Bývalý úspešný nahrávač sľubuje zmenu herného štýlu a kontinuitu účastí na ME, kde Slováci nechýbali od roku 2007. „Kostra tímu zostane pokope, ale do národného tímu chceme zapracovať viac mladých hráčov,“ vraví Kardoš. Na klubovej úrovni pôsobí v maďarskej Kazincbarcike, s ktorou získal hneď vo svojej prvej sezóne domáci titul.
Robil vám zamestnávateľ problémy, keď ste mu oznámili, že budete viesť aj slovenskú reprezentáciu?
Nie. Akoby ma pripravovali na pozíciu kouča národného tímu Maďarska. Ale z môjho pohľadu to nepripadalo do úvahy.
Prečo?
Lebo som chcel byť trénerom Slovenska. Maďari ma oslovili vlani, ale nebolo to systémové.
Čo pre vás znamená vymenovanie do funkcie reprezentačného trénera?
Pre každého kouča je to vrchol kariéry. Užíval som si momenty, keď som pôsobil ako asistent trénera pri poľskom béčku či pri našej reprezentácii (2013 – 2015, pozn. red.). Dôverne poznám prostredie v slovenskom volejbale a aj preto je to pre mňa veľká česť. Ďalším faktorom, prečo som akceptoval ponuku viesť národný tím práve teraz, sú mladí hráči. Keď som trénoval v Nitre, pozorne som sledoval mládežnícke turnaje, majstrovstvá kadetov či juniorov. Máme viac ako dvadsať hráčov, ktorí majú sedemnásť či devätnásť rokov a merajú cez dva metre. To je podľa mňa cesta, ktorou by sme sa mali uberať a zároveň sa sústrediť na prirodzenú obmenu generácií.
Ako bude táto výmena vyzerať v praxi?
Povedzme si úprimne – vlaňajší európsky šampionát nám nevyšiel. Mužstvo však hralo v zápasoch dobre a určitá kostra z neho zostane aj do budúcnosti. Systémovo však tím bude vyzerať inak, pretože každý tréner má odlišnú predstavu. Nemáme až takú variabilitu hráčov, aby sme mohli veci radikálne meniť. Chceme vytiahnuť mladých hráčov, ktorí sa v tejto sezóne vyšvihli. Bude to Ihnát, ktorý hrá veľmi dobre v Ostrave, konečne začal pravidelne nastupovať Lux. Nechcem hovoriť o ďalších konkrétnych volejbalistoch, menoslov hráčov bude k dispozícii koncom apríla.
Foto: SITA, Martin Havran
V čom je iná vaša predstava od taktiky, ktorú preferoval váš predchodca?
Som typ trénera, ktorý dbá viac na obranu na sieti a v poli. Týmto smerom sa budeme orientovať. Konkrétne veci nebudem špecifikovať, na to je čas. Je potrebné si uvedomiť, že treba mať prihrávajúcich smečiarov, ktorí dokážu absorbovať väčší priestor. To je niečo, čo nám chýbalo na poslednom európskom šampionáte. Mali sme tam dvoch rovnocenných prihrávajúcich smečiarov, ktorí boli obaja útočníci. V dnešnej dobe sa hrá s jedným obranným prihrávajúcim smečiarom, ktorý si dokáže ustrážiť väčší priestor a viac sa orientuje na prihrávku.
Čo ešte chýbalo Slovákom k tomu, aby postúpili do štvrťfinále ME?
Analýza prebehla, nechcem sa k tomu vracať. Každý počítal s tým, že dva zápasy sa môžu vyhrať. Chýbali nám vyhraté sety s mužstvami, ktoré hrali o popredné priečky.
Na klubovej úrovni pôsobíte v Maďarsku. Máte prehľad o slovenských hráčoch?
Myslím si, že áno. Extraligové zápasy sledujem cez internet. Niekoľkokrát som sa bol pozrieť na ligu v Košiciach, kam to mám z Maďarska na skok. O zahraničných hráčoch mám informácie prostredníctvom môjho štatistika. Slovensko nemá zlý tím. Andreja (Kravárika) zaujímal servis a útok. Každý tréner má inú stratégiu. Andrej stavil na tieto dve veci, ja mám vlastný štýl. Výmena generácií začala už za jeho éry, treba v tom pokračovať. Dá sa povedať, že on si to zlízol. Nemal možnosť takej variability, hráči ešte nedorástli na top úroveň. Sám potvrdil, že mali problém so základnou hernou činnosťou či presnosťou. Dúfam, že mne sa to podarí čo najrýchlejšie eliminovať. I keď, povedzme si úprimne, v reprezentácii na takéto veci nie je priestor. V národnom tíme sa už riešia systémové veci. Nie je čas učiť hráčov ako presne odbíjať prstami. To je úloha trénerov na klubovej úrovni. V reprezentácii máte dva-tri týždne spoločnej prípravy a ide sa do ostrých zápasov.
Máte už predstavu o tom, koho si vyberiete do tímu?
Hráči bolo oslovení, niektorí telefonicky, iní cez športového riaditeľa Slovenskej volejbalovej federácie. Nemáme toľko kvalitných individualít, aby sme mohli postaviť špičkový tím na celú sezónu. Budú dva tímy. Jeden bude hrať Zlatú európsku ligu, druhý výber pripravíme na kvalifikačný cyklus. Hlavný cieľ je dodržať kontinuitu účastí na európskych šampionátoch. Implementácia mladších a perspektívnych hráčov bude v prvej časti, ktorá sa začne v máji.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Cieľ v kvalifikácii ME je jasný. Aké ambície bude mať mužstvo v Zlatej európskej lige?
Uvidíme, aký tím sa nám podarí zložiť. Zlatá európska liga sa hrá hneď po klubovej sezóne. Nikto nevie, ako budú hráči unavení, či nomináciu neovplyvnia zranenia a podobne. Radi by sme to urobili tak, že jedna časť bude zo starších hráčov a druhá z mladých volejbalistov. Výsledky nebudú až také dôležité, lebo aj ostatné výbery si v Zlatej európskej lige budú pripravovať tímy na kvalifikáciu. Treba naučiť mladších hráčov vyhrávať a aj na to nám poslúži európska súťaž. Budeme sa snažiť vyhrať čo najviac zápasov, ale kvalifikácia na ME je dôležitejšia.
Počas hráčskej kariéry ste pôsobili ako úspešný nahrávač. Budete zaťažený práve na tento post?
Skôr by som povedal, že som zaťažený na blokárov. Proti nim som hral ako nahrávač. Učím nahrávačov základnú techniku, ale v konečnom dôsledku je na nich, ako budú danú situáciu riešiť. Skôr sa orientujem na obranu v poli. V Poľsku je obrana absolútny prím, vo Francúzsku detto. Štýl tréningov, kde sa najskôr rieši obrana a až potom útok, mi vždy priniesol úspech. Budem sa toho držať aj v reprezentácii.
Najväčšie úspechy ako hráč a tréner ste zažili práve v Poľsku. V čom sa môže slovenský volejbal od nich učiť?
Nebudem spomínať financie, pretože peniaze od štátu, ktoré tečú nielen do volejbalu, ale do celého športu, sa s objemom tých našich nedajú porovnať. Čo sa týka hry, v Poľsku dávajú veľký dôraz na podanie. Od prvej minúty tréningu je servis základom. Poliaci sú výnimoční, majú tri šestky, ktoré môžu hrať o titul majstrov sveta.
Foto: SITA, Viktor Zamborský
Je to rovnaké aj v Maďarsku?
Tamojšia súťaž je na vyššej úrovni ako u nás. Ale to len kvôli tomu, že je tam veľmi veľa zahraničných hráčov – Brazílčania, Rusi a iní. Ale reprezentácia sa borí s podobnými hernými problémami ako tá naša.
V drese bratislavského VKP ste získali šesť majstrovských titulov. Nemrzí vás, že v hlavnom meste sa už niekoľko rokov nehrá mužský extraligový volejbal?
Dúfam, že sa to čoskoro zmení. Pamätám si, že v Bratislave boli tri mužské kluby. Mrzí ma to, samozrejme, pretože je tu veľký priestor na to, aby sa deti venovali športu. Okrem hokeja a futbalu, ktoré sú sezónnymi záležitosťami, hrajú muži v hlavnom meste len basketbal. Záleží aj od nás trénerov, aby sa to zmenilo. Verím, že podmienky v Bratislave sa znormálnia, bohatší ľudia sa dajú dokopy a začnú podporovať aj menšie športy.
Pomohla by nová hala?
Pomohli by tri nové haly. Myslím si, že v Bratislave je na to dostatok priestoru. Chýba nám veľká multifunkčná hala, kde by sa všetky tieto menšie športy mohli realizovať. Je to hanba pre Bratislavu, že má tak málo športovísk.