V československej mužskej hádzanej kraľovala neohrozene Dukla Praha. Od prvého ročníka spoločnej ligy v roku 1950 brali tituly vojaci. Len raz ich na čele vystriedal Gottwaldov a raz Karviná. Dukla mala na konte aj dva triumfy v EPM a dvakrát podľahla až vo finále najprestížnejšej európskej súťaže.
A potom prišiel zlom, ktorý mnohé zmenil. V ročníku 1968/69 sa prvý raz stal majstrom slovenský kolektív. Hádzanári Tatrana Prešov sa premiérovo posadili na trón. Stalo sa presne pred päťdesiatimi rokmi.
„Bola to veľká sláva a veľké oslavy. Odrazu sme zistili, že máme aj na takého výnimočného súpera, akým bola Dukla. Vtedy sa jej tím prakticky rovnal reprezentácii, dva roky predtým sa Československo prvý i posledný raz stalo majstrom sveta v hádzanej,“ približuje legendárny prešovský hádzanár Rudolf Horváth, ktorý bol na zlatých MS 1967 najmladším hráčom Königovho vynikajúceho tímu. Boli v ňom len štyria Slováci.
Foto: ARCHÍV RUDOLFA HORVÁTHA
Prešovčania už niekoľko rokov patrili k špičke. Kým získali prvý titul, šesťkrát obsadili druhé a dva razy tretie miesto. Lenže majstrovskú sezónu odštartovali katastrofálne. Prehrali s Plzňou o trinásť gólov. Pred ňou odišiel do Košíc vynikajúci Anton Frolo i ďalšia legenda Vladimír Seruga. Zdalo sa, že tím je výrazne oslabený.
„V ďalšom priebehu sezóny sme sa však dali dokopy. Výrazný podiel na tom mal tréner Laco Šesták, skvelý a nadčasový odborník, ktorý bol stále krok pred konkurenciou. Mal výnimočný nos na hráčov, presne vedel odhadnúť ich možnosti a poskladal tím tak, že každý v ňom uplatnil svoje prednosti,“ približuje dnes 71-ročný vysokoškolský profesor Rudolf Horváth.
Presne 8. júna 1969 Tatran rozstrieľal Gottwaldov, vyhral 24:12 a dve kolá pred koncom bolo isté, že titul mu už nik nevezme.
"V tom čase chodilo v Prešove na hádzanú vyše päťtisíc divákov. Štadión bol nabitý a ľudia sedávali na strechách i na okolitých stromoch. Všetci hráči pracovali alebo študovali. Ja som ukončil stavebnú priemyslovku a zamestnal som sa ako technik v pozemných stavbách, až neskôr som absolvoval fakultu telesnej výchovy a športu. Trénovali sme popoludní a funkcionári nám vybavili, že môžeme odísť z roboty o hodinu skôr, " vysvetlil Horváth.
Po zisku premiérového titulu si trošku finančne polepšili. „Každý z nás dostal výnimočnú odmenu 1500 korún, čo bol vtedy asi mesačný plat. Dostávali sme nejaké drobné aj za ligové výhry,“ približuje Horváth, ktorý mal v tíme aj o tri roky mladšieho brata Mariána. V Tatrane pôsobila aj ďalšia bratská dvojica – Vasil a Jozef Greňovci a po sezóne prišli bratia Andrej a Jozef Lukošíkovci.
Aj od pamätnej prešovskej majstrovskej sezóny si udržiavala Dukla vysokú výkonnosť, ale už nebola taká dominantná. V ďalších desiatich rokoch získala len tri tituly, Tatran pridal ďalší, majstrom sa stali aj VSŽ Košice a prišla aj vynikajúca éra bratislavskej ČH, ktorá sa tešila z troch titulov za štyri roky.
Tatran ako majster získal miestenku v EPM, ale hneď v prvom kole narazil na najväčšieho favorita, nemecký Gummersbach. Prešovčania ukázali veľkú silu – dva razy prehrali, ale vždy o gól. Na ich palubovke to bola veľká bitka, rumunskí rozhodcovia pripustili tvrdú hru a pomohli favoritovi. Ten horko-ťažko vyhral 14:13.
Odveta priniesla drámu a výborný výkon Tatrana. Domáci sa tešili z postupu po víťazstve 10:9. Nemecký šampión mal hneď v úvode súťaže za sebou najťažšiu prekážku. V tom ročníku sa stal druhý raz držiteľom EPM…
Štrnásť prešovských majstrov
O titul Tatrana sa pred 50 rokmi pričinili: brankári Ivan Kunay, Jozef Matuščin, Jozef Stančák, hráči v poli Oskar Poliak, Martin Gregor, Ivan Eibl, Milan Murgoň, Ján Fecko, Juraj Zavadinka, Milan Briešťanský, Rudolf a Marián Horváthovci, Vasil a Jozef Greňovci. Podľa Horváthových slov z tohto slávneho tímu žije už iba polovica hráčov.