Basketbalisti Interu Bratislava získali tretí titul za ostatných päť rokov. Vo finálovej sérii si poradili s Komárnom 4:1 na zápasy. Triumf spečatili v sobotu domácim víťazstvom 94:82 (45:44).
Rozhodla kvalita kádra, vravel Vidin
Inter sa mohol spoľahnúť na širší a veľmi dobre poskladaný káder. Jeho hra nestála len na schopnostiach najväčšej osobnosti ligy Radoslava Rančíka (získal premiérové slovenské prvenstvo), ale zodpovednosť bola rozložená medzi viacerých skúsených hráčov – kvalitných slovenských basketbalistov i legionárov, ktorí vhodne zapadli do systému trénera Olivera Vidina.
„Počas mojich predošlých dvoch pôsobení v Interi nám finančná situácia nedovolila, aby sme poskladali takéto mužstvo. Ani sme sa k nemu nepribližovali. Tentoraz sme od začiatku sezóny robili s hráčmi, akých sme chceli a káder sme postupne doplnili podľa pôvodného plánu. Drobné výpadky v januári nás trochu vykoľajili, ale v play off sme boli všetci okrem Bulatoviča a Kinneyho zdraví,“ naznačil Vidin, čo stálo za ziskom titulu.
Žlto-čierni prehrali v play off len dva zápasy. V semifinále s Prievidzou prvý v domácom prostredí a vo finále duel číslo štyri v Komárne. Oba zhodne 20-bodovým rozdielom.
„Rozhodla kvalita. Inter má najlepšie mužstvo, veľmi dobre zložené. Na každom poste sme mali takých hráčov, aby sme dokázali reagovať na zostavu súpera v útoku aj obrane. Obe prehry v play off prišli preto, lebo sme boli nesústredení a čakali, že to už pôjde samo. V basketbale však nič nejde samo. Vždy musíte hrať od prvej sekundy. Keď hrali chlapci zodpovedne plných štyridsať minút, bola len malá šanca, že môžu prehrať,“ sebavedomo dodal srbský tréner. Zároveň prezradil podľa neho najsilnejšiu stránka tímu.
„Hráčov sme vyberali tak, aby to boli dobrí basketbalisti i správni ľudia s veľkou mentálnou silou. Okrem Američanov som ostatných dobre poznal a vďaka tomu som presne vedel, čo od nich môžem čakať. Vďaka dvanástke kvalitných basketbalistov mal každý tréning väčšiu intenzitu – bolo to, akoby sme hrali stále zápasy. Aj vo finále sme využívali len osem alebo deväť hráčov, nie kompletnú dvanástku. Šírka kádra je kľúčová v tréningu, ktorý dvíha kvalitu jednotlivcov i tímu, čo sa potom odzrkadlí aj na palubovke,“ poznamenal Vidin.
Zberač titulov uspel konečne aj doma
Jeho náprotivok Richard Ďuriš netajil veľké sklamanie, hoci Komárno to do finále dotiahlo z piatej priečky po základnej časti a počas domáceho play off triumfovalo vo finále Alpsko-jadranského pohára.
„Chceli sme sa ešte aspoň raz predstaviť doma, aby naši výborní fanúšikovia videli maximálny počet zápasov. Možno s odstupom času budeme hodnotiť druhé miesto ako úspech, ale teraz sme smutní. Žiadneho športovca nemôže uspokojiť, keď zakončí sezónu prehrou. Najväčšiu radosť mám z toho, že v domácich zápasoch bola vždy výborná atmosféra a ľudí sme bavili basketbalom,“ vravel bývalý hráč Interu.
Už štvrtý titul v drese tretieho tímu získal skúsený krídelník Marek Kozlík. Predošlé štyri sezóny strávil v Komárne, ktorému pred dvoma rokmi dopomohol k prvému titulu v klubovej histórii. Ďalšie dve prvenstvá vybojoval vo farbách Pezinka a teraz sa po prvý raz tešil v rodnom meste. "Získať titul je vždy úžasný pocit. Je úplne jedno, či je prvý, druhý, tretí alebo štvrtý.
Návrat do Interu po dvanástich rokoch dáva tomu aktuálnemu neskutočnú váhu aj príchuť. Rozhodla kvalita a šírka kádra, ale aj to, že sme utvorili veľmi dobrý kolektív. Už po prehre vo finále Slovenského pohára sme si hovorili, že získame titul. Mali sme výhodu domáceho prostredia a hneď v druhom zápase sme Komárno brejkli. Boli to tesné zápasy a rozhodovali maličkosti," hodnotil Kozlík.