v Tatrane Prešov alebo odchádza do zahraničia. To ovplyvňuje úroveň extraligy. A čo sa týka financií, iba prežívame. Ale buďme radi, že je to ešte tak, ako to je, že v nej hrá desať tímov, lebo hrozilo, že dva-tri to mohli zabaliť a nik by ani okom nemrkol,“ naznačuje súčasnú komplikovanú situáciu.
Sú radi, že majú dresy a lopty
Košický Crows je v súťaži prakticky nováčikom. Postúpil do nej síce už vlani, ale rozbehnutú sezónu napokon anulovali. Novú začal sľubne, ale na hodnotenie je privčas. Z troch zápasov dva vyhral, patrí mu priebežne štvrté miesto.
Foto: Facebook.com/KosiceCrows
„Fungujeme ako čistí amatéri. Nemáme zmluvy a ani výplaty. Za vyhraté zápasy nemáme nič. Zídeme sa, zatrénujeme si, ideme spolu za vlastné na pivko či večeru. V dnešnej dobe je ťažké zohnať nejaké peniažky, tobôž v športe. Sme radi, že máme kde trénovať, hrať, že máme dresy a lopty.“
Napriek tomu má Antl so svojimi zverencami ambície a chuť v súťaži niečo dokázať.
„V lete sme sa oslabili, odišli viacerí šikovní hráči, Tomáš Urban, Vlado Guzy, Matúš Hriňák, Erik Ľoh… Ale veľmi by ma potešilo, keby sme skončili v prvej štvorke, to beriem ako tajný sen. Ak bude tím piaty, šiesty, siedmy, nič sa nedeje. Bude dobré, ak sa v lige udržíme, naša pozícia bude stabilnejšia, získame nejakých sponzorov a nezostaneme len na amatérskej báze,“ uzavrel.