Legendárny basketbalový tréner John Kundla zomrel v nedeľu vo veku úctyhodných 101 rokov v domove dôchodcov v Minneapolise.
Foto: SITA/AP
Člen Siene slávy zámorskej NBA bol na svoje korene hrdý a ani vo vysokom veku nemal problém porozumieť slovenčine. Na sklonku života ho mrzelo len to, že nikdy nenavštívil krajinu svojich predkov. Na svoj pôvod upozornil práve pri vstupe do Naismithovej siene slávy. V roku 1995 zakončil príhovor slovenským: „Ďakujem.“
Loptu naháňal aj na lodi
Kundlov otec Ján i mama Anna pochádzali z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Otec bol pôvodom Slovák. Zoznámili sa v Pensylvánii, no manželstvo im príliš nevyšlo. Päť rokov po narodení syna sa rozviedli a malý John s mamou sa presťahovali do Minneapolisu. Jeho kontakt s otcom sa tým prerušil. Na slovenčinu však nezanevrel.
„Po slovensky stále rozumiem. Len s rozprávaním je to ťažšie, hoci niektoré slová si ešte pamätám. Po anglicky som začal rozprávať až v piatich rokoch. Dovtedy som hovoril len po slovensky,“ prezradil Kundla v rozhovore pre Lidové noviny v apríli tohto roku.
Na otca si príliš nepamätal. Predsa len, od piatich rokov ho nevídal. „Narodil sa v Rakúsko-Uhorsku ako Slovák. Na začiatku minulého storočia emigroval do USA. Viac, bohužiaľ, neviem,“ priznal.
Nikdy sa mu nepodarilo navštíviť otcovu vlasť. „Pokúšal som sa o to, ale nikdy mi to nevyšlo. Do Československa ani do Sovietskeho zväzu som sa nedostal. Pritom som ako tréner a turista navštívil Anglicko, Francúzsko, Portugalsko, Švédsko, Fínsko i Maďarsko,“ približoval. Odmalička sa venoval basketbalu a rýchlo sa stal oporou stredoškolského a neskôr i univerzitného tímu. Ako mladík prišiel k prezývke Drakula. „Dali mi ju kamaráti z Minneapolisu, kde som vyrastal. Mal som tmavé vlasy a rodičov z Európy,“ vysvetlil pre Lidové noviny.
Po promóciách plynule prešiel na pozíciu trénera – najprv ako asistent a neskôr hlavný tréner. Rozbiehajúcu sa kariéru nádejného kouča prerušil vstup USA do druhej svetovej vojny. Kundla narukoval do vojenského námorníctva. Ešte predtým sa stihol zosobášiť s dlhoročnou priateľkou Mary, s ktorou vychovali šesť detí.
Milovanej lopty a bezodných košov sa nedokázal vzdať ani počas vojenskej služby. Basketbalom si krátil voľný čas aj na lodi v Tichom oceáne. „Mali sme tam dobrý tím a občas si s nami zahral i kapitán lode,“ vravel Kundla pred štyrmi rokmi pre Fox Sports.
Z vojenčiny sa vrátil domov predčasne. Počas bitky s Japonskom o Borneo ho previezli domov pre problémy s vredmi. Doma začal spolupracovať s bývalým trénerským kolegom Davom MacMillanom na univerzite.
Dvojnásobný plat a nie presunu do Los Angeles
Schopnosti nádejného kouča neušli pozornosti profesionálnych tímov. Manažment Minneapolis Lakers však s prvou ponukou neuspel. Univerzitné ligy totiž ešte mali väčší cveng než profesionálne a Kundla bol vo svojej pozícii na univerzite St. Thomas spokojný.
Lakers, vtedy pôsobiaci v NBL, prvotnú ponuku zdvojnásobili a 6-tisíc dolárov ročne už 31-ročný Kundla prijal. Hneď v prvej sezóne 1947/48 sa jeho cesty skrížili s dominantným mužom vtedajšej éry Georgom Mikanom (neskôr ho tiež uviedli do Siene slávy) a Lakers získali titul.
V ďalšom ročníku prešli Lakers do konkurenčnej ligy BBA, ktorá bola priamym predchodcom NBA. Aj v nej žalo mužstvo Johna Kundlu jeden úspech za druhým. Za šesť rokov trikrát ovládlo súťaž. Tri tituly po sebe sa neskôr podarilo získať už len dvom legendárnym trénerom Redovi Auerbachovi a Philovi Jacksonovi.
Kundla s krátkou prestávkou odkoučoval v NBA jedenásť sezón. Vo svojej poslednej (1958/59) priviedol Lakers až do finále a v mužstve mal novú vychádzajúcu hviezdu Elgina Baylora. Napriek tomu sa rozhodol v pozícii trénera skončiť.
Prekážalo mu totiž sťahovanie Lakers z Minneapolisu do Los Angeles. „Chcel som ostať doma. Do Hollywoodu ma to veru neťahalo. Nepáčil sa mi tamojší životný štýl – alkohol, drogy a podobne,“ vysvetľoval neskôr svoje rozhodnutie.
Ďalších desať sezón sedel na lavičke Minnesotskej univerzity a v roku 1968 ukončil 51-ročný trénerskú kariéru. O 27 rokov ho uviedli do Siene slávy NBA a o ďalší rok ho vybrali medzi desať najlepších trénerov histórie. Kundla priniesol do basketbalu nacvičené signály a od hráčov žiadal, aby nestrieľali zbrklo a vyberali si čo najvhodnejšiu pozíciu. „Vždy si počkajte na doskakujúceho hráča,“ žiadal od svojich zverencov.
Obdivoval Jamesa a basketbal sledoval až do konca
Hráči ho milovali pre jeho trénerské majstrovstvo, výbornú povahu i komunikáciu.
„Nekričal na nás, keď sme niečo pokazili. Pokojne nám povedal, čo musíme urobiť, aby sme svoju chybu napravili. Bol nielen tréner, ale aj správny pedagóg,“ zaspomínal si na slávneho trénera bývalý rozohrávač Pep Saul.
„Je jediným koučom, ktorý mi kedy povedal, že je na mňa hrdý za to,čo som dosiahol mimo palubovky. Presne vedel, čo robím. Úžasný pocit,“ doplnil Al Nuness, ktorého viedol na univerzite.
Napriek vysokému veku Kundla naďalej sledoval milovanú hru. Aj v domove dôchodcov, kam sa presťahoval v roku 2007 po úmrtí manželky, si rád pozrel priame prenosy z NBA. Páčila sa mu intenzita hráčov v defenzíve aj ich individuálne schopnosti.
„Je neuveriteľné, akí vysokí a atletickí sú dnes basketbalisti. No výška i tak nie je najdôležitejšia. Stále hrá prím schopnosť ovládať loptu, driblovať a prihrávať ju spoluhráčom. Trojky príliš neobľubujem, ale ich zavedenie úplne zmenilo hru,“ vravel Kundla v jednom z rozhovorov, ktoré poskytoval vlani pri príležitosti dožitia sa okrúhlej stovky.
„Obdivujem LeBrona Jamesa. Patrí medzi piatich najlepších hráčov v histórii. Ovláda všetko a je platný v obrane i útoku. Nie všetky hviezdy súčasnosti dbajú na defenzívu, no on je v nej vynikajúci. Má pred sebou ešte niekoľko excelentných rokov,“ naznačil ešte v čase, keď James hral za Miami.