V Eurovia SBL nevyhrali zápas od 28. februára 2015. V posledný februárový deň sa vtedy rozlúčili so základnou časťou súťaže pohodlným domácim víťazstvom 91:71 nad Banskou Bystricou.
V následnom play off podľahli víťazovi základnej časti Prievidzi 0:3 na zápasy, čo nebolo žiadne prekvapenie. V ďalšej sezóne však Spišskonovovešťania prehrali všetkých 32 stretnutí a v aktuálnom ročníku už pridali ďalších pätnásť porážok. Jubilejnú päťdesiatu (70:97) si zapísali v stredajšom súboji s Košicami.
„Je to veľmi nepríjemná situácia. Všetci sa tvárime, že sa nič nedeje a sériu zlomíme v najbližšom zápase. No každý to vnútorne ťažko prežíva a poriadne ho to trápi. Snažíme sa, aby sa v kabíne udržala bojovná nálada, ale to nie je jednoduché,“ približuje situáciu v kabíne najskúsenejší hráč Vladimír Hovaňák.
V predošlom ročníku bola partia zo Spiša bez jediného legionára v kádri jednoznačným fackovacím panákom súťaže. Zápasy prehrávala v priemere o 35 bodov a len štyrikrát udržala rozdiel v skóre na jednocifernom čísle.
„Vtedy to bolo ešte horšie ako teraz. Dostávali sme jednu nakladačku za druhou. No treba uznať aj to, že kvalita nášho kádra bola o jeden level nižšia než v súčasnosti. Teraz odohráme aspoň dva-tri dobré zápasy za sebou a potom nám jeden totálne nevyjde. Niekoľkokrát sme už aj v závere viedli, no nezvládli sme koncovku. Najviac ma mrzeli domáce prehry s Nitrou a Handlovou,“ hovorí Hovaňák.
Čo mužstvu najviac chýba?
„Skúsenosti, ale aj kúsok šťastia v závere. Keď máme šancu vyhrať, akoby sme sa jej zľakli. Nemáme rozdielových hráčov, ktorými sú zväčša legionári, ktorí by vzali zodpovednosť na svoje plecia a zápas nám vyhrali. Sme v začarovanom kruhu, z ktorého sa ťažko dostáva von,“ priznáva. „Naštartovalo by nás víťazstvo. Ideálne jeden jednoznačný zápas, v ktorom by sme nemuseli o výhru bojovať v koncovke, len ho dohrali,“ ponúka riešenie neutešenej situácie.
Skúsenému matadorovi robí radosť aspoň to, že na basketbalistov nezanevreli najvernejší fanúšikovia. „Verím, že to tak aj ostane. Mám radosť z každého jedného človeka, ktorý príde do haly a drží nám palce,“ vraví. „Klobúk dole, že napriek škaredej sérii chodí na štadión 300 až 400 divákov. A stále sú v okolí ľudia, ktorí chcú basketbalu pomáhať,“ dopĺňa Rastislav Javorský, predseda klubu.
Ten potvrdzuje, že v klube počas minulej sezóny zistili, že len so slovenskými hráčmi sa fungovať nedá. „Výnimkou je Karlovka. Ozaj výnimočný projekt pre slovenský basketbal. V žiadnom inom meste a bez takej koncentrácie vysokých škôl by však nefungoval. Mladí hráči nie sú dostatočne pripravení na ligu a mnohí ani nemajú chuť na sebe poriadne pracovať. Domáci hráči strednej úrovne si zase pýtajú neprimerane veľa peňazí. Som i biznismen a odmietam preplácať ľudí vo firme aj v klube,“ vysvetľuje.
Hoci sa A-mužstvo dlhodobo trápi, vedeniu klubu robia radosť aspoň výsledky mládežníckych výberov. „Dôležité je, že sme v minulej sezóne zmazali všetky dlhy z minulosti, ktoré klub dovtedy pred sebou tlačil. K prvému augustu nám ostal jediný prípad, o ktorom som sa však dozvedel len krátko predtým. Vyriešili sme ho splátkovým kalendárom,“ dodal Javorský.