Vzťah so športovcom závisí od ženy. Zlatá klietka má smutnú dušu

„Príďte v nedeľu podvečer na kávičku, porozprávame sa.“ Také pozvanie sa neodmieta, najmä keď je hlavnou témou sonda do osobného života športového páru.

„Nemáme s tým problém,“ naznačil volejbalista Richard Nemec a basketbalistka Jana Lichnerová. Bol v tom aj kus symboliky: v slnečnom podvečeri sa schyľovalo k dojazdu záverečnej etapy Tour de France. Počas prestížneho podujatia Peter Sagan oznámil rozchod s manželkou Katarínou. A tak rozoberáme s bývalými reprezentantmi radosti i nástrahy života s vrcholovým športovcom. V otvorených výpovediach ich na vlastnom vzťahu obnažia takmer až donaha.

Kolotoč v bubline

Hostitelia začali spoločný život ešte počas ich aktívnej kariéry. Myslí športovec už vtedy na založenie rodiny alebo má kariéra prednosť?

„Špičkový športovec veľa cestuje. S volejbalom som precestoval skoro celý svet – okrem Ameriky, tam pôsobila Janka. V začiatkoch je to ťažké, človek nemyslí na rodinu, žije v ustavičnom kolotoči: trénuje, hrá zápasy, cestuje. Žije zo dňa na deň, režim mu určujú športové povinnosti,“ vraví Richard.

Je to život v bubline izolovaný od bežnej reality?

„Je. Vrcholový šport je samostatný svet. Život hráčovi linkuje jeho klub, živí ho. Klasická rodina ide u profesionálneho športovca bokom,“ zamýšľa sa. Partnerka Janka pridáva ženský pohľad.

„U športovkýň je to trochu iné, sú ženami a mali by mať jedného dňa aj deti – aspoň tak sa to očakáva. Ja som sa tým počas kariéry nezaoberala, prednosť mal šport. Dobre, mať frajera je jedna vec, ale byť tehotná a stať sa mamou druhá, podstatne zodpovednejšia. Niektoré dievčatá sa dali na materstvo skôr a vrátili sa možno ešte odolnejšie. Osobne som si to však nevedela predstaviť. Mať dieťa je náročné aj psychicky. Nemáte predchádzajúcu pohodu, starosť o dieťatko je priorita. Som rada, že som porodila, až keď som skončila s aktívnou činnosťou,“ naznačí.

Čo nie je celkom tak, tiež sa vrátila. "Áno, osem rokov som hrala vo Viedni, no rakúska liga nie je vrchol ľadovca, ktorý chce športovec dosiahnuť. Pred pôrodom som si splnila športové túžby. Mohla som byť aj úspešnejšia, ale všetko, čo som chcela, som dosiahla. Moja mama ma mala v dvadsiatich siedmich, tiež až po kariére. Hrala na majstrovstvách sveta skôr než som prišla na svet (Nataša Dekanová-Lichnerová bola členkou strieborného tímu na MS basketbalistiek 1971 v Brazílii, vyhlásili ju za miss podujatia).

Srdcu nerozkážeš

Mali ste počas kariéry materstvo uložené v hlave?

„Nemala. Viac ma zaujímalo, kde budem hrávať a zarábať, aký bude môj ďalší klub. Do tridsiatky som vôbec nerozmýšľala o dieťati. Asi som nemala pri sebe toho pravého,“ zasmeje sa takmer zaľúbene.

Ako sa spoznali?

(po chvíľke) „My sa poznáme veľmi dlho.“ Čo pani domu načrtla, partner doplní: „Dlhé roky sme sa poznali ako kamoši, schádzali sme sa v jednej športovej krčme. Basketbalistky trénovali v hale na Pasienkoch, volejbalisti v Mladosti alebo v PKO. V kolkárni sme sa stretávali po tréningoch – aj hádzanári, vodní pólisti. Po dlhšom čase sme sa opäť stretli – a vyústilo to do spoločného života.“

Strih. Dôležité je povedať, že Richard bol ženatý, s manželkou mali dvojčatá Dominiku a Veroniku. Keď mali desať-jedenásť, rodičia sa rozviedli. Richard i Janka otvorene hovoria, že zažili obdobie, na ktoré nie sú veľmi hrdí, majú svoju trinástu komnatu. Ich vzťah sa nevyvíjal romanticky hladko, okolnosti testovali jeho kvalitu.

„Srdcu nerozkážeš. Je to tak, spolu sme desať rokov, dcérka Emma má deväť,“ konštatuje vecne jej mama.

„Keď som tvrdil, že športovec počas kariéry nemyslí na rodinu, už som bol otcom dvojčiat. V roku, keď sa narodili, som odchádzal hrať do Nemecka.“ Richard priznáva, že medziobdobie, keď sa rozišiel s rodinou a začal chodiť s Jankou, bolo náročné.

„Vtedy sme mali také trošku krízové leto, Rišo bol prvý raz sám v Perugii, ja som hrala v Ríme, dvojčatá nechal v Bratislave. Chýbali mu,“ približuje Janka.

„Rodina bola dovtedy so mnou. S dcérami náš vzťah s Jankou zatriasol. Netajím, aj so mnou, povedal som si, že ostanem pri deťoch. K bývalej manželke som sa nechcel vrátiť, ale deti boli pre mňa motivačné, chcel som sa im venovať. Vzápätí som však pochopil, že Janka mi chýba, tak sme po mesiaci a pol začali zasa spolu chodiť,“ opisujú možno kľúčový bod vo svojom vzťahu.

Muži to majú jednoduchšie

Pár nástrah, ktoré im osud postavil do cesty, zvládli.

„Keď sme ešte nemali dieťa a spolu chodili, nemali sme vyhraté. Mysleli sme si, že dve hodiny autom po diaľnici z Perugie do Ríma alebo opačne – a sme spolu – je malina. Na Vianoce, čo je polovica sezóny, sme však padali na hubu, totálne nás to naháňanie jedného za druhým vyšťavilo. Každú sekundu, čo sme mohli byť spolu, sme sa snažili využiť.“

„Delilo nás dvesto kilometrov, čo sa nezdá veľa. Ak však obaja robíme vrcholový šport a máme sa vidieť jeden a pol dňa v týždni, je to nesmierne náročné. Dôležité je vedieť sa obetovať. Keď chcete robiť vrcholový šport na sto percent, tak na rodinu naozaj ostáva málo času,“ pridáva Richard svoju skúsenosť.

Ale zasa – odlúčenie preverí hĺbku vzťahu.

Foto: ARCHÍV RICHARDA NEMCA

Richard Nemec Spoločná radosť po zisku titulu s Prievidzou - s pohárom a dvoma zlatými medailami, Jankina je z rakúskej ligy.

„Preverí – a poriadne,“ zdôrazní Janka. „Z jednej strany preverí naozaj podrobne, no tento text vzniká aj preto, že viaceré páry to nevydržia. Dokončím sezónu v jednom meste, ďalšiu začnem v druhom v inej krajine. To je pre rodinu náročné: zbaliť sa, odísť a vybaliť sa na inom mieste. Kočovný život je veľkou skúškou rodiny, resp. partnerského vzťahu,“ mieri na podstatu Richard.

Pomáha športovcovi rodinné zázemie?

„Je lepšie, keď športovec ide do zahraničia s rodinou. Vo volejbale to kluby rešpektujú. V individuálnych športoch – cyklistike, plávaní, tenise je to trochu iné, každý zodpovedá sám za seba.“

Janka: „Tenisti napríklad cestujú z turnaja na turnaj, stále sa presúvajú, v kolektívnom športe ste v jednom meste, odtiaľ cestujete na zápasy. Keď každý druhý týždeň hráte niekde inde, je to oveľa náročnejšie.“

Zdôrazní, že muži to majú jednoduchšie: „Aby povedzme tenistka cestovala s rodinou, je to ojedinelé. Žena si ťažšie zoberie dieťa so sebou. Skoro všetky baby, čo poznám, mali najprv kariéru, až potom deti. Výnimkou je teraz Serena Williams, vrátila sa po pôrode. Málo mužov je takých, ktorí prijmu úlohu v podpornom tíme, ale výnimky sa nájdu. Manžel Dominiky Cibulkovej je s ňou všade. Zrejme aj on sa vnútorne stotožnil s tým, že jeho manželka hrá prvé husle a zarába viac.“

Za vzťah sa oplatí bojovať

Verejnosť to tak môže brať – ale je také dôležité, kto zarába viac, keď vzťah funguje?

„Dúfam, že sa nejako realizuje, musí mať nejaké povinnosti, lebo inak by to nefungovalo. Kolektívny šport je jednoduchší. Muž si vezme so sebou manželku, resp. partnerku, ktorá sa obetuje a utvorí domov v danej krajine. Musí, nemá na výber. Keď chce vzťah udržať a záleží jej na ňom, žena sa musí obetovať. Nie je však všetko zlato, čo sa blyští,“ nadhodí Janka.

Richard pritaká: „Aj keď sú manželky a partnerky hokejistov NHL finančne zabezpečené, zväčša žijú v zlatej klietke ďaleko od domova bez rodiny a priateľov. Nie každá to zvládne. Žiť v zlatej klietke je možno fajn, ale stále je to klietka.“

Čo si pomysleli, keď sa dozvedeli o rozchode Petra a Katky Saganovcov?

„Viem pochopiť ich situáciu, vžiť sa do nej. Dôvody rozchodu nepoznám a ani mi neprináleží o nich špekulovať. Majú dieťa, manželka je k nemu pripútaná. Peťo si sadne ráno na bicykel a vráti sa večer – a takýto režim je takmer celý rok okrem dovoleniek. Je to neuveriteľne ťažké. Pre oboch. Poviete si – má to kráľovsky zaplatené. To je síce pekné, ale nech si každý taký život vyskúša a potom nech povie, či by ho bral. Bez pohodlia víkendov s rodinou. Držím im palce, aby to čo najlepšie zvládli.“

Zažili to na vlastnej skúsenosti, keď sa narodila dcérka. „Emma prišla na svet, keď som hrával v talianskej Mantove,“ približuje Richard.

„A ja som si vtedy povedala, že buď nás bude deliť 20 kilometrov, ani o centimeter viac, alebo končím s basketbalom. Našťastie, po narodení dcérky dostal Rišo angažmán vo Viedni. Pre mňa to bola príjemná zmena. S nemčinou som nemala problém, do Bratislavy sme mali na skok. Bývali sme v dvojposchodovom apartmáne, s kočíkom som chodila po neho do haly. Prešli sme sa, Rišo si pri nás oddýchol.“

Súhlasne prikývne: „Viedeň bola super, neboli sme odlúčení. Ak športovec dostane dobré podmienky aj pre rodinné zázemie, je to výhoda. Iste, futbalisti sa majú v zahraničí s rodinami úplne inak ako volejbalista, basketbalista či hádzanár. Aj hokejisti v NHL žijú komfortne: prenajmú si dom. Je to iný biznis i iný luxus.“

Janka to však vidí trochu inak: „Stále hovoríme o mužoch, no spravidla sú to ženy, ktoré sa musia obetovať. Za vzťah sa však patrí zabojovať,“ prízvukuje.

Nedeľný obed v pondelok

Obetovala sa aj Janka?

„Viac-menej áno. Prestala som hrať basket, aby sme mohli byť spolu. A povedali sme si, že otehotniem, aby sme nepremrhali ten čas a nenudili sa (s úsmevom). Mala som 33 rokov, potomstvo vám už príde na um.“

„Janka už mala vek, aby pomýšľala na bábätko, chceli sme ho spolu, tak prišlo. Keby mala 25 rokov, asi by s tehotenstvom nesúhlasila.“

Keď sa narodila Emma, vedel Richard pomôcť?

„Vedel, nebola som na všetko sama. A výhodou bolo, že som sa vrátila k basketu. Po pôrode som si dala rok prestávku. Prvú ponuku som odmietla, na druhú som prikývla. Tým, že som bola zvyknutá mať svoju kariéru a zrazu som nemala, asi by som sa zbláznila. Veľmi mi to pomohlo. Buď sa prišla o dcérku postarať mama alebo Rišova sestra. Keď sa skončila sezóna, bola som na rozchod, lebo som znova prišla do kolobehu s plienkami. Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykla, že som mama.“

Foto: ARCHÍV RICHARDA NEMCA

Richard Nemec Rodinná idykla.

Rehoľa pokračovala aj doma. Richard Nemec v pozícii hlavného trénera priviedol v uplynulej sezóne volejbalistov Prievidze k historickému zla­tu.

„Tréner je v podobnej situácii ako športovec, ba možno v ťažšej. Doma v Bratislave sme sa stretli v sobotu v noci.“ Janka: „Poriadne až v nedeľu. Emmu som každý deň vozila do školy, starala sa o krúžky, chodila som do práce – a večer som trikrát do týždňa šla na tréning do Viedne, v nedeľu ma čakal zápas. Rišo mal voľno v nedeľu a pondelok, v utorok sa ponáhľal do Prievidze. Našou nedeľou bol pondelok, robili sme si nedeľný obed.“

Dvom športovcom je lepšie

Týždenné odlúčenia akoby ich vzťah upevnili. „Pomáha mi, že chodím do práce, venujem sa interiérovému dizajnu, robím na živnosť. Rišo je na živnosť tréner, dokončil si vysokú školu, za čo som naňho hrdá. Trošku som ho tlačila, no záležalo na tom aj jemu.“

"Považoval som to za nutnosť, kto by ma kde zamestnal? Ukončenie štúdia na telovýchovnej fakulte a získanie trénerských licencií bolo pre mňa dôležité, aby som pokračoval v športe. Keď som skončil s profesionálnym volejbalom, začal som robiť osobného trénera v posilňovni, využil som trochu svoje meno, získal klientelu. Potom sa ozvala Prievidza. Ponuka prišla na kondičného trénera a asistenta, v januári som mužstvo prevzal. Za necelé dva roky som ho priviedol k prvému titulu. Pekné, však?

Je lepšie, keď tvoria pár športovci než športovec a nešportovec?

Rišo: „Športovec viac chápe športovca. Keď má vzťah s nešportovcom – nerád by som hádzal do jedného vreca všetkých – niektoré modelky si myslia, že partnerovi rozumejú, ale realitu v zlatej klietke nezvládnu, príde rozchod – a všetci sa čudujú. Partnerstvo i manželstvo dvoch športovcov považujem za vhodnejšie, no ani oni to nemajú na ružiach ustlané.“

Janka súhlasí: „Rišo presne vie, kde ma má pomasírovať, chápe, keď ma niečo bolí. To sú zasa príjemné veci. Nechcela by som za partnera nikoho iného než športovca. Celý život som sa pohybovala medzi športovcami, aj bývalí frajeri boli športovci. Je to zaujímavejšie.“

Športovci majú bližšie k princípom fair play. Vedia ich preniesť aj do partnerského vzťahu – je pevnejší? „Bodaj by to tak bolo, no je to idealizovanie,“ vraví Richard. Janka: „Je to ako v bežnom živote, muži a ženy, Venuša a Mars.“

Možno bude aj svadba

Ako vyzerá deľba domácich prác?

„U nás funguje príkladne. Riško je veľmi zlatý, pomáha mi vo všetkom. Vstával aj k malej, keď v noci plakala. A chváli ma, že si ma vezme za ženu, lebo dobre varím.“ Srdečne sa zasmeje. „To sa tak dobiedzame,“ smeje sa aj Richard.

Počuť v diaľke svadobné zvony?

„Sme zasnúbení. Boli sme si popozerať aj nejaké podniky, kde by mohla byť svadba. Zasnúbili sme sa pred dvoma rokmi na mojej štyridsiatke,“ prezradí Janka.

Je šport hlavnou témou aj doma? Richard: „Je číslo jeden, máme radi každý šport.“ „Pozeráme všetko, čo sa dá. Až nás naše dieťa niekedy napomenie: Zasa pozeráte šport?,“ doplní Janka. Emma sa po celý čas ponárala v bazéniku. Budúca akvabela?

„Baví ju gymnastika, tanec, tenis, volejbal – uvidíme. Rišove dcéry Domka s Verkou hrajú volejbal, sú v Amerike.“ „Šli študovať univerzitu cez volejbal, Veronika sa rozhodla pokračovať, ide do New Yorku, Dominika sa vrátila,“ upresní otec. „Napriek tomu, že sa Rišo rozviedol, tiež patria k nám. Máme celkom pekný vzťah,“ prízvukuje Janka.

Na záver zdôrazní svoju skúsenosť: „Keď chce žena žiť so športovcom, závisí najmä od nej, ako vzťah dopadne. Či sa prispôsobí a naučí sa žiť – nie v zlatej klietke, ale spolu s partnerom.“