Tréneri kričia na ženy i mužov. No tí sa neurazia na tri dni

22.08.2019 17:13
Veronika Hrončeková
Veroniku Hrončekovú čakajú tretie majstrovstvá Európy vo volejbale. Autor: ,

Do plnoletosti jej stále chýbal rok. Neostrieľaná tínedžerka Veronika Hrončeková (29) sa zo dňa na deň ocitla pred veľkou výzvou - volejbalovými majstrovstvami Európy. Zatiaľ čo v roku 2007 si na belgických palubovkách sotva zopárkrát udrela do lopty, tentoraz bude patriť k najskúsenejším ženám národného výberu.

„V prvom rade sa nesmieme báť – vlastného publika ani zodpovednosti. V našich silách je postup zo skupiny,“ tvrdí tretia Slovenka histórie, ktorá si zahrá na troch európskych šampionátoch.

Po Jaroslave Pencovej ste služobne (počtom štartov) druhou najskúsenejšou hráčkou reprezentácie. Prináša táto pozícia väčší tlak?

Takto to nevnímam. S Jarkou máme skúsenosti, aj vďaka nim sa budeme snažiť mladším dievčatám čo najviac pomôcť. Výsledok však nebude záležať len od nás. Volejbal je tímový šport, preto musí naplno zabrať každá hráčka. Navyše, tlak by mi zbytočne zväzoval ruky.

V tíme ste – nazvime to – špeciálnym zjavom. Z celého kádra ste si na európskom šampionáte zahrali len vy. Považujete to za výhodu?

Môže, no nemusí to tak byť. Naposledy som si na majstrovstvách Európy zahrala pred desiatimi rokmi. Mala som devätnásť rokov, všetko som vnímala úplne inak. Teraz som podstatne skúsenejšia, k turnaju pristupujem o čosi intenzívnejšie a zodpovednejšie.

Aký je rozdiel medzi tým, keď pred vrcholom roka stojí neostrieľané ucho a hráčka s bohatými skúsenosťami?

Vtedy, pred rokmi, som si to viac užívala – najmä pokiaľ ide o môj prvý európsky šampionát v Belgicku. Mala som sedemnásť, zrazu som stála pred hráčkami, na ktoré som sa dovtedy dívala s otcom iba v televízii. Môj druhý turnaj už bol o niečom inom, stále som bola mladá, bez výrazných skúseností, no už som bola členkou základnej zostavy a mala som odohrať celý turnaj.

S ním sa Slovenky lúčili po zvláštnom priebehu…

Áno. A veľmi smutne. Prvý zápas sme zázračne vyhrali s Češkami, následne sme podľahli Azerbajdžanu a Srbsku. A museli sme čakať na to, ako dopadne súboj medzi Českom a Azerbajdžanom. Brali by sme všetko, len nie české víťazstvo v piatich setoch. K nemu však napokon prišlo – hoci Azerbajdžan viedol už 2:0. Vraveli sme si, že keby sme pre postup urobili o čosi viac, nemuseli sme sa spoliehať na pomoc iných.

Oficiálny maskot ME vo volejbale žien sa volá
		ACE.
Slovenské
		volejbalistky odohrajú skupinovú
		fázu...
+8Krásne pripravenú
		šatňu ukázali verejnosti.

Ako takáto skúsenosť zamáva s mysľou mladého dievčaťa, ktoré má kariéru pred sebou?

Bolo mi to ľúto. Keby som nebola v základnej zostave, ale sedela len na lavičke, možno by som to tak intenzívne nevnímala. No tým, že som dostala šancu, bolo sklamanie o to väčšie.

Vašu nomináciu na ME 2007 ste označili za – haluz. Prečo?

Do prípravy sa zapojili štyri blokárky, no na šampionát mohli cestovať len tri. Jednu z nás čakali štátnice, tie vyšli práve na dátum, v ktorom sa konali majstrovstvá Európy. Musela sa preto rozhodnúť – škola či volejbal. Zvíťazili študijné povinnosti, čo rozhodlo o tom, že na turnaj pôjdem ja.

Vaše súčasné spoluhráčky isto vedia, že s ME máte skúsenosti. Chodia si za vami po rady, ako sa na turnaj čo najlepšie pripraviť?

Zhovárali sme sa o tom, čo prináša európsky šampionát. Pýtali sa ma na zážitky, postrehy. Ale nemôžem povedať, že by som im radila. Predsa len, každá to prežíva po svojom. Niektoré dievčatá potrebujú pokoj, iné zas o tom chcú hovoriť.

TV Pravda: Smečiarka Nikola Radosová hodnotí prípravu pred domácimi ME v relácii Týždeň v športe – volejbalový špeciál

V rokoch 2007 a 2009 Slovenkám postup unikol. Je v ich silách prebojovať sa do vyraďovacej fázy na domácom šampionáte?

Myslím, že je. Nesmieme sa však báť – vlastného publika ani zodpovednosti, ktorá prichádza s domácim šampionátom. Navyše, v porovnaní s ostatnými skupinami je naša o čosi prijateľnejšia. Základ je, aby sme zdolali tímy, ktoré sú na našej výkonnostnej úrovni. Ak sa nám to podarí, nemusíme sa o postup obávať.

Cez koho vedie cesta do osemfinále?

Určite cez Španielky a Švajčiarky. Nemky a Rusky sú iný level ako ostatné tímy v skupine. Bielorusky majú tiež viac skúseností ako my, no v príprave sme ukázali, že vieme hrať vyrovnanú partiu aj so silnými súpermi. Všetko bude závisieť len od nás – ako sa skoncentrujeme a pristúpime k zápasom.

V minulých rokoch Slovenky zakaždým pohoreli v kvalifikácii, účasti na ME sa dočkali vďaka pozícii organizátora. Patria medzi kontinentálnu e­litu?

Máme za sebou veľmi dobrý ročník Európskej ligy, v príprave sme zdolali silné Belgičanky, ktoré sú vo svetovom rebríčku podstatne vyššie ako my. Preto si myslím, že medzi to najlepšie, čo Európa núka, patríme.

Z lavičky velí tímu Talian Marco Fenoglio – známy maximalista. Ako ho vnímate?

Má vysoké nároky, no oprávnene. Je to veľký detailista, čo je dobré, lebo volejbal je o detailoch, ktoré rozhodujú o úspechu či neúspechu. Ak nebudeme robiť všetko na sto percent v tréningoch, nemôžeme predsa očakávať, že to tak bude v zápasoch. Preto je v príprave prísny, niekedy dokonca o čosi prísnejší ako by sme chceli, ale posúva nás vpred. Aj vďaka nemu máme za sebou kus dobrej roboty.

Fenoglio tvrdí, že mužský a ženský volejbal sú dva rozdielne svety. Má k ženám o čosi citlivejší prístup?

Má pravdu v tom, že s mužmi môžete jednať priamejšie, otvorenejšie, môžete im povedať názor bez toho, aby sa urazili a tri dni sa s vami nezhovárali. Nebudem sa však tváriť, že na nás nekričí. No nie je jediným trénerom ženského tímu, ktorý v šatni zvýši hlas, čo je úplne v poriadku. Dôležité je nájsť vhodnú mieru, kedže ženy všetko vnímajú podstatne citlivejšie. Pravdou je, že keď robíme niečo, čo sa mu nepáči, má právo na to, aby nám dohovoril o čosi ráznejšie.

Je dobrý psychológ?

Presadzuje teóriu, že keď máme nejaký problém, máme za ním osobne prísť a vydebatovať si to. Uprednostňuje priamy kontakt, čo je fajn.

Vie zabrániť aj ponorkovej chorobe medzi ženami? Mimochodom, už sa po siedmich týždňoch, ktoré ste strávili spolu, prejavila?

Keby aj vládla, tak vám to nepoviem (smiech). Zhrňme to tak, že sme spolu už veľmi dlho a máme za sebou horšie i lepšie dni.

Keď sa v máji konal na Slovensku hokejový šampionát, žila ním celá krajina. Ako sa dívate na to, že volejbal natoľko ľudí nepriťahuje?

Hokej má na Slovensku úplne iné postavenie. Baviť sa o tom, že celá krajina by mala žiť tým, že ženy hrajú doma majstrovstvá Európy, nie je reálne. No na Slovensku je dostatočne silná volejbalová komunita. Verím, že sa k nej pripoja aj ďalší ľudia a prídu nás podporiť.

Mimochodom, je domáce prostredie výhodou či nevýhodou?

Vnímam ho pozitívne. Predsa len, hrať na európskom šampionáte v domácom prostredí, to sa mne i ďalším babám zo súčasného tímu už zrejme nepodarí. Na druhej strane, každá z nás bude mať v hľadisku niekoho známeho, rodinu, priateľov, čo pridáva na nervozite. Musíme si však z domácej podpory zobrať len to pozitívne a premeniť fanúšikov na náš hnací motor.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veronika Hrončeková #slovenské volejbalistky #ME vo volejbale 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku