S výrazne omladeným tímom Young Angels Košice. „Je to nová výzva – a ja mám výzvy rada,“ vraví osemnásobná najlepšia basketbalistka Slovenska.
Mali ste na sklonku kariéry jasno, že ostanete pri basketbale ako trénerka?
Ponuku som dostala od Daniela Jendrichovského, generálneho manažéra klubu rýchlo, no nebola som presvedčená, že pôjdem touto cestou. Po ukončení kariéry som si chcela najmä poriadne oddýchnuť, no vyšlo to tak, že som opäť nastúpila do vlaku, z ktorého som nedávno vystúpila.
Prikývli ste hneď alebo ste si vzali čas na rozmyslenie?
Možno mesiac som zvažovala, či sa do toho pustím. Situácia v klube Good Angels sa výrazne zmenila, v družstve sú mladé hráčky, nepociťujem pri práci s nimi nejaký tlak ani stres. Máme len jednu profesionálku, ostatné dievčatá sú študentky. Keď som hrávala, tím Good Angels mal vždy najvyššie ambície, po prechode na amatérsku bázu sa priority zmenili. Stávka na mladosť je investíciou do budúcnosti. Zatiaľ ma robota napĺňa, som spokojná, no netvrdím, že pri tejto profesii ostanem natrvalo.
V bohatej kariére ste doma i v zahraničí hrali pod viacerými trénerskými osobnosťami. Máte trénerský vzor?
Vzor som nemala ani ako hráčka, nemám ho ani ako trénerka. Nechcem nikoho kopírovať, snažím sa zúročiť všetky skúsenosti, ktoré som nadobudla, usilujem sa uplatniť ich v trénerskej praxi.
Foto: TASR, František Iván
Vediete mladý tím. Čo naň platí – viac cukru alebo prísny režim?
Oboje. Moje zverenky nie sú ešte mentálne zvyknuté na veľký tlak, no to neznamená, že v niečom prižmúrim oko alebo zľavím z mojich nárokov. Viem byť nekompromisná, prísna i tvrdá, ale aj kamarátska, keď si to okolnosti vyžadujú. Podstatné je mať cit pre mieru. Chémia v tíme funguje, čo je veľmi dôležité.
Young Angels skončili po základnej časti najvyššej slovenskej súťaže na druhom mieste. Čakali ste, že budete v prvej sezóne tak vysoko?
Vysoko…Nič si nenavrávajme, úroveň slovenskej ligy je taká, aká je. Možno mali byť pred nami Piešťanské Čajky. Naše umiestnenie odráža realitu.
O akom umiestnení ste rozmýšľali pred začiatkom ročníka?
Vedenie klubu nám neurčilo nijaký výkonnostný cieľ, ani ja som o konkrétnom umiestnení neuvažovala. Sformovali sme úplne nové družstvo, dievčatá sa herne spoznávali, aj ja s nimi, predtým spolu v najvyššej súťaži nehrali. Som spokojná, ako sa snažia chápať moju filozofiu.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Priblížite ju?
Základom je náročnosť. Keď som bola ja v ich veku, hral sa iný basketbal – taktickejší. Dnes sa približuje americkému štýlu: dôraz sa kladie na zvládnutie situácie jedna na jednu, ťah na kôš. Keď som bola staršia, tvrdé tréningy som niekedy ofrfľala. Teraz viem, koľko môžem dievčatám naložiť – a užívam si to.
Akú budúcnosť tímu vidíte? Môže byť aj euroligová?
To si netrúfnem odhadnúť, veď len začíname. Máme niekoľko šikovných hráčok, ak nepoľavia a dajú basketbalu, čo mu patrí, môžu mať zaujímavú budúcnosť. Snažím sa ich motivovať, aby na sebe pracovali a zároveň aby videli, že spoločné úsilie ich posúva. Potom budem spokojná aj ja.
Vidíte sa v niektorej hráčke?
Neprirovnávam sa k mojim zverenkám, ani ich ku mne. Vedia, kto som, čo som dosiahla a tiež to, že za tým bolo nesmierne veľa driny. Ak ich môj príklad motivuje, je to len dobre.
Budete mať v dcérku nasledovníčku, alebo stále platia vaše slová, že by ste z nej nechceli mať basketbalistku?
Platia, pri mojej náročnosti by to mala veľmi ťažké. Dorotka má šesť rokov, skúša atletiku i karate, keď je v hale, chytá všetko možné, no basketbalová lopta ju veľmi neláka. Od ničoho ju však odhovárať nebudem, čo si vyberie, v tom ju podporím.
Nechýba Košiciam prestížna ženská euroliga?
Na to, že Košice boli nedávno európskym mestom športu, zaslúžili by si viac. Chýba nielen euroliga, upadli viaceré športy: mužský i ženský basketbal, hádzaná, nehovoriac o futbale. Ten sa teraz trochu dvíha. Na najvyššej úrovni je z najrozšírenejších kolektívnych športov len hokej a vodné pólo.
Aj slovenský ženský basketbal ustúpil z niekdajších pozícií. Kde sa stala chyba?
O tom sa nechcem zmieňovať, každý, kto sa pohybuje v basketbalovom prostredí, vie, prečo je to tak. Mrzí ma, že ženská reprezentácia bude chýbať na majstrovstvách Európy, nedotiahla dobre rozbehnutú kvalifikáciu v prijateľnej skupine. Pri ďalšom žrebovaní bude Slovensko v nižšom koši, no verím, že súčasná generácia o ďalšiu účasť na kontinentálnom šampionáte zabojuje.
Dopĺňate si trénerskú kvalifikáciu?
Mám výnimku, no vzdelanie si dopĺňam, na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici študujem trénerstvo. Piatky mám náročné na cestovanie, skĺbiť štúdium s vrcholovým športom nie je jednoduché, no dá sa to zvládnuť.
Na čo ste mysleli, keď ste pred pár dňami z rúk prezidenta Andreja Kisku preberali štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy?
Potešilo ma, že si niekto všimol a uznáva, čo som v basketbale dosiahla a čo preň robím. Vtedy si poviete, že všetko to odriekanie malo zmysel. Som rada, že rodičia môžu byť na mňa hrdí. Ocitla som sa vo výnimočnej spoločnosti, obdivujem všetkých, ktorí dostali vysoké ocenenia. Akosi prirodzene sme v debate utvorili športovú skupinku – s Danielou Hantuchovou a pánom Zuzulom, ktorý prevzal vyznamenanie za dcéru Veroniku, sme sa dobre porozprávali.