Uvedomovala si aj to, že má za sebou posledný zápas vo výnimočnej kariére. Jedna z najlepších slovenských basketbalistiek v histórii Zuzana Žirková (37) sa rozlúčila štýlovo – majstrovským titulom, pätnástym v rade pre košický klub.
„Tenisky si obujem už len ako trénerka. Ako hráčka sa už na palubovke neobjavím,“ tvrdí trojnásobná víťazka Euroligy.
Rozdali ste niekedy toľko podpisov a absolvovali toľko fotení s fanúšikmi ako po poslednom finálovom zápase?
Raz som bola na podujatí v minibaskete a rozdala som ich dosť. Teraz to však bolo úplne iné. Niektoré deti som videla aj plakať. I pre mňa to boli veľmi silné emócie.
Ste vnútorne zmierená, že ste odohrali posledné stretnutie kariéry?
Ľudia sa ma stále pýtali, či som na koniec pripravená, ale to sa nedá. Musela som sa plne sústreďovať na zápas a až posledných päť minút, keď už bolo rozhodnuté, som si začala uvedomovať, že je asi naozaj koniec. Definitívny koniec. Klobúk dole pred divákmi, čo predviedli. Kvôli ním to celé stálo za to.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Boli ste počas zápasu nervózna?
Na začiatku som sa ešte dokázala koncentrovať, ale v závere to na mňa doľahlo. Prišiel smútok. Bolo to ťažké, ale hovorí sa, že vždy keď sa niečo končí, niečo nové sa začína.
Čo vám prvé príde na um, keď sa obzriete za kariérou?
Každý, kto ma pozná, vie, o čom bola. Nemusím sa za ňou ani obzerať. Moja vizitka hádam hovorí za všetko. Takýto záver je úžasná čerešnička. Som v meste, ktoré je môjmu srdcu veľmi blízke. Ľudia nám neustále fandili, ocenili našu robotu a my sme im to vrátili pätnástym titulom.
Ktorý moment bol pre vás najsilnejší?
Najsilnejší je vždy ten aktuálny. Nikdy som neplakala toľko ako teraz…
Na európskych palubovkách ste dosiahli nesmierne veľa. Chýbalo vám niečo?
Vždy je veľa mét, na ktoré sa vám nepodarí dosiahnuť. Ťažko sa mi vracia k tomu, čo som ešte mohla dokázať. Keď sme vyhrali Euroligu, veľmi som sa z toho tešila a užívala si to. Keď sme hrali na majstrovstvách sveta, bol to pre mňa reprezentačný vrchol. Teraz je zase výnimočný pätnásty titul Good Angels. Basketbalová kariéra dokonale naplnila moje srdiečko.
Ostanete pri basketbale?
Sprevádzal ma celý život, nemám dôvod vzdať sa ho. Motám sa okolo dievčat a trénerstva. Verím, že sa v tejto sfére uplatním.
Foto: SITA, Jozef Jarošík
Ako sa vám zatiaľ pozdáva práca s mladými dievčatami?
Je to úplne odlišný pohľad na basketbal. Mnohí mi hovoria, že mám veľa skúseností, a tak to musí byť jednoduché, no je to niečo úplne iné – sedieť na lavičke a rozdávať inštrukcie odtiaľ. Obzvlášť deťom, ktoré im ešte nerozumejú tak ako dospelí. Na to si človek musí zvyknúť. Prácu s deťmi by som však mala zvládnuť. Som matka, takže si myslím, že viem ako na ne.
Bude sa basketbalu venovať aj vaša dcérka Dorotka?
Je mi úplne jedno, či bude hrať basketbal. Dôležité je, aby bola šťastná. Behať okolo nás s loptou ju baví, chodí do atletickej prípravky, čo je výborné pre celkový rozvoj. No ešte je skoro hovoriť, či bude hrať basketbal.
Najväčšie úspechy ste dosiahli v iných kluboch, v závere ste však pevne spätá s Good Angels. Čo pre vás táto značka znamená?
Nedá sa porovnávať, čo som dosiahla v úvode kariéry a čo sa dialo v posledných rokoch. Keď som bola mladá, veľmi som túžila po veľkých úspechoch. Teraz v závere to už bolo o niečom inom – bolo to veľmi osobné. Klubu patrí moje srdce. Som rada, že som zakončila kariéru práve v Košiciach.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Šéf klubu Daniel Jendrichovský vraví, že o jednu sezónu dlhšie potiahol najmä kvôli vám. Bol to dobrý rok, bavil vás basketbal rovnako ako predtým?
Stále ma bavil aj baví. No nastal moment, keď sa všetko musí skončiť. Vyšlo to na pätnásty titul – to je pekné zakončenie. Good Angels fungovali výborne. Každý, kto do klubu prišiel, vrátane zahraničných hráčok, vždy k nemu rýchlo získal vzťah. Bolo to vidieť na hráčkach i fanúšikoch. V našej hale sa hralo fantasticky. Aj v stredu museli všetci vidieť, že do toho dávame srdce. Je škoda, že končíme.
V budúcej sezóne sa v extralige namiesto Good Angels objavia Young Angels z mládežníckej akadémie klubu. Viete si predstaviť, že by ste im ešte vypomohli?
Tenisky si obujem už len ako trénerka. V tomto smere by som rada pomohla. Ako hráčka sa však už na palubovke neobjavím.
Daniel Jendrichovský o Žirkovej
V mojom manažérskom živote neznamená Zuzka ani zďaleka toľko, ako v mojom osobnom živote. Poznám ju od jej pätnástich rokov a už od jej príchodu do Košíc sme si vybudovali silný vzťah, ktorý sa nedá vysvetliť. Nikdy u nás nehrala kvôli peniazom a srdce, ktoré dávala do hry, mi dodávalo energiu do práce. Nebyť jej, skončili by sme už skôr. Som pyšný na to, že sa dala na trénerskú kariéru a ak budeme mať všetci toľko srdiečka ako ona, tak nemám o budúcnosť slovenského basketbalu obavy.