Jaroslava Pencová (29) je však veľká bojovníčka. Premohla zdravotné problémy a napokon nechýba v konečnej nominácii SR na blížiaci sa európsky šampionát, ktorého jednu skupinu bude hostiť aj Bratislava. "Verím, že po ME si volejbal nájde lepšie, populárnejšie miesto v našej spoločnosti. Zaslúži si to,“ vraví päťnásobná volejbalistka roka.
Vašu účasť na ME ohrozovali zdravotné problémy. Uľavilo sa vám, keď ste ich prekonali a vybojovali si účasť v konečnej nominácii?
Počas nášho pôsobenia v Európskej lige som si doliečovala zranenia zo sezóny, keď som nemala v poriadku koleno a k tomu sa pridal vykĺbený malíček na ruke. Tieto veci sú už v poriadku. Do prípravy som sa zapojila neskôr, pretože som bola dvadsať dní na antibiotikách, ale som rada, že som to napokon stihla.
Bol motiváciou pre vás fakt, že šampionát sa bude hrať na Slovensku – navyše vo vašej rodnej Bratislave?
Áno, je to tak. Je super hrať Európu doma. Na kontinentálnom šampionáte som ešte nehrala. Síce som pred desiatimi rokmi bola v širšej nominácii, ale zranila som si členok a o záverečný turnaj som prišla. Našťastie teraz sa tak nestalo. Som veľmi rada, že mi tréner verí v tom, že hoci nie som v najlepšej forme, tak ma vybral do konečnej nominácie. Mala som dlhú klubovú sezónu, v Poľsku sme hrali finále. Potrebovala som sa doliečiť, takže nešlo o klasické zranenie.
Niektoré hráčky počas leta zvolia oddych a prípravu na novú klubovú sezónu. Vy ste počas víkendu odohrali už 90. zápas v národnom tíme, len šesť hráčok v histórii má na konte viac stretnutí. Je reprezentovať pre vás výsadou?
Vždy som reprezentovala rada a so cťou. Avšak už cítim, že som tu trinásty rok, tým pádom trináste leto s výnimkou jedného, keď som bola zranená. Cítim, že by som si už potrebovala oddýchnuť po náročnej sezóne. Tento rok však bola motivácia jasná a na oddych som vôbec nemyslela. Skôr ma to možno čaká o rok.
V Poľsku ste si v drese Grot Budowlani Lodž zahrali finále, predstavili ste sa v Lige majstrov. Bola to úspešná klubová sezóna?
Bolo to super. Postúpili sme cez predkvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Tam sme vyhrali štyri zo šiestich zápasov, postup do finálovej osmičky nám ušiel o jediný set. Na jednej strane sme smútili, ale na druhej sme sa aspoň pokojne mohli pripravovať na vyvrcholenie poľskej ligy. Napokon sme vybojovali finále, takže aj v klube vládla spokojnosť.
Foto: SITA, Marko Erd
Zostávate v Poľsku alebo zamierite do nového pôsobiska?
V Lodži som spokojná, nemám dôvod nič meniť. Mám to relatívne blízko domov. Niektoré veci sú už pre mňa dôležitejšie ako naháňať sa za peniazmi či novými klubmi a krajinami. Budeme hrať opäť Ligu majstrov, družstvo stavajú na medailu, čiže kvalitatívne to bude opäť na vysokej úrovni.
Späť k reprezentácii. Vekový priemer tímu je 25 rokov, na ME predtým hrala len Veronika Hrončeková. Môže byť nedostatok skúseností hendikepom slovenského výberu?
Môže byť aj nemusí. Výhodou môže byť mladícka dravosť, ktorú máme v tíme. Napriek tomu, že väčšina z nás ešte na ME nehrala, je naše družstvo dostatočne skúsené. Posledné tri roky sme hrali Zlatú európsku ligu. Predtým to bolo iné. Chýbala nám medzinárodná konfrontácia, odohrali sme jednu-dve kvalifikácie. To znamená tri-štyri zápasy za celé leto. Mladé hráčky jednoducho nemali príležitosť hrať medzinárodné stretnutia. To sa zmenilo. V Európskej lige sme sa mohli točiť staršie i mladšie hráčky. Všetky sme získavali skúsenosti, čo sa nám teraz na Európe môže hodiť.
Niektorí tvrdia, že reprezentáciu – bez ohľadu na šport – by mal viesť domáci tréner. Ako sa vám pozdáva spolupráca s talianskym koučom Marcom Fenogliom?
U nás je to mix. Hlavný tréner je Talian, ale je tu aj Michal Mašek, ktorý je Slovák, pôsobí dlho v zahraničí a má mnoho skúseností. Kouč Fenoglio priniesol do družstva niečo svoje, predsa len Taliani sú temperamentnejší a volejbal tam majú na vysokej úrovni. Pre nás bol jeho príchod prínosom a myslím, že je to vidieť aj na hre nášho družstva. Trénerovi sa podarilo zapracovať určité veci do systému a v porovnaní s minulým rokom sme urobili progres.
V čom by mala byť najväčšia sila družstva na šampionáte?
Musí to byť kolektívny výkon, pretože nemáme medzi sebou žiadne hviezdy ako majú napríklad Rusky alebo Holanďanky. Nemáme také hráčky, na ktorých by sme mohli stavať celú hru. Najdôležitejšia bude v našom prípade tímovosť.
Môže súčasné družstvo dosiahnuť prenikavejší úspech, ako keď ste aj vašou zásluhou získali striebro v Európskej lige v roku 2016?
Ťažko porovnávať Európsku ligu s majstrovstvami Európy. V Európskej lige vtedy nehrala kontinentálna špička, pretože tá vtedy pôsobila vo Svetovej lige. Získali sme striebro, ale reálne tam tie najlepšie chýbali. Na postup zo skupiny ME toto družstvo má a neskôr sa ukáže, ako to celé vypáli.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
V základnej skupine vás čaká päť súperov, ďalej postupujú štyri družstvá. Je základným cieľom postup do osemfinále?
Nemalo by význam hrať na ME, ak by sme si nedali postupové ciele. Rusky a Nemky sú favoritky našej skupiny, ale zvyšné družstvá sú pre nás zdolateľné. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme vyhrali a postúpili, pretože je reálne, aby sme išli ďalej.
V príprave vás čaká ešte Belgicko a Fínsko. Preveria vás dostatočne pred ostrým štartom ME?
Belgičanky určite áno. Majú hráčky na vysokej úrovni, ktoré hrajú v kvalitných súťažiach. Ak budú v kompletnej zostave, čo predpokladám, že pred ME budú, tak nás čaká veľmi kvalitný súper. Vo Fínsku išiel volejbal za ostatné roky hore, takže ani to nebude nič ľahké. Verím, že sa pred šampionátom víťazne naladíme.
Šampionát sa prvýkrát uskutoční na Slovensku. Je to ideálny spôsob, ako spropagovať tento šport širokej verejnosti?
Dúfam, že príde veľa ľudí a volejbal sa podarí spropagovať do takej miery, aby sa mládežnícke reprezentácie, mužská i ženská extraliga posunuli vyššie. Je škoda, že šport na Slovensku nie je podporovaný tak, ako v iných krajinách. Vidím to na príklade Poľska. Pred niekoľkými rokmi tam začínali od nuly a teraz tam majú vypredané haly, na zápasy chodí štyri-päťtisíc ľudí. Prvá i druhá liga je v televízii a volejbal rastie na popularite. Verím, že po ME si náš šport nájde lepšie, populárnejšie miesto v našej spoločnosti.