Smeče a bloky v podaní Petra Michaloviča (29) vystriedala nariadená karanténa.
„Nenudil som sa. Striedal som oddych, vzdelávanie a cvičenie. Ale už sa teším na trochu voľnejší pohyb,“ vraví opora slovenskej volejbalovej reprezentácie.
Dopočuli sme sa, že pri návrate na Slovensko ste preukázali džentlmenské vlohy. Čo sa udialo?
Počas letu z Holandska do Viedne som sa zoznámil so sympatickou slečnou. Vysvitlo, že ide o Terezu Sedlákovú, ktorá hráva basketbal v Anglicku. Nemala sa ako dostať domov do Pezinka a mne nerobilo problém jej pomôcť. Z letiska Schwechat sme sa dostali na hranice taxíkom. Tam mi rodičia nechali odstavené auto. Cestou som Terezu vyložil v Pezinku a pokračoval domov.
Nežiarlila vaša priateľka?
Vôbec nie (úsmev).
Vaša karanténa sa chýli ku koncu. Ako ste ju strávili?
Som tak trochu šprt, vystačím si len s počítačom. Pozeral som filmy, seriály či zahral počítačovú hru. Keď bolo slniečko, vyšiel som si posedieť na balkóne, keďže som v byte. Nezabudol som ani na cvičenie. S rodinou, priateľkou a kamarátmi som bol v kontakte cez telefón a sociálne siete.
Aké to bolo naskočiť z rozbehnutej sezóny medzi štyri steny a byť medzi nimi zavretý dva týždne?
Mrzelo ma to o to viac, že v sezóne sa nám darilo. V tabuľke sme figurovali na piatom mieste. Reálne sme mohli skončiť aj štvrtí, čo by bola skvelá pozícia pred štartom play off. Na druhú stranu, sezóna bola náročná po fyzickej i psychickej stránke. Takže nerobilo mi problém teraz vypnúť a venovať sa aj oddychu. Momentálne sú však dôležitejšie veci ako výhry, tituly či trofeje. Verím, že svet sa čoskoro vráti do normálu.
Čo urobíte ako prvé, keď vám karanténa skončí?
Konečne uvidím rodinu. Prídem na dom, kde máme záhradu, takže budem mať trochu voľnejšieho pohybu. Postupne chcem začať s intenzívnejším tréningom. Samozrejme, v rámci možností a platných nariadení. Priateľku mám v Česku, čo je teraz problém. Verím, že v najbližších dňoch či týždňoch sa opatrenia aspoň voči Česku trochu zmiernia a uvidím ju. Vďakabohu za moderné technológie. Komunikovať s ňou prostredníctvom listov by zrejme bolo náročné.
Francúzsko ste opustili v polovici marca. Ako vyzerala situácia v krajine?
Vtedy sa tam ešte nič nedialo. Žiadne nariadenia či opatrenia. Teraz je už, samozrejme, situácia iná.
Pristúpili Francúzi k pandémii zodpovedne?
Ťažko povedať, je to zložitá téma. Krajiny nevedeli, ako sa majú zachovať. Francúzi možno situáciu trochu podcenili, ale boli aj štáty – ako napríklad Veľká Británia – ktoré zvolili ešte benevolentnejší prístup. Každý štát je na takýto stav inak pripravený. Týka sa to najmä zdravotníckeho materiálu či vybavenia. Druhá vec je mentalita daného národa. Koronavírus najviac zasiahol sever Talianska, kde majú vysoký počet dôchodcov. Taliani sú družní, pri každom stretnutí sa objímajú či bozkávajú na líca, čo napomáhalo šíreniu nákazy. Ideálne by bolo, keby sa Čína izolovala hneď na začiatku a nebol by žiadny problém.
Vráťme sa k športu. Počas sezóny ste hrali fantasticky, svedčia o tom nielen štatistiky. Cítili ste to tak, že predvádzate najlepší volejbal v kariére?
Dá sa povedať, že áno. Cítil som sa veľmi dobre. Pre mňa je veľmi dôležité, že každým rokom získavam skúsenosti a vedomosti čo sa týka fyzickej prípravy a jej efektivity. Rok čo rok sa lepšie dokážem pripraviť na sezónu a počas nej sa udržiavať vo forme. Nemám žiadne zdravotné problémy. Za posledné dva roky som nevynechal ani jeden tréning, čo je zrejme unikát. Veľa času venujem štúdiu v súvislosti so zvyšovaním imunity a prijímania zdravej stravy. Pred desiatimi rokmi som sa cítil možno zdravotne lepšie, ale je to úplne naopak. Ak by som vtedy mal aktuálne vedomosti, tak by to celé vyzeralo inak. Človek sa učí časom.
Zaznamenali ste záujem o vaše služby aj zo strany špičkových tímov?
Áno, rozhovory s agentom sa niesli aj v tomto duchu. Avšak budúca sezóna bude špecifická. Nikto nevie, aký dopad bude mať aktuálna situácia na športový svet. Myslím, že z tohto dôvodu bude rozumné nájsť si silný a stabilný klub.
Na akej pozícii v európskej hierarchii sa nachádza francúzska liga?
Najkvalitnejšiu súťaž majú v Taliansku. Nasleduje Rusko, potom v tesnom závese Poľsko a Francúzsko. V blízkej budúcnosti sa to však môže zmeniť, pretože situácia v Taliansku je taká, aká je. Šíria sa zvesti, že šport na Apeninskom polostrove pôjde na dlhší čas bokom, pretože krajina bude mať iné priority. Verím, že sa tieto špekulácie nenaplnia a za niekoľko mesiacov sa situácia stabilizuje.
Existuje podľa vás alternatíva, že vo Francúzsku dohráte prerušenú sezónu?
Za zrušenie sezóny sú všetky tímy s výnimkou posledného Nice, ktorého riaditeľ je aj šéfom celej súťaže. Neviem si predstaviť, kedy by sa súťaž dohrala, pretože hráči majú platné zmluvy len do určitého termínu. Logicky by mali súťaž ukončiť a nechať v platnosti poradie, aké bolo po základnej časti.
Ako sa k celej situácii postavil váš klub? Dostanete marcovú výplatu?
Klub je v tomto veľmi seriózny. Bolo nám povedané, že s peniazmi nebude žiadny problém. Nemám dôvod kompetentným neveriť.
Foto: SITA, Martin Havran
Reprezentácia má nového trénera. Čo hovoríte na nástup Mareka Kardoša do funkcie?
S Marekom sa poznáme už dlho. V národnom tíme sme sa stretávali, keď v ňom pre rokmi pôsobil ako asistent trénera. Aj nedávno sme spolu hovorili. Vravel mi, že so mnou počíta. Som zvedavý, či sa tento rok vôbec reprezentácia dostane k slovu.
Kardoš uviedol, že bude viac dbať na obranu na sieti a v poli. Vyhovuje vám táto zmena ako univerzálovi?
Určite áno, pretože sú to činnosti, na ktorých musím pracovať. Všetko, čo sa naučím a pomôže mi k väčšej komplexnosti, uvítam.
Boli ste jedným z lídrov národného tímu už pod trénerom Kravárikom. Plánujete v tom pokračovať aj pod novým koučom?
Vždy som s tým bol stotožnený, bavilo ma ťahať tím v dôležitých momentoch. Na tom určite nebudem chcieť nič meniť.
Do finále ankety o najlepšieho volejbalistu roka 2019 ste sa dostali vy a pätica Gavenda, Krajčovič, Kriško, Paták, Zaťko. Kto z kolegov by dostal váš hlas?
Juraj Zaťko.
Prečo?
Je to jednoduché – zreje ako víno. Hoci zvolil pôsobenie na Slovensku tak, aby bol bližšie k rodine, vyrástol z neho výborný nahrávač. Technicky bol vždy na vysokej úrovni, ale chýbal mu ťah za víťazstvom. Snažil sa hrať skôr efektne. Teraz zapracoval na efektívnosti a spoločne s vycibrenou technikou je to úderná kombinácia, ktorá v jeho prípade funguje.