Tréner Matyáš o bronzovom tíme: Vážili si jedna druhú

16.07.2018 12:00
basketbal ženy
Momentka zo slávnosti. Autor:

Roky uplynuli, spomienky jemne vybledli, z guráže nepoddajného kolektívu však neubral ani čas.

Ako na hojdačke vyzeral záver zápasu o bronz na majstrovstvách Európy basketbalistiek 1993 v talianskej Perugii. Keď domáce v 24. min viedli 51:38 nad Slovenkami – predstavili sa prvý raz v ére samostatnosti na vrcholnej medzinárodnej scéne – nič nenasvedčovalo drá­me.

Zverenky Mariána Matyáša zapli na vyššie obrátky – a v 31. min viedli 53:52, neskôr 56:52, v predposlednej minúte 64:61.

„Nejdem,“ reagovala rozohrávačka Marcela Kalistová zanovito na Matyášov pokyn, aby sa pripravila na striedanie. Dirigentka Soňa Hudecová i podkošové opory Erika Burianová a Anna Kotočová sa vyfaulovali.

V hektickom vyvrcholení prišli Slovenky vinou nepresností o náskok, tridsať sekúnd pred koncom prehrávali o bod 66:67. S loptou na súperovej polovici manévrovala Kalistová. V pravej chvíli našla pod košom voľnú Renátu Hirákovú – poľahky skórovala na 68:67. Zaskočené Talianky mali na protiútok sedem sekúnd, loptu spod koša vyhodili do autu.

„Nedám,“ úsmevne sucho konštatovala Milena Rázgová, keď sekundu pred koncom hádzala zo šestky jeden plus jeden. Hoci minula, víťazstvo už Slovenkám neuniklo – a vzápätí krepčili víťazný tanec radosti a tešili sa z prvej medaily z kolektívneho športu pre samostatné Slovensko.

Bolo zaujímavé i milé sledovať, ako po štvrťstoročí prežívali šot zo záveru jeho úspešné aktérky. Po záverečnom hvizde spontánne zatlieskali.

Roman Adamčík, generány manažér vtedajšej ženskej reprezentácie za spoluúčasti Slovenskej basketbalovej asociácie, zorganizoval pri príležitosti jubilea stretnutie bronzového družstva i jeho realizačného tímu. Z tucta prišlo v sobotu do Bratislavy deväť hráčok, ospravedlnilo sa trio Iveta Hariňová, Soňa Hudecová, Zuzana Vasiľková.

Viaceré sa videli a srdečne zvítali po rokoch; Anka Kotočová a Renáta Hiráková prišli z Francúzska, kde žijú. Vo vzájomných debatách už nedominoval basket, ktorý im podstatne ovplyvnil život, ale rodinné príbehy s deťmi v hlavných úlohách. To neviditeľné pradivo, ktoré ich pevne spájalo na palubovke i mimo nej, opäť živo pulzovalo.

„Keď mi Maca (Kalistová) povedala, že nepôjde hore, vedel som, že je dobre. To len vypúšťala adrenalín. Nemala ľahkú úlohu, no poslednú akciu zvládla vo veľkom štýle,“ naznačil Matyáš. V čom bola sila tímu?

„V súdržnosti. Popri basketbalovom umení každej hráčky aj v povahových črtách. Na prvom mieste bol kolektív, jedna druhú si vážili, až potom boli ich egá. Mali sme premiéru na veľkom podujatí, nevedeli sme, do čoho ideme. Veľmi sme túžili byť medzi postupujúcou päticou na majstrovstvá sveta 1994 do Austrálie; bronz bol k tomu krásnou pridanou hodnotou,“ podotkol tréner.

„Každá z nás pre úspech urobila všetko, preto sme ho aj dosiahli,“ zdôraznila kapitánka Erika Burianová, dnes opäť s dievčenským priezviskom Dobrovičová.

Slovenky na ME 1993 v Perugii

Erika Burianová, Iveta Hariňová, Renáta Hiráková, Soňa Hudecová, Marcela Kalistová, Anna Kotočová, Andrea Kuklová, Irena Rajniaková, Milena Rázgová, Andrea Slosiarová, Eva Vaňová, Zuzana Vasiľková; tréner Marián Matyáš, asistent Boris Žbirka.

#slovenské basketbalistky #ME 1993
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk