Foto: TASR, Martin Baumann
Skúsený rozohrávač na ME v Belgicku nastúpil na 243. zápas v národnom tíme, čím prekonal rekord Emanuela Kohúta. „Toto číslo nemusí byť konečné,“ vraví Zaťko. So spoluhráčmi včera smútil. Španieli prekvapujúco zdolali Nemcov (3:1) a Slovákov odsunuli v B-skupine na piate – nepostupové – miesto.
Základnú skupinu ME ste zakončili s očakávanou bilanciou – 2 víťazstvá, 3 prehry. Mali ste na viac?
Veľmi nás hnevajú pokazené koncovky setov v súbojoch proti favoritom. Snažili sme sa, dali sme do toho maximum. Rozhodli drobné detaily.
Hrateľní boli aj Nemci. Mrzí päť nepremenených setbalov v druhom sete?
Je to naša vina. Keď si to neuhráme sami, nikto nám nič nedaruje. Nemci nemali žiadny stres, nastúpili ako favoriti. Ak by sme set dotiahli do víťazného konca, nahlodali by sme ich sebavedomie a duel by možno vyzeral inak. V koncovkách však dokázali, že sú lepší a že my sme outsideri.
Napriek neúspechu je turnaj v Belgicku pre vás šampionátom rekordov. Nastúpili ste na 243. zápas v reprezentácii. Pamätáte si každý svoj duel?
Na webovej stránke máme k dispozícii kompletný prehľad súbojov, ktoré reprezentácia odohrala. Pred pár dňami som si ich pozeral a skutočne ich mám na konte veľa. Nepamätám si všetky, to by bolo zrejme nemožné. Ale keď som si prechádzal zoznam, oživili sa mi spomienky na ten či oný zápas, aký to bol súper, kde sme hrali a podobne. Pamätám si ich veľa.
Čiže na otázke kedy a proti komu ste debutovali v A-tíme SR vás zrejme nenachytáme.
Každý z nás má túto informáciu v profile na zväzovom webe. Ja si to navyše aj pamätám – bolo to v júli 2006 v Európskej lige proti Estónsku.
Slovenským rekordérom v tímových športoch je hádzanársky brankár Richard Štochl s 265 štartmi. Neplánujete zobrať rekord aj jemu?
A prečo nie? Ak si budem udržiavať vysokú výkonnosť a bude o mňa záujem, do národného tímu vždy rád prídem. Reprezentačná sezóna obsahuje približne dvadsať zápasov za rok, čiže by sa mi to mohlo podariť. Uvidíme.
Kolegovia novinári vás označujú za symbol vytrvalosti a vernosti reprezentácii. Ako to vnímate?
Ak mám byť symbolom niečoho, tak vytrvalosť sedí. Nikdy som nebol veľká hviezda či výnimočný hráč. Na týchto pozíciách tu boli iní. Ak sa bavíme o číslach, tak moje prvenstvo je práve v počte zápasov.
Na ME ste debutovali pred desiatimi rokmi. Zmenil sa európsky volejbal za ten čas?
Každé štyri roky, ako je olympiáda, sa v našom športe vždy objaví niečo nové. Ešte nedávno dominovali obrany, teraz sa najlepší presadzujú cez silovosť, rýchlosť a útok. Zavádzajú sa nové údery. Volejbal sa mení aj napriek tomu, že človek by si povedal, že už sa nič nové nedá vymyslieť.
Vedenie basketbalovej reprezentácie sa muselo počas leta vyrovnať s množstvom ospravedlneniek, jednou z nich bolo aj narodenie potomka. Vy máte doma dvojmesačného syna Lukáša. Nenapadlo vám, že odmietnete národný tím a zostanete s rodinou?
Bolo to vážne rozhodnutie, urobili sme ho s manželkou a rodinou. Potrebovali sme vykryť prvé dva mesiace. Aby manželka nezostala sama doma, striedali sa pri nej obe svokry. Našťastie, nenastali žiadne komplikácie, manželka všetko zvláda, čiže som nebol nútený sa vrátiť.
Už ste synovi kúpili plyšovú hráčku – maskota šampionátu?
Ani som nezaregistroval, že tu niečo také majú. Z haly odchádzame zadnými vchodmi, nie cez fanzóny. Dostali sme belgické čokolády, na tie je však ešte maličký. Kúpil som mu veľkého plyšáka, keď sme odchádzali na šampionát. Tváril sa, že ho to potešilo (úsmev).
Dva roky ste pôsobili v lige majstrov sveta – v Poľsku. Prečo je v tejto krajine volejbal taký populárny a úspešný?
Nie je žiadne tajomstvo, že za všetkým sú peniaze. Poliaci majú dvanásťčlennú extraligu, ktorá funguje na vysoko profesionálnej úrovni. Veľmi kvalitná je aj ich druhá najvyššia súťaž. V televízii sa vysiela päť či šesť zápasov za týždeň. Tým pádom sa do volejbalu tlačia sponzori. Kvalita ligy sa odráža na reprezentácii, ktorá je úspešná a za úspechmi idú silné firmy s množstvom financií. V Poľsku rozbehli kolotoč, ktorý je nezastaviteľný a funguje veľmi dobre.
Ostatné štyri roky pôsobíte v slovenskej extralige, viete obe súťaže porovnať. V čom sú Poliaci o kus vpredu?
Na Slovensku prakticky nemáme volejbalové haly. Športové stánky, v ktorých sa dá hrať volejbal, by ste spočítali na prstoch jednej ruky. V Poľsku majú takéto haly v každom mestečku. Záujem o ich ligu je obrovský, je to druhý najpopulárnejší šport. U nás chodí na zápasy málo ľudí, ligový volejbal v televízii chýba. Snažíme sa porovnať neporovnateľné – top profesionalizmus vs. poloamaterizmus.
Foto: TASR, Martin Baumann
Dokedy môže hrať dobrý rozohrávač?
Za dobrého rozohrávača považujeme Michala Masného. V auguste oslávil štyridsiatku a stále hrá na profesionálnej úrovni. Seba za až takého dobrého nepovažujem a pochybujem, že o mňa bude záujem tak dlho. Fyzicky je to však možné, cítim sa stále veľmi dobre.
Je táto pozícia fyzicky menej náročná v porovnaní napríklad s blokármi či smečiarmi, ktorí viac skáču?
Čo sa týka bloku, skáčeme rovnako ako blokári. Nahrávač je zapojený do každej akcie. Povedal by som, že moja pozícia je inak fyzicky náročná. Nahrávač potrebuje viac vytrvalosti, útočiaci hráči zas výbušnosti. Volejbal je však čím ďalej tým viac komplexnejší a všetkým hráčom pribúdajú nové úlohy – s loptou i bez nej.
Váš smečiarsky dosah je 348 cm. Zasmečujete loptu do basketbalového koša?
Samozrejme. S basketbalovou loptou som to ešte neskúšal, ale s volejbalovou v pohode.