Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Kováčik: Vianoce v Číne boli smutné, kontakt s deťmi náročný

Po minulej sezóne ho presviedčali, aby ostal, no nedokázal odolať lákavej ponuke z hviezdneho Orenburgu. Vo februári sa však do Poľska - okľukou cez Čínu - vrátil a priviedol basketbalistky CCC Polkowice do ligového finále.

15.03.2018 09:00
debata
Maroš Kováčik. Foto: SITA, Radoslav Maťaš
Maroš Kováčik Maroš Kováčik.

„Čína je úplne iný svet. Ťažko to vysvetliť niekomu, kto tam nebol. Basketbal vnímajú inak. Milujú tréning a všemožné hráčske či trénerské mítingy,“ prezrádza úspešný tréner Maroš Kováčik (39).

Ako ste sa dostali späť do Polkowíc?

Už počas pôsobenia v Číne mi z klubu dvakrát telefonovali, či by som sa nevrátil. Spočiatku som nad tým ani neuvažoval. No v Číne som mal od začiatku drobné problémy s pracovnými vízami a strašne dlho sa to naťahovalo. Po rozhovoroch s agentom som sa stále viac prikláňal k návratu. Aj preto, že šlo o ponuku na spoluprácu nielen do konca sezóny, ale aj na ďalšiu. V Číne sa navyše pomaly končila sezóna… Príchod do Polkowíc počas sezóny bol o to jednoduchší, že v klube poznajú mňa a ja zase ich.

Neprehovárali vás už v lete, aby ste ostali?

Samozrejme, už počas sezóny sme o tom hovorili, ale ponuka z Ruska sa neodmieta. Aj Polkowice mi dávali seriózne podmienky, ale nešlo mi o peniaze. Možnosť trénovať v ruskej lige je obrovská prestíž.

Aké ciele vám v klube po návrate stanovili?

Cieľ majú každý rok rovnaký – hrať vo finále. Chcú vylepšiť predošlý ročník, keď sme skončili tretí. Účinkovanie v Eurolige (predposledné miesto v skupine, pozn.) bolo pre klub veľké sklamanie. Preto sme si hneď sadli a predebatovali zloženie tímu. Podarilo sa nám nájsť spoločný kompromis a káder sčasti obmeniť. Teraz sme v plnom zložení a nič iné ako finále sa neočakáva. Je to reálny cieľ, hoci to bude veľmi náročné. Do play off by sme mali ísť s výhodou domáceho prostredia, kde hráme odvážnejšie a lepšie.

Vlani bolo úspechom aj tretie miesto?

Keď som v decembri podpisoval zmluvu, družstvo bolo na deviatom mieste. Spokojnosť teda vládla najmä s progresom, ktorý sa nám podarilo s tímom urobiť. Vtedy tiež mali finálové ambície, ale po priebehu sezóny bolo aj tretie miesto veľký úspech. Do play off sme vstupovali z piatej priečky.

Koľko tímov bude reálne bojovať o titul?

Liga je na tom podobne ako vlani, je v nej šesť silných družstiev. Nevravím, že každé z nich môže získať titul, ale päť má reálnu šancu postúpiť do finále. Nám pred rokom chýbalo máličko, aby sme to z piatej priečky dokázali. S neskorším majstrom sme v rozhodujúcom piatom zápase semifinále ešte po troch štvrtinách viedli.

#Shanxi#Rui#Flames#photo#video#under#the#roof#poster#CMK

Príspevok, ktorý zdieľa CMK (@coach_maros_kovacik),

Čo ste robili v Číne v klube Šan-si Žuej Flames a ako ste sa tam dostali?

Zmluvu som podpísal ako konzultant, nepatril som do trénerského štábu, ale priamo pod majiteľa. Mal som mu sprostredkovávať môj pohľad na hru a konzultovať ho s hlavným trénerom. Výsledky som potom tlmočil majiteľovi.

Nebolo vám ľúto odísť od rozrobenej práce?

Bolo to celé zamotané. Prišiel som síce ako konzultant, no zrazu som pripravoval skauting, viedol tréningy a jeden zápas som aj oficiálne odkoučoval. V klube chceli, aby som ostal. Keď som sa vrátil do Európy, ešte volali môjmu agentovi, aby som prišiel späť. Ale už som bol rozhodnutý. Rozdiel v kultúrach je obrovský.

Na akej úrovni je tamojší basketbal?

Na nízkej. Majú pravidlo, že každý tím môže angažovať iba jednu cudzinku. Z hľadiska celosvetovej úrovne sa síce pravidelne zúčastňujú na majstrovstvách sveta aj olympiádach, ale to len preto, že konkurencia v Ázii nie je vysoká. Euroliga je o dve triedy vyššie.

Je čínska liga lepšia než slovenská?

Čínska je omnoho silnejšia. Tá jedna cudzinka je vždy superhviezda. Ide o hráčky, ktoré ročne zarobia od 500-tisíc po milión dolárov, zväčša pivotky. V lige pôsobia Candace Parkerová, Breanna Stewartová, Sylvia Fowlesová či Jonquel Jonesová. V šiestich, siedmich najlepších tímoch ide o top hráčky na svete.

Hong Kong harbour & Harbour City Shopping Mall #gucci#vouitton#chivenchy

Príspevok, ktorý zdieľa CMK (@coach_maros_kovacik),

Aký majú v krajine vzťah k basketbalu?

Milujú tréningy. Pracujú aj 3,5 hodiny dvakrát denne. Intenzita je však potom biedna. Trávia veľa času v hale, ale vysvetľoval som majiteľovi, že to bez intenzity nemá zmysel. Okrem toho milujú aj mítingy. Každý deň absolvujú nejaký – s hlavným trénerom, základná päťka s trénerským štábom, hráčky medzi sebou… Pokojne trvajú aj hodinu či hodinu a pol. Je to zvláštne a nevidel som v nich význam.

Ako ste sa v Číne cítili?

Je to niečo úplne iné. Ťažko sa to vysvetľuje. Pre Európana, ktorý nikde inde nežil, nie je ľahké pochopiť ich kultúru a zžiť sa s ňou. Obzvlášť, keď ste tam sám. Keby ste mali aspoň asistenta, máte spoločný pohľad na basketbal a o čom debatovať.

Čo všetko ste tam videli?

Veľa krásneho. Klub pôsobí v teritóriu, kde vznikala čínska civilizácia a viackrát som bol aj v Hongkongu, keďže tam som žiadal o víza. Strávil som tam päť dní. Naozaj sa to oplatí vidieť. Naživo je to také krásne ako vo filmoch. Idete po sídlisku, kde sú 60-poschodové mrakodrapy a za nimi je budhistický alebo konfuciánsky chrám. Chránia si svoje dedičstvo a vedia všetko okolo vybudovať tak, aby moderná architektúra nezasahovala do krásneho chrámu alebo parku. Skvelé je aj to, že v Číne majú všetky atrakcie zadarmo, môžete si všetko vychutnať a nestojí vás to desiatky či stovky eur.

Prilákali vás do Číny peniaze?

Bola to finančná otázka, ale vnímal som to aj ako výzvu. Číňania nemajú problém s peniazmi. Veľmi ťažko pustia niekoho cudzieho do ligy. Okrem mňa v trénerských štáboch nebol nikto z Európy. No keď si niekoho vyberú a má dobrý životopis, tak sú ochotní zaplatiť neuveriteľné peniaze.

Emotions...

Príspevok, ktorý zdieľa CMK (@coach_maros_kovacik),

Smer Čína ste nabrali 19. decembra. Ako ste zvládli Vianoce bez rodiny?

Bolo to smutné. Strávil som ich v Hongkongu a na ceste do Šan-si, kde klub pôsobí. Pomohlo mi, že v Číne v tom období Vianoce nemajú, takže tam nevládla sviatočná atmosféra. Najťažšie bolo vysvetliť deťom, že idem pred Vianocami preč. Mladšia dcérka to ani nepochopila. Ponuku som dostal, keď sme boli na ceste z Ruska domov. Prišli sme v piatok a v utorok som už cestoval do Číny. Keď k tomu pridáte veľký časový posun, až sedem hodín, bolo ťažké sa spojiť. Nehovoriac o tom, že všetky nám známe sociálne siete sú tam blokované. Čítal som článok, že za minulý rok zablokovali v krajine až 47 000 rôznych stránok a aplikácií.

Ako ste teda komunikovali?

Čína ma vlastnú aplikáciu Wechat, ktorá sa dá nainštalovať aj v Európe. Je to podobné ako Viber či WhatsApp, dá sa cez ňu robiť videohovor, posielať obrázky či písať si. Len sme boli pod správnou kontrolou (smiech).

Sezónu ste začínali v Rusku. Prečo ste tam v decembri predčasne skončili?

Môžem si za to sám. Vo Final four Ruského pohára ma po dvoch technických chybách vylúčili a dostal som dištanc na sedem zápasov. Spolu s vedením Orenburgu sme rozmýšľali, čo s tým. Liga má v januári a februári riedky program a vychádzalo to tak, že by som nemohol sedieť na lavičke až do druhej polovice februára. Hoci sme to nechceli ja ani klub, napokon sme sa dohodli, že skončím. Život je taký. Zaplatil som účet za chyby.

Za čo ste si vyslúžili dištanc?

Som taký. Výbušný. Moja povaha, ktorá ma do klubu dostala, ma aj zarezala. Po druhej technickej som udrel do stoličky a disciplinárna komisia to vyhodnotili tak, že si zaslúžim dištanc na sedem zápasov. V klube sa to snažili vyriešiť zaplatením pokuty, ale nešlo to.

Z čoho pramenila vaša frustrácia?

Tím, ktorý som mal k dispozícii, mal úplne inú kvalitu, než sa rozprávalo pred mojím príchodom. Rozpočet bol tentoraz oveľa nižší. Aj sám som sa dostával pod tlak. Zranila sa nám najlepšia Američanka, ktorá sa vrátila na palubovky až niekedy vo februári. Keďže sme mali obmedzený rozpočet, nemohli sme ju nahradiť ani vymeniť, lebo mala garantovaný kontrakt. Hrali sme len s jednou Američankou a výsledky neboli také, ako som očakával. Generálny manažér bol veľmi ústretový a nedával mi to za chybu. Vravel, že musím byť trpezlivý.

Ďakujem veľmi pekne za krásny darček od Michala Ďuriša #jersey#gift#qualification#football ⚽️

Príspevok, ktorý zdieľa CMK (@coach_maros_kovacik),

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #basketbal #Maroš Kováčik #Orenburg #CCC Sprandi Polkowice