Niekdajšia slovenská hviezda spod bezodných košov bude v budúcej sezóne pracovať v trénerskom štábe slávneho Chicaga Bulls. Klub zámorskej NBA si 40-ročného bývalého pivota vybral na jednu z asistentských pozícií hlavného trénera Freda Hoiberga – konkrétne pozíciu asistenta pre basketbalové operácie.
Obnovené kontakty
O tom, že mieri do zámoria, vedelo len pár najbližších. Pre slovenských basketbalových fanúšikov je to veľké a zároveň príjemné prekvapenie. Starší z úspešnej bratskej dvojice nerád hovorí do vetra a chváli sa vlastnými ambíciami či métami.
„Takéto veci si nechávam pre seba. Nemám rád, keď niekto o sebe veľa rozpráva. Skoro s nikým som sa o novom angažmáne nehovorí,“ prezradí so smiechom.
Ako sa mu podarilo dostať do prestížnej spoločnosti, kam si zámorskí tréneri len ťažko púšťajú cudzincov?
„Za posledné roky som viackrát vycestoval do Ameriky. Bol som pri tímoch NBA a na univerzitách, podieľal som sa na individuálnych tréningoch, bol som súčasťou tímových tréningov, participoval som pri rozoberaní videa, skautingu, útočných či obranných konceptov jednotlivých tímov. Po pätnástich rokoch profesionálnej kariéry v Európe som cítil, že by som sa mal v zámorí opäť ukázať, lebo všade platí – zíde z očí, zíde z mysle. Pokúsil som sa obnoviť niekdajšie kontakty, rozprával som sa s viacerými ľuďmi, čo robím, aké mám vízie a ciele a kam by som sa chcel posunúť,“ vysvetľuje.
Pôvodne ho lákala najmä práca s tvarovateľnými mladými hráčmi na univerzitách v prestížnej NCAA. „Hráči medzi 18 a 22 rokmi sa dajú okresávať nielen herne, ale aj ľudsky. Nikdy však neviete, koho najviac oslovia vaše myšlienky a kto vás najpozornejšie počúva. Mal som šťastie na konexie a správne načasovanie. Uvoľnila sa pozícia u Bulls a ja som bol v kontakte s ľuďmi z tímu, konkrétne s generálnym manažérom,“ približuje.
Priznáva, že s trénerom Hoibergom sa dobre pozná. Obaja pôsobili na tej istej univerzite – Iowa State – i keď nie v rovnakom období.
„Keď som v Iowe pôsobil, on už hrával v NBA, ale počas leta sa pripravoval na sezónu s nami. Poznám ho viac ako 20 rokov. Medzi absolventmi jednotlivých univerzít vždy vznikajú silné putá a NBA je vo veľkej miere aj o kontaktoch. Keď ich nemáš, je veľmi náročné dostať sa tam. Počas pôsobenia v Amerike som spoznal veľa ľudí, komunikoval som s nimi a po ukončení hráčskej kariéry som vzťahy oprášil a obnovil,“ naznačuje.
Nepotrebuje sedieť na lavičke
Čo presne bude jeho úloha v tíme Bulls, sa dozvie až po príchode do Chicaga, po konkrétnejších rozhovoroch s Hoibergom.
„Predstavu, pochopiteľne, mám. Budem asi strihať a editovať videá, pripravovať skauting, podieľať sa na vývoji hráčov a pracovať v rámci individuálnych aj tímových tréningov. Bude toho dosť. Jediné, s čím nemám takmer žiadne skúseností, je práca s videom. No vôbec sa toho nebojím. Za krátky čas sa to naučím a nebudem s tým mať problém,“ nepochybuje.
Foto: SITA, Robert Tappert
Klub so slávnou minulosťou, ktorý Michael Jordan priviedol k šiestim majstrovským titulom, nepatrí v súčasnosti medzi top tímy ligy. Z predošlých troch sezón mužstvo len raz postúpilo do play off.
„Tím je v prestavbe, je v ňom veľa talentovaných hráčov, aj mladých – čo sa mi páči. No neznamená to, že by som si podľa toho vyberal klub (smiech). Iné ponuky som nemal, takže to nebolo podstatné. Dôležité je, že dostávam príležitosť robiť s najlepšími trénermi na svete, s najlepšími hráčmi a v najlepšej lige. Bude to obrovská skúsenosť,“ pochvaľuje si.
Zatiaľ nevie, či bude počas zápasov sedieť na lavičke, no nie je to pre neho vôbec dôležité.
„Za lavičkou pre hráčov a trénerov je ešte druhá, kde by mal sedieť podporný štáb. Pri domácich dueloch by som mohol byť práve tam a mám avízo, že pôjdem aj na niektoré tripy, ale naisto to zatiaľ neviem a nie je to pre mňa podstatné. Pre mňa je dôležitá možnosť učiť sa a posunúť sa ďalej. Urobil som prvý krok – strčil som nohu do dverí a mojou úlohou je sa tam teraz nejakým spôsobom etablovať. Všetko je to na mne,“ hovorí Rančík.
Presunu od malých detí v Interi k profesionálom v NBA sa vôbec nebojí.
„Posledné štyri mesiace minulej sezóny som viedol mladších žiakov. Nikdy som neuvažoval, že by som trénoval deti, ale zistil som, že práca s nimi má svoje čaro. Basketbal som hral 15 rokov na špičkovej úrovni, vôbec sa novej pozície neobávam. Vždy som mal takúto predstavu – pracovať v seniorskom basketbale,“ dodáva.
Vizitka Martina Rančíka
Bývalý reprezentačný pivot sa narodil 5. júna 1978 v Nitre. Vyrastal v Bratislave a basketbalovú abecedu lúskal najprv v Matadore. Už ako stredoškolák zamieril do Minnesoty v USA a neskôr pokračoval na univerzite Iowa State v NCAA.
V drafte NBA po ňom nesiahol žiaden tím a tak sa po letnej lige NBA vrátil do Európy. Štyri sezóny strávil v talianskej lige a s Fortitudou Bologna získal i majstrovský titul. Zahral si v slávnom Olympiakose Pireus a ďalšie štyri ročníky behal po palubovkách najsilnejšej európskej ligy v Španielsku.
V roku 2012 sa vrátil na Slovensko a bratislavský Inter priviedol k titulu. Po krátkej anabáze v Nymburku už ostal verný žlto-čiernym a v roku 2016 ukončil kariéru.