Jordan a spol.? Chceli sme pomôcť ľuďom, ktorí bojovali vo vojne

15.07.2019 07:19
Žan Tabak
Chorvátsky tréner slovenských basketbalistov Žan Tabak. Autor: ,

Ako hráč dosiahol takmer všetko. Má titul z NBA, trikrát vyhral Euroligu, pýši sa olympijskou medailou. V legendárnom barcelonskom finále si zahral proti Michaelovi Jordanovi a jeho Dream Teamu, pravidelne nastupoval proti najlepším hráčom sveta.

Teraz čaká na Žana Tabaka (49) odlišná výzva. Chorvátsky kouč povedie basketbalistov Slovenska v ich snahe odraziť sa z európskeho suterénu.

Súpermi Slovákov v blížiacej sa predkvalifikácii ME budú Cyprus a Rumunsko. „Táto generácia hráčov má v dlhodobejšom časovom horizonte šancu dosiahnuť pre váš basketbal úspech. A ja chcem byť toho súčasťou,“ vraví.

Ste zo športovej rodiny. Bolo od začiatku jasné, že budete hrať basketbal?

Vyrastal som v socializme, kde športové vzdelanie bolo zadarmo pre každého. Deti si mohli vyskúšať ľubovoľný šport. Veľa som plával, venoval sa vodnému pólu a potom mi učarovala hádzaná. Lenže bol som pre tento šport až príliš vysoký. Bratranec hral basketbal za Jugoplastiku. Absolvoval som u nich skúšku a zobrali ma.

Keď Jugoplastika tretíkrát za sebou vyhrala Euroligu, mali ste len 21 rokov. Ako to, že klub zo Splitu v tom čase suverénne dominoval na starom kontinente?

V Dalmácii sa narodilo veľa skvelých športovcov, nielen basketbalistov. V tom čase bola v Splite zrejme najlepšia basketbalová škola v krajine. Ďalším faktorom bola kvalita juhoslovanskej ligy, ktorá prevyšovala ostatné súťaže v Európe. Plus, za socializmu tiekli do športu veľké peniaze. Všetky tieto faktory sa stretli v jednom čase, preto bola Jugoplastika taká úspešná.

Za juhoslovanskou ligou zaostávali aj elitné súťaže – španielska, talianska či francúzska.

Šport je otázka dvoch vstupov – genetiky a investícií. Ak vám jedna z týchto vecí chýba, nedosiahnete výraznejší výsledok. Investíciou myslím hráčovo okolie – kvalitný tréner, kvalitná súťaž a veci s tým spojené.

V roku 1992 celý svet sledoval finále olympijského turnaja, v ktorom Chorvátsko aj s vami v zostave nastúpilo proti hviezdnemu výberu USA. Ako si pamätáte na atmosféru zápasu, v ktorom ste vyzvali legendy NBA?

Nechcem teraz rozprávať o športe, poviem vám to z iného pohľadu. Pre nás to bola vec patriotizmu. Naša krajina bola vo vojne. Po tom, ako sme získali nezávislosť od Juhoslávie, basketbalová reprezentácia bola jedným z prvých výberov, ktorý štartoval na svetovom podujatí pod chorvátskou vlajkou. Viac ako hrať proti Dream Teamu a získať olympijské striebro pre nás znamenalo, že sme mohli reprezentovať našu vlasť. Chceli sme pomôcť ľuďom, ktorí bojovali vo vojne tým, že našimi výkonmi krajinu zviditeľníme, upozorníme na situáciu a prispejeme k tomu, aby sa vojna čo najskôr skončila.

Viacerí experti i fanúšikovia tvrdia, že keby Juhoslávia v tom čase bola stále jedna krajina, zdolala by aj Dream Team. Súhlasíte?

Niektorí vravia, že ak by som mal husté vlasy, potom by som mohol mať pekný účes. Avšak keďže ich nemám (pohladí si vyholenú lebku), je zbytočné nad tým polemizovať. Rovnaké platí aj pre túto otázku. Je pravda, že Juhoslávia mala zrejme po USA tých najlepších hráčov. Ale ako by sa skončil zápas, o tom môžeme len špekulovať.

Momentálne však už nie všetky bývalé juhoslovanské republiky patria medzi basketbalovú špičku.

Rozpadla sa krajina, rozpadol sa socialistický systém, ktorý podporoval šport i vzdelávanie. Plus, je niečo iné, ak si máte vybrať hráča zo štvormiliónového národa ako sú Chorváti a keď vyberáte z dvadsiatich miliónov, ktoré mala Juhoslávia. Väčší národ, väčší výber. Ďalšia vec, za socializmu nesmeli mladí hráči odísť do zahraničia. Mohli, keď mali 28 rokov. Čiže tí najlepší zostávali v krajine a profitovala z toho domáca súťaž i reprezentácia.

V roku 1995 ste sa stali šampiónom NBA s tímom Houston Rockets. Čo pre vás viac znamená – titul zo zámorskej profiligy alebo striebro z olympijského turnaja?

Počas kariéry som mal to šťastie, že som bol súčasťou skvelých tímov, ktoré povyhrávali rôzne tituly. V niektorých som hral viac, v niektorých menej. Vyhrať titul v NBA bola skvelá skúsenosť, ale rok 1995 si budem i tak najviac pamätať preto, lebo vtedy sa narodila moja dcéra. Takže ak si mám vybrať medzi týmito dvoma udalosťami, vyberiem si narodenie dcéry.

Tri roky ste hrali za Toronto. Je to dobrá správa pre basketbal, že Raptors sa nedávno stali prvým kanadským tímom, ktorý ovládol NBA?

Jednoznačne. Je to dobrá správa pre profiligu, pre globalizáciu i pre celý basketbal. V Toronte dlhší čas robili veci správnym spôsobom a vyplatilo sa.

NBA ste opustili vo veku 31 rokov. Nikdy ste neľutovali, že to bolo príliš skoro?

Ľutoval som, že som to neurobil ešte skôr.

Prečo?

Roky som sa snažil, aby som sa v NBA presadil. Lenže v tých časoch sa na hráčov z Európy pozerali inak v porovnaní s tým, ako je to teraz. Navyše, počas pôsobenia v zámorí ma trápili zranenia. Hral som v USA štyri roky, vrátil sa do Európy a potom opäť zamieril do zámoria. To som nemal robiť, mal som zostať v Európe.

Úspešný hráč sa nie vždy stane úspešným trénerom. Vy ste sa presadili na oboch frontoch. Aké je tajomstvo vašej práce?

Nemyslím si, že som sa už stal úspešným trénerom.

Žan Tabak.
Žan Tabak. Autor: TASR, Pavel Neubauer

S Realom ste predsa vyhrali Euroligu i EuroCup…

Áno – ako asistent trénera. Je pravda, že ako hlavný kouč som bral trofeje v Poľsku či Izraeli. Avšak neznamená to, že som úspešný tréner. Pracujem na tom, aby som sa ním stal. Je to môj osobný cieľ do budúcna.

Slovensko nepatrí medzi európsku elitu. Prečo ste prijali ponuku viesť slovenskú reprezentáciu?

Pretože každá výzva je taká veľká, akú si ju spravíte. Zastávam názor, že táto generácia slovenských hráčov má v dlhodobejšom časovom horizonte šancu dosiahnuť pre váš basketbal úspešný výsledok. A ja chcem byť toho súčasťou.

Ako ste spokojný s tímom, špeciálne s prístupom hráčov?

V rámci možností a mužstva, aké máme k dispozícii, som stopercentne spokojný. Hráči usilovne trénujú, s ich prístupom je všetko v poriadku. Je radosť ich viesť.

Viacerí hráči z rozličných dôvodov odmietli pozvánku do národného tímu. Je to nezvyklé alebo je to súčasť trénerskej práce?

Reprezentovať svoju krajinu by mala byť hrdosť a výsada každého športovca. Avšak je na každom, ako sa k tomu postaví. Je to slobodná voľba. Nemôžete niekoho nútiť, aby reprezentoval. Nechcem tu mať hráčov, ktorí si neželajú byť v národnom tíme.

Tréner slovenských basketbalistov Žan Tabak...
Tréner slovenských basketbalistov Žan Tabak rozdáva pokyny svojim zverencom. Autor: SITA, Branislav Bibel

Postupne spoznávate zverencov. Máte pocit, že majú potenciál plniť vašu trénerskú stratégiu?

Určite. S hráčmi som sa spoznával už počas sezóny, s niektorými som sa viackrát stretol ešte pred začatím prípravy na predkvalifikáciu. Všetko sa samozrejme ukáže až na palubovke. Čakajú nás prípravné zápasy a tie nám ukážu, ako na tom sme.

Preverí vás Írsko a Kosovo, predstavíte sa aj na turnaji v Portugalsku. Bude to dostatočná príprava pred dôležitým štartom do predkvalifikácie?

Myslím, že áno. Všetko sú to súperi, ktorí sú približne na našom leveli. Je dôležité vytvoriť v tíme víťaznú mentalitu. Musíme ísť do každého zápasu s tým, že ho chceme vyhrať.

Stojí pred vami náročná úloha vytiahnuť slovenský mužský basketbal z európskeho suterénu. Ste pripravený na túto výzvu?

Tak pozor – to nie je moja úloha. To je úloha štátu. Spomínal som investície. Štát potrebuje investovať do športu, v našom prípade do basketbalu. Musí zabezpečiť kvalitných trénerov, tréningové podmienky, športovú infraštruktúru a tak ďalej. Jedna osoba zázraky nedokáže.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenskí basketbalisti #Žan Tabak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku