Nebýva zvykom, aby tréner pred premiérou na lavičke športového tímu nešetril sebavedomými vyhláseniami. A tvrdil, že na nadchádzajúcom turnaji nechce stratiť ani bod. Najmä, ak čelí súperom, ktorí sú na papieri o čosi silnejší.
Veľký otáznik nad hlavou
Andrej Kravárik, kouč volejbalistov Slovenska, sa čomusi takému pred štartom Svetovej ligy nevyhol. Zrejme však vedel, čo robí. Rodák z Piešťan priviedol svojich zverencov v Poprade k trom víťazstvám – nad Japonskom (3:0), Austráliou (3:1) a Portugalskom (3:0). A po tretine bojov v II. divízii vedú dvanásťčlennú tabuľku.
Chlapsky splnil to, čo vopred avizoval.
„Bol som v neľahkej pozícii – nováčika na reprezentačnej lavičke. Cítil som značnú zodpovednosť, nervozitu i tlak. Nad hlavou mi svietil veľký otáznik. Netušil som, ako to vypáli. V prvom rade som nechcel nikoho sklamať," hovorí 45-ročný niekdajší reprezentant Slovenska, neskôr Grécka.
Pojem nováčik však nie je úplne na mieste. Kravárik sa síce v Poprade predstavil po prvý raz v úlohe hlavného trénera, no predtým pôsobil pri národnom tíme v pozícii asistenta Miroslava Palguta, Štefana Chrtianskeho (ME 2013) i Alberta Giulianiho (2015).
Hráčov pozná ako vlastnú dlaň.
„Samozrejme, vedel som, do čoho idem. Nie som predsa vo svete veľkého volejbalu prvý rok. Viem, ako pripraviť družstvo na dôležité zápasy. Zrejme aj preto som na tlačovej besede pred štartom turnaja vyhlasoval, že chceme získať plný počet bodov," vraví Kravárik. „Poznám silu tímu. Máme v ňom hráčov na čele s kapitánom Emanuelom Kohútom, ktorí roky pôsobili v Taliansku, v jednej z najlepších líg sveta. Oprieť sa môžeme o Mateja Patáka, majstra Francúzska. K nim sa pridávajú ďalší chalani, ktorí sa neustále zlepšujú. Nepochyboval som o tom, že je v našich silách zdolať trojicu súperov, ktorí sú vo svetovom rebríčku nad nami," dodáva.
Dobré ráno, pán tréner
Kravárik je večný optimista. Zdá sa, že dobrou náladou nakazil aj reprezentačné družstvo. Na lavičke rozdával svojim zverencom rady, pôsobil motivačne. S hráčmi žil od prvej do poslednej lopty.
„Nemôžem odpovedať za chalanov, ale zdá sa, že ma v novej funkcii prijali pozitívne. Všetko nám fungovalo tak, ako by malo. Od tréningového procesu až po zápas. Chlapci moje metódy akceptovali, stotožnili sa s nimi. Aj tento faktor sa odzrkadlil na úspechu z Popradu," myslí si odchovanec bratislavského VKP.
Čo mu podujatie pod Tatrami ukázalo?
„Predovšetkým ma teší, že sme celému národu i sami sebe potvrdili, že volejbal vieme hrať. V nastolenom trende treba pokračovať. Vo Svetovej lige na nás čakajú ešte dva turnaje, nikde nie je napísané, že aj z nich privezieme po deväť bodov. Cieľ je však jednoznačný: chceme postúpiť do Final Four," nezľavuje z vysokých cieľov legenda slovenského volejbalu.
Mimochodom, zaplatil už po vstupe do novej funkcie prískočné?
„Bez toho by to predsa nešlo," zasmeje sa. „Toho by sa chalani nevzdali. Nejakú tortu som im musel priniesť. Počul som aj zopár vtipných narážok, mnohí chlapci mi ihneď začali so smiechom vykať. Na raňajkách ma už nepozdravili inak, ako dobré ráno, pán tréner. To všetko stmeluje kolektív. Ide o veci, z ktorých sa treba tešiť," zakončil nový a zatiaľ veľmi úspešný šéf slovenskej lavičky.