„Cením si, že som sa ako cudzinec dokázal presadiť v náročnej lige. Je pre mňa dôležité, že sa s kariérou lúčim dvoma titulmi s Bayernom,“ tvrdí päťnásobný víťaz nemeckej ligy a jeden z najlepších slovenských basketbalistov v ére samostatnosti Anton Gavel (33).
Prečo ste sa rozhodli ukončiť kariéru?
Povedal som si, že práve teraz – po dvoch tituloch s Bayernom – je na to ideálny čas. Po sezóne som sa rozhodol, že stačilo. Bolo pre mňa dôležité, že v závere mojej štvorročnej anabázy v Mníchove sme niečo vyhrali. Ukončiť kariéru takýmto spôsobom je pekné.
Myslíte na vrchole?
Na vrchole určite nie. Teda aspoň nie na mojom osobnom výkonnostnom vrchole. No získali sme titul a to je najdôležitejšie. Bola to ideálna príležitosť. Som rád, že som sa mohol rozhodnúť sám. Ku koncu ma neprinútilo zranenie alebo niečo iné, prečo by som nemohol pokračovať.
Hokejista Michal Handzuš priznal, že pre neho bolo ľahšie skončiť zo zdravotných dôvodov – keď nemal na výber. Vy ste mali dosť vnútornej sily, povedať si – stačilo?
Ako hovorím, fyzicky som ešte mohol pokračovať. No nikdy by mi nestačilo hrať len preto, aby som si predĺžil kariéru. Keby som mal pokračovať, muselo by to byť stále na najvyššej úrovni s jasným cieľom vyhrávať. Basketbal som hral dosť dlho, hoci sa to asi nedá porovnávať s kariérou Miša Handzuša. Bolo to krásne obdobie.
Na rozlúčkovej tlačovej besede ste spomenuli, že nasledujete hviezdy Juana Carlosa Navarra a Manu Ginóbiliho…
(smiech) Samozrejme, to som len vtipkoval. Postrehol som, že Navarro nedávno ukončil kariéru a začiatkom týždňa sa k nemu pridal aj Ginóbili, tak som ich spomenul. Obaja sú o kúsok starší a majú za sebou výnimočné basketbalové kariéry. I ja sa však nemám na čo sťažovať.
Dosiahli ste všetko, po čom ste túžili?
Určite boli situácie, ktoré mi nevyšli úplne podľa predstáv, ale taký je šport. Nemôžete vždy len vyhrávať. No rozhodne môžem byť s kariérou spokojný. Nikdy som nesníval o NBA. Dával som si za cieľ zahrať si v Eurolige a to mi vyšlo. Šesť rokov som v nej nastupoval, takže sa mi splnil hlavný cieľ.
Roky ste boli lídrom svojich tímov…
Dôležité pre mňa bolo, že som sa ako cudzinec dokázal presadiť v silnej zahraničnej lige. Nebolo to o tom, že som dostal nemecký pas a vďaka nemu hrával. Prišiel som do druhej ligy, postupne sa zlepšoval a urobil si meno. Vďaka tomu som sa dostal k titulom aj k Eurolige.
Dlhé roky ste pravidelne reprezentovali a túžili niečo dosiahnuť aj s národným tímom. Mali ste reálnu nádej postúpiť na majstrovstvá Európy?
Veľké šance presadiť sa na medzinárodnom poli sme veru nemali. Vždy som sa však do reprezentácie tešil, užíval som si možnosť hrať za Slovensko. Jedinečná šanca – nastúpiť na ME za Nemecko – nevyšla úplne podľa mojich predstáv, ale v tíme boli vtedy iné hviezdy – Nowitzki a Schröder. Bolo zaujímavé vyskúšať si to. Okúsil som európsky šampionát a tým sa to pre mňa aj končí.
Mali ste možnosť zahrať si a trénovať s jedným z najlepších európskych hráčov histórie Dirkom Nowitzkým. Aké to bolo?
Bolo skvelé sledovať ho počas tréningov, čo robil na palubovke aj mimo nej. Hoci to už bolo po jeho najlepších rokoch v NBA. Dirk je skvelý človek, zábavný a dokonale platí, čo sa o ňom hovorí, že ostal nohami pevne na zemi. Zahral som si s mnohými vynikajúcimi hráčmi v Bambergu aj Bayerne, ale Dirk bol jednoznačne najväčšia osobnosť a hviezda.
Nedávno oslávil štyridsiatku a aj tak pokračuje v kariére. Čo vy na to?
(smiech) Nechcem hovoriť za niekoho iného. No myslím si, že v jeho prípade už ide len o rekordy – veď odohrá 21 sezón za jeden tím – plus sa posunie vyššie v historickom rebríčku strelcov. Dosiahol už všetko, ale v zámorí sú štatistiky nesmierne prestížne. Titul s Dallasom už asi nevyhrá…
Kedy ste prežívali najkrajšie basketbalové obdobie?
Basketbal ma bavil od malička, žil som ním. Prešiel som celou mládežníckou pyramídou vo Svite a našiel som si tam kamarátov na celý život. Super časy. Získali sme nejaké tituly, snažili sme sa dostať do prvého tímu. A podarilo sa mi aj niečo nezvyčajné – prvý štart za reprezentáciu som absolvoval skôr ako prvý ligový zápas. Pekná kuriozitka. Najkrajší okamih je ťažké vybrať. Každý titul, každé víťazstvo je vždy skvelé. Dá sa však povedať, že Nemecko mi zmenilo život.
Ostávate žiť v Mníchove alebo sa plánujete vrátiť na Slovensko?
Ťažko teraz povedať. Zatiaľ ostávam a či to bude natrvalo, to sa ešte uvidí. V októbri čakáme narodenie dcérky.
Tušíte, čomu sa budete venovať? Ostanete pri basketbale?
Predpokladám, že moje cesty sa s basketbalom opäť spoja. Chcem pri ňom ostať, ale oficiálne ešte nič nemám. Chvíľu si musíme počkať.