Finálovú séru vybavila 3:0 na zápasy a rozdiely v skóre boli priepastné – 16, 18 a 26 gólov! Dominantné majsterky vyhrali doma všetko, čo sa dalo (predtým sa tešili aj z triumfu v československej lige i v Slovenskom pohári). K trom trofejam v sezóne ich priviedol bývalý tréner národného výberu mužov a skúsený hádzanársky odborník Peter Hatalčík (65).
Z čoho podľa vás vyplýva výnimočná suverenita, ktorú ukázali vaše zverenky?
Táto otázka už padla a komentátori na ňu odpovedajú, že máme slabé súperky. To je omyl. Otočím to – my sme boli veľmi dobrí. Pravda je niekde v strede. Veľmi zodpovedne sme sa pripravili na finále a aj v priebehu sezóny sme tvrdo pracovali. Dievčatá, našťastie, pochopili, že toto je cesta. Ich prístup bol absolútne profesionálny, vládla medzi nami vzájomná dôvera a toto je výsledok.
Neškodí takáto obrovská prevaha a fakt, že Iuventa nemala dôstojnejšieho súpera slovenskej hádzanej? Neprivítali by ste tvrdšiu konkurenciu?
V československej lige bolo viacero tímov, ktoré mali svoju kvalitu, ale aj v tejto konkurencii sme získali titul s päťbodovým náskokom a len s jednou prehrou. Čo mám k tomu povedať? Myslím si, že by sme nemali dehonestovať súperky a ani o sebe tvrdiť, že náš tím je svetový. Poviem to takto: je na ostatných tímoch, aby sa nám viac priblížili.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Kedy to bude reálne?
Pokiaľ nepodporí kluby najmä finančne vážny partner, či už mesto, alebo takí fanatici, akými sú u mužov Prešova pán Chmeliar a u žien Michaloviec pán Mačuga, nie som veľký optimista. Väčšiu pomoc by si kluby zaslúžili aj od Slovenského zväzu hádzanej.
Ak má tím takú jasnú prevahu, nemá tréner problém ho motivovať, dostať z neho maximum?
Je to trochu problém. Boli aj také zápasy, so slabšími súpermi. Kto si myslí, že to bola len selanka, že sme sa len hladkali a usmievali sa na seba, to určite nie. Ale som trošku aj hrdý, že som dokázal hráčky motivovať. Táto situácia zvádza niečo si zľahčiť, povedať si, že toto nejako uhráme. Hráčky neodflákli nijaký zápas. Boli v nich dominantné. Dával som priestor aj lavičke, či Bajčiová, či Holejová či Trúnková, všetky urobili úžasný výkonnostný skok.
Nielen mužská, ale aj ženská reprezentácia má veľký problém prebojovať sa na významný turnaj – MS či ME. Nestačí ani michalovská kvalita?
Ťažko sa porovnáva, ale myslím si, že momentálne sú na tom lepšie ženy, ukazujú viac možností, je z čoho vyberať. Možno by im to v baráži mohlo tentoraz vyjsť. U mužov je to zložitejšie, od štartu na MS 2009 sme zaspali na vavrínoch a už desať rokov stagnujeme, z pozitívneho vývoja sme nič nevyťažili. A úplne prepadáme v práci s mládežou.
Väčšinu trénerskej kariéry ste venovali mužom, získali ste tituly s Topoľčanmi i Prešovom. Ako sa vám pracovalo s michalovskými ženami?
Bola to príjemná a osviežujúca práca. Špecifiká existujú, ale mal som šťastie, že som narazil na dobrý kolektív, nijaké výraznejšie rušivé momenty sa nevyskytli. Spoznával som ženskú mentalitu nielen v spoločenskom, ale aj v pracovnom móde. Spoločnými silami sme to zvládli.
Nedávno sa objavila správa, že michalovská hádzaná príde o generálneho partnera. Znamená to jej existenčné ohrozenie?
Generálny partner Iuventy je Chemkostav. Jeho predstaviteľ jasne deklaroval, že pokiaľ sa nezmení prístup mesta k Iuvente, on odstupuje. Zatiaľ všetko funguje do 30. júna a potom sa uvidí.
A aká je vaša perspektíva? Pokračujete?
Môj prípad je jasný – s Iuventou sa lúčim. Mal som zmluvu na rok a to som naplnil. Od zimy som avizoval, že v lete moja misia v klube končí. Nebolo to z dôvodu, že sa mi tu nepáči. Ale v klube pôsobí jedna osoba, s ktorou neviem spolupracovať, nebudem ju menovať.
Nemrzí vás táto situácia?
Mrzí-nemrzí, taká je realita, už som sa rozhodol. Som vďačný, že som mal v Michalovciach túto šancu a pôsobil som v rodnom meste. Tam, kde som začínal, tam aj končím. Dôležitá je aj iná vec. Manželka i rodina mi pripomínajú, že celý život som preč, venujem sa hádzanej, nevidel som rásť moje deti a teraz nevidím, ako mi rastú vnúčatá.
Je to koniec aj vašej trénerskej kariéry?
V tejto chvíli áno, ale platí, že nikdy nehovor nikdy. Teraz si dám určite krátku pauzu. A potom? Musel by som dostať naozaj zaujímavú ponuku.