Na ME volejbalistiek v Bratislave je Michal Mašek (36) jedným z asistentov trénera Marca Fenoglia.
„Od každého trénera si treba niečo vziať – nech je akýkoľvek. Snažím sa učiť od každého, kto mi má čo ponúknuť,“ vraví ambiciózny kouč, ktorý od budúcej sezóny povedie gréckeho nováčika PAOK Solún.
Proti Bieloruskám to po dvoch setoch vyzeralo na prvú prehru. Kde bol problém?
Nehrali sme náš volejbal. Mali sme problém s pohybom, reakciami, čítaním hry. Padali nám ľahké lopty. Postupne sme však súpera prečítali. Ubránili sme čisté údery a Bielorusky sme potom prevýšili aj fyzicky.
Bolo to odvážne rozhodnutie trénera posadiť kapitánku Kosekovú?
Tréner musí robiť odvážne, niekedy až nečakané rozhodnutia, ktoré v ideálnom scenári pomôžu tímu. V tomto prípade to vyšlo, Lenka Ovečková priniesla dobrú zmenu, prospešné boli aj ďalšie výmeny. Veľmi nás teší, že sme dokázali predviesť víťazný obrat.
Očakávali ste, že budete po troch zápasoch bez prehry?
Teraz to už môžem povedať – mojím tajným prianím pred štartom šampionátu bolo, aby sme vyhrali prvé tri stretnutia. Podarilo sa to a je to skvelý pocit.
Ako sa zrodil váš príchod do reprezentácie? Vybral si vás kouč Fenoglio?
Bol to zložitejší proces. Tréner Fenoglio nemal náš volejbal ako poznať. Doporučil ma športový riaditeľ našej federácie. Som veľmi vďačný, že po návrate na Slovensko po desiatich rokoch môžem byť pri reprezentácii na takomto podujatí. Federácia a organizátori ho pripravili skvele, klobúk dole pred nimi.
Aký tréner je Fenoglio? Čo ste si od neho vzali do ďalšej kariéry?
Od každého trénera si treba niečo vziať. Nech je akýkoľvek – či s ním súhlasíte alebo nie. Je to normálne, taký je život. Snažím sa učiť od každého, kto mi má čo ponúknuť.
TV Pravda: Volejbalistky sa im po zápase poďakovali v štýle islandských futbalistov. Pozrite si video
Ak by Slovenky prešli cez osemfinále, štvrťfinále sa bude hrať v Lodži. Na toto mesto máte skvelé spomienky.
Tamojšia Atlas Aréna je pre mňa výnimočné miesto. Odohrali sme tam skvelú sezónu, prehrali tam jediný zápas a napokon vybojovali striebro. Je to hala, do ktorej by som sa veľmi rád vrátil.
S družstvom LKS ste o rok získali aj majstrovský titul, ale pokračovať tam nebudete. Bola ponuka z Grécka taká, ktorá sa neodmieta?
Už počas sezóny sme sa s priateľkou (nahrávačka Lucia Mühlsteinová, pozn.) rozhodli, že zmeníme prostredie. Vyhrali sme titul a nastal správny čas. Vytiahli sme tím, ktorý bol v I. lige, medzi elitu. Po dvoch sezónach sme hrali v Lige majstrov a neskôr získali aj domáci titul. V Grécku sa pokúsim urobiť niečo podobné.
Aké postavenie má ženský volejbal v Poľsku?
V Lodži som bol tri roky. Keď sme postúpili do extraligy, fanúšikovia začali pribúdať. Do takej miery, že na finále sme mali šesťtisíc ľudí. Poliaci sú srdciari, vždy vedia urobiť parádnu atmosféru. Za klub by dali aj život. Majú svoje chorály, vlajky. Po titule na nás čakali tri hodiny a potom do noci oslavovali titul.
Niektoré dievčatá ako Pencovú, Radosovú či Palgutovú ste viedli už ako juniorky. Zmenili sa nejako za desať rokov?
Jarku Pencovú poznám od jej trinástich. Tá sa nezmenila vôbec, vyzerá presne tak isto. Jediný rozdiel je, že hrá o tisícpäťsto percent lepšie, ako keď mala trinásť. S ostatnými dievčatami, najmä tými mladšími, to bola pre mňa úplná novinka. Vôbec som nevedel, do čoho idem. Prácu si však maximálne užívam.