Nie vždy však spával v bohatej perinke. V jednom momente počas dospievania nemal kde bývať. Pocítil, aké je byť bezdomovcom, lebo matka ho vyhodila z domu. Dôvod? Mala výhrady k jeho vzhľadu. „Nepáči sa mi, ako vyzeráš. Musíš odísť,“ počul jej nepochopiteľné slová.
Bez otca a na ulici
Jeho inšpiratívny a neľahký príbeh sa začal v malom 11-tisícovom mestečku Tomball v Texase. Jimmy od útleho veku miloval súťaženie v akejkoľvek oblasti. Pred basketbalom skúšal uspieť v americkom futbale. „Úprimne? Americký futbal som prestal hrať asi v šiestom ročníku. Zistil som, že nemám rád slnko a horúčavu, navyše som bol príliš nízky – meral som približne 160 centimetrov,“ zaspomínal si.
Počas tínedžerských rokov sa predieral ťažkým životom. Otca nepoznal od batoľaťa, s matkou žil v biednych podmienkach. Keď mal trinásť, musel svoj domov v Tomballe opustiť, vlastná mama ho poslala na ulicu. Prespával na rôznych miestach, často hľadal hocijaký prístrešok a trochu tepla, kde by mohol stráviť noc. Nemal ani veľa priateľov a v tomto bode života ho tešila jediná vec, ktorá sa mu nikdy neotočila chrbtom a nesklamala ho. Basketbal.
Z výzvy na rozstrel do nového domova
Butlerove bodové priemery spod košov na konci základnej školy nezaujali žiadneho zo stredoškolských trénerov. Neupútal ani v letnej basketbalovej lige. Počas nej však prilákal jedného z chlapcov v hľadisku. Deviatak Jordan Leslie ho vyzval na súboj v strieľaní trojok. Butler neodmietol, ba zaskočila ho odvaha rovesníka. Počas hry si padli do oka a pomerne rýchlo sa stali priateľmi. Jordan často pozýval nového kamaráta domov, kde aj prespával a mnoho času trávili pri videohrách. Život budúcej hviezdy NBA sa zmenil od základov. Jordanova matka Michelle Lambertová sa začala o situáciu chudobného chlapca zaujímať, všimla si, že jej syn si s Jimmym náramne rozumie.
Pani Lambertová vychovávala svojich sedem detí bez otca, navzdory tomu nového člena rodiny dokázala prijať. Bolo jej ľúto, v akej nelichotivej situácii sa Jimmy Butler nachádzal. Dobrosrdečná žena mu tak otvorila srdce a už beztak početné zoskupenie Lambertovcov sa rozrástlo o ďalšieho človeka.
Obdobie bez domova sa tým pre Jimmyho skončilo, zrazu mu svitla nádej byť znovu optimistický. Ľudí, ktorí mu dali novú strechu nad hlavou, považuje dodnes za svoju rodinu a je mu jedno, že im v žilách neprúdi rovnaká krv. „Cítim to tak, že rodina sú ľudia, s ktorými sa cítite najlepšie. Tí, ktorí navštívia váš prvý zápas, sú vždy pre vás nablízku a trávite s nimi prázdniny.“
Foto: Reuters, David Banks
Nemal sa dostať ani na univerzitu
Aj keď miloval basketbal, spôsoboval mu ťažkosti, pretože stále nevedel svojou hrou nadchnúť. Až do dňa, keď sa prišiel pozrieť na zápas do Tomballu Buzz Williams, tréner univerzity v Marquette. Paradoxne, neprišiel sledovať Butlera, zaujímal ho iný hráč. Počas zápasu si však Williams všimol, že Butler na palubovke drie viac než ktokoľvek iný, čo ho nenechalo chladným. Napriek tomu z neho nebol Williams unesený. Okrem poctivého výkonu a dvestopercentného prístupu nebolo na Butlerovi nič zaujímavé. Ten si spomenul na prvú vetu, ktorú mu jeho budúci kouč povedal: „Jimmy, si strašný.“ Takéto slová by zrejme nikoho nepovzbudili, že osoba, ktorá ich vyriekla, má oňho vážny záujem. Opak bol pravdou – Butler odišiel na univerzitu v Marquette a o dva mesiace dostal prvé štipendium. Vtedy uvedomil si, že tvrdá práca prináša žiadané výsledky.
Buzz Williams v ňom videl potenciál, bol si však vedomý, že bez tvrdej driny sa Butler nikam neposunie. „Na žiadneho hráča som nebol nikdy taký tvrdý ako na Jimmyho. Bol som nemilosrdný, pretože nevedel, aký dobrý môže byť. Videl som chlapca, ktorý mohol v mnohých smeroch ovplyvniť náš tím v dobrom. Napokon môj nátlak zvládol a vďaka nemu neskôr rozkvitol.“ Butler svojmu trénerovi na univerzite vďačí za veľa a istým spôsobom ho považuje za svojho otca. Vlastného nikdy poriadne nepoznal. „Buzz bol pre mňa vždy ako otec, pretože mi ukázal, čo znamená tvrdá práca. Mám ho rád,“ vzdal mu hold najlepší strelec Chicaga Bulls.
Vrchol prišiel pri drafte do NBA
Zápasové priemery skromného chlapca sa navýšili na 15 bodov, bol na očiach a v júni 2011 prišiel darček – draft. V ňom si ho z 30. miesta vybralo Chicago, pričom vtedy ani len nemohlo tušiť, aký vydarený krok urobilo. Chlapec, ktorému mnohí vtĺkali do hlavy, že nemôže hrať basketbal a už vôbec nie sa dostať do NBA, stál pred výzvou uspieť na najvyššej profesionálnej úrovni.
V nováčikovskej sezóne nedostával mnoho priestoru, hrával iba osem minút, mal priemer dva body. Nikoho nemohlo prekvapiť, že Butler chcel viac. Túžil sa stať lepším, postupne sa dostal na osem bodov za zápas. V ročníku 2014/15 zažiaril naplno, jeho priemery stúpli na 20-bodovú hranicu. Manažment Chicaga tak pochopil, že v čestnom mužovi sa skrýva diamant. Momentálne je Butler hlavnou postavou mužstva, loptu má v rukách najviac spomedzi všetkých spoluhráčov a vypracoval sa na jedného z najlepších obojsmerných basketbalistov v súťaži.
Vlastným príbehom potvrdzuje, že všetko sa dá, len treba chcieť. Jimmy Butler veľmi chcel, túžil sa dostať medzi vyvolenú basketbalovú smotánku a sny vďaka neprestajnej drine naplnil. Svojich rodičov neodvrhol, i keď by mal na to dôvod. Stále ich miluje a odpustil im. Moc veľkých peňazí ho totiž neomámila, stále sa v jeho vnútri skrýva skromný a tvrdo pracujúci Jimmy Butler z Tomballu.
V uplynulom týždni ho spolu so Stephenom Currym vyhlásili za hráčov týždňa v NBA. Krídelník Butler sa na bezchybnom týždni Chicaga vo Východnej konferencii (3–0) podieľal priemermi 32,5 bodu a 6 asistencií.