"Škoda, že nám chýba stredná generácia. Hoci verím, že postúpime zo skupiny, sama neviem, čo mám od turnaja očakávať,“ priznáva pred dnešným prvým zápasom proti basketbalistkám Turecka (o 15.00) Romana Vyňuchalová (30), jedna z najskúsenejších hráčok slovenského výberu.
Ako sa vám pozdáva výrazne obmenené a omladené družstvo?
Utvoriť z dievčat správny tím nie je jednoduché, ale teraz to mal nový tréner Marian Svoboda ešte o čosi náročnejšie. Veľa hráčok je zranených, chýba nám viacero pivotiek. Bude to veľmi náročné. Máme ťažkú skupinu, hoci sme sa vyhli najväčším favoritom na titul. Turecko, Bielorusko aj Taliansko však majú vysokú kvalitu a dobre sa ukazovali aj v príprave.
Čo je v silách slovenského tímu?
Určite chceme postúpiť zo skupiny. Potrebujeme vyhrať aspoň jeden zápas. V ďalšej fáze je to už vždy len o jednom konkrétnom zápase, aktuálnej forme. Nový systém šampionátu sa mi páči viac než predošlý s druhou skupinovou fázou. Turnaj nie je zbytočne rozťahaný a zdĺhavý.
Pred dvoma rokmi odohralo Slovensko na ME v Maďarsku výborné zápasy so silnými súpermi, i keď do štvrťfinále sa neprebojovalo. Ako vyznie porovnanie vtedajšieho tímu so súčasným?
Vtedy sme mali v družstve Kristi Toliver a okolo nej skúsenejšie hráčky. Teraz nám trošku chýba stredná generácia. Je nás tu pár tridsaťročných a okrem nás už len mladé baby. Žiadne hráčky v najlepšom basketbalovom veku okolo 25 rokov. To je škoda. Dúfam však, že mladším to vyjde a ukážu sa v dobrom svetle.
Popri basketbale ste už aj pracovali. Je pre vás stále hlavným zamestnaním?
V predošlej sezóne, keď som pre zlomeninu kolena vynechala pol roka, som už aj pracovala. Momentálne sa však opäť plne venujem basketbalu. Rada by som ostala v Šamoríne aj v ďalšom ročníku. Dúfam, že sa klub vzchopí, má nejaké problémy. Ľudia z klubu však tvrdia, že všetko bude v poriadku. Zatiaľ tomu verím. Ešte si mesiac počkám.
Zahraničie vás už neláka?
Už nemám ambície ísť niekam von. No ak by to v Šamoríne nepokračovalo aspoň na poloprofesionálnej báze, tak by som ešte zvážila okrem ponúk zo Slovenska aj zahraničnú.
Čomu ste sa venovali počas zranenia?
Robila som v eventovej agentúre. Práca sa mi páčila, ale moja pozícia sa nedala skĺbiť s kariérou basketbalistky. Tri mesiace som to skúšala súbežne, ale to nebolo ideálne. No ak zostanem v Šamoríne, rada by som sa už pozerala aj týmto smerom.
Takže zatiaľ má stále prednosť basketbal?
Náročná otázka… Vybrali ma do projektu FIBA Time-Out pre skúsenejších basketbalistov, ktorí dostanú šancu študovať na univerzite v Newcastli. Ide o kombináciu basketbal, manažment. Dva roky budem študovať a počas tej doby by som ešte rada hrala basketbal. Potom s ním asi skončím a pokúsim sa plne zaradiť do bežného života mimo basketbalu.
Ako bude prebiehať vaše štúdium?
Začneme trojdňovým školením po majstrovstvách Európy v Prahe, potom pôjdeme na skoro dva týždne do Newcastlu a zvyšok je riešený diaľkovo cez internet a formou rôznych projektov, ktoré máme vypracovať. Po dvoch rokoch obhájime prácu a môžeme získať bakalársky alebo magisterský titul.