Foto: Viktor Zamborský
Tatran úspešne odštartoval aktuálnu domácu sezónu. Získa podľa vás opäť titul?
Nepochybujem o tom. O jeho domácich métach ani nemá zmysel hovoriť. Otázka znie, ako sa mu bude dariť na medzinárodnej scéne – v SEHA lige a v Pohári EHF. Dokonca si myslím, že aj druhý tím Tatrana, ktorý pôsobí v ligovej súťaži, má svoju kvalitu a bude ostatným robiť problémy. Skončí takisto na popredných priečkach.
Prečo ostatné tímy nedokážu držať krok s Prešovčanmi?
V lige vládne malá konkurencia, máme málo schopných hráčov. Ak niekto vyskočí, vie hrať hádzanú, hneď skúša šťastie v zahraničí. Často nejde ani tak za lepšími, ale ľahšími podmienkami. Mladí hráči si hľadajú za hranicami aj trvalejšie zamestnanie – popri tom, že hrajú hádzanú. Najmä ak tam pôsobia len v nižších súťažiach.
V Tatrane však dali dokopy solídny tím a aj ho udržali…
V tom je podstata, prečo Tatranu druhí nestačia. Na naše pomery je hráčsky zabezpečný nadštandardne. Podmienky má lepšie ako inde, teda má na to, aby si vybral najlepších hráčov a aj si ich zaviazal.
Na medzinárodnej scéne už nie je taký úspešný. Vlani sa dostal do skupiny Ligy majstrov, teraz v nej bude chýbať. Doma je však stále suverénny, čo nie je najlepšia vizitka pre slovenskú ligu…
Je to tak. Kluby bojujú s nedostatkom kvalitných hráčov. Progres príde aj v slabšie situovaných kluboch len vtedy, keď v nich vládne aspoň nejaká konkurencia na jednotlivých postoch. Niektoré naše kluby sú rady, keď naplnia kádre kusmi, nie kvalitou. To nie je problém súčasnosti, zanedbali sme podporu a výchovu mládeže. Trvá to už aspoň desať rokov a teraz by už mali tieto talenty tvoriť kostru seniorských družstiev i reprezentácie. Ale do nej nemáme z čoho vyberať.
Niektoré naše kluby sú rady, keď naplnia kádre kusmi, nie kvalitou. To nie je problém súčasnosti, zanedbali sme podporu a výchovu mládeže.Peter Hatalčík
Tatran má teda uľahčenú situáciu a na domácu suverenitu veľa nepotrebuje?
Musíme si uvedomiť, že Tatran je klub jedného fanatika, Miloslava Chmeliara, ktorý dáva do neho enormné prostriedky, aby dosahoval také výsledky, aké má. Myslím si, že máloktorý hádzanársky klub sa môže pochváliť takými výsledkami, za ktorými stojí jeden človek. Medzinárodná scéna je však o niečom inom. To sa ani veľmi nedá porovnávať. Špičkové európske kluby si môžu dovoliť iných hráčov, inú kvalitu a šírku kádra.V zahraničí majú špičkové tímy desaťnásobne väčší ročný rozpočet ako prešovský klub. A všetko nestojí na jednom mužovi. Šport výraznejšie podporujú aj mestá, kraje i štát.
Nie je trochu problém aj v tom, že Tatran sedí na viacerých stoličkách a kvalitou a šírkou kádra nemôže všetko utiahnuť?
Keď sa pripravuje na nový ročník, vždy musí rátať s niekoľkými možnosťami. Ak by sa dostal do skupiny Ligy majstrov, je to veľká záťaž. Ale tým, že nepostúpil, počet ťažkých zápasov klesá. Až v závere roka ho čakajú zápasy v Pohári EHF. Dovtedy bude mať zápasy v SEHA lige a domácej súťaži, pričom nadnárodnú ligu chce hrať, čo považujem za správne. SEHA liga je veľmi kvalitná súťaž a mám pocit, že predstavitelia európskej federácie začínajú byť z toho nervózni, lebo už pomaly konkuruje aj Lige majstrov aj Poháru EHF. Väčšina tímov zo SEHA ligy pôsobí aj v týchto súťažiach.
Prešov vymenil trénera. Angažoval Slavka Golužu. Pomôže mu to?
Sme na začiatku sezóny. Také meno na lavičke, takú hviezdu európskeho formátu Tatran ešte nemal. A do kádra pribudlo aj o štyroch hráčov viac, je predpoklad, že hra bude lepšia. Súčasný káder je vyvážený a nepochybujem o tom, že tréner Goluža vnesie do hry družstva svoj vklad, ktorý sa prejaví na vyššej kvalite. Mám pocit, že Tatran je momentálne silnejší ako pred rokom.
Foto: SITA, Viktor Zamborský
Vlani však hral v skupine Ligy majstrov…
Hranica medzi úspechom a neúspechom je často veľmi tenká, neraz o všetkom rozhodujú detaily, jeden gól, nejaká chyba. Každý potrebuje aj trochu šťastia. Navyše nový tréner bol s družstvom ešte dosť málo, aby uplatnil svoju koncepciu, myšlienky.
Nie je už suverenita Prešova doma až škodlivá? Nestrácajú ďalší motiváciu?
Nemyslím si to. Skôr naopak. Všetci, čo nastupujú proti Prešovu, majú veľkú motiváciu zdolať Tatran, alebo odohrať s ním aspoň vyrovnanú partiu. Je to pre nich výzva. Aj keby v desiatich ďalších zápasoch nevyhrali, úspech s Prešovom by mal pre nich veľkú cenu. Hrať s Prešovom je v hádzanej veľmi motivujúce. Pre súťaž je to prospešné.
Vy sám ste veľmi úzko spojený s prešovskou hádzanou, s Tatranom ste získali jeho prvý slovenský titul v roku 2003 a druhý pred vyše troma rokmi…
Tatran je mojou srdcovou záležitosťou. Ako hráč som tu pôsobil desať rokov, vlastne celú kariéru, ak neberiem do úvahy vojenčinu v pražskej Dukle. Ako tréner som sa sem vrátil štyri razy. Prvýkrát som ako najmladší tréner ešte federálnej ligy priviedol Prešov do finále súťaže, v ňom sme podľahli Dukle Praha.
Článok vyšiel v športovom magazíne denníka Pravda FAIRPLAY
Momentálne ste tréner na voľnej nohe. Nechystáte sa vrátiť na lavičku?
Musel by som najskôr dostať serióznu ponuku. Mal som možnosť trénovať v zahraničí, ale mám už svoj vek a povedal som si, že už stačilo. A doma? Nechcem, aby to vyznelo velikášsky a samoľúbo, ale ja som vždy hral s tímami o titul alebo o popredné priečky. Ak by som sa mal ešte vrátiť, tak by som chcel pracovať iba v poprednom klube a bojovať s ním o najvyššie priečky.