Naopak, sklamaný je z ústupu dievčenských reprezentačných výberov z doterajších pozícií a z toho, že sa mu zatiaľ nepodarilo rozbehnúť marketing v rámci Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) na úrovni, akú by si predstavoval.
„Máme čo ponúknuť. Ženskú reprezentáciu, mužskú ligu a veľké možnosti sa skrývajú aj v basketbale 3×3,“ tvrdí prezident SBA Pavel Bagin.
Keď ste sa pred takmer dvoma rokmi stali prezidentom SBA, jej finančná situácia bola zlá. Zlepšila sa?
Tento mesiac uhradíme poslednú splátku FIBA vo výške 64 tisíc eur. Vzťahy voči všetkým externým partnerom budú teda vyrovnané. Ostane už len dlh SBA voči SBA Marketing vo výške 120 tisíc. Ten by sa mal vyriešiť v nasledujúcich dvoch rokoch. Inak stojí SBA pevne na nohách a je stabilizovaná.
Potrebnú finančnú injekciu ste vtedy poskytli z vlastných zdrojov. Neobávali ste sa, že pôjde o nenávratnú investíciu?
V prípade neuhradenia aspoň časti nášho dlhu voči FIBA by sme ostali bez možnosti medzinárodného kontaktu pre reprezentácie i kluby. Preto som do toho išiel. Dohoda s klubmi je, že peniaze by som mal dostať naspäť do dvoch rokov. Nemôže to však byť na úkor mládeže a rozvoja basketbalu. Dlhy sanujeme zo súkromných zdrojov, ktoré dosahujú asi tretinu toho, čo dostávame od štátu.
Je to číslo, s ktorým ste spokojný?
Ide približne o 250 tisíc, samozrejme, okrem peňazí, ktoré idú priamo pre Eurovia SBL alebo extraligu žien. Spokojný rozhodne nie som. Treba priznať, že na poli marketingu sme sa príliš neposunuli. Momentálne ani nemáme marketingové oddelenie. V priebehu štvrtého kvartálu však chceme nanovo vytvoriť PR a marketingové oddelenie. Vyžiada si to náklady, ale bez lepšieho marketingu a kontaktu s verejnosťou sa basketbal ďalej nepohne.
Čo je z vášho portfólia marketingovo najhodnotnejšie?
V tejto chvíli ženská reprezentácia a mužská liga. No myslíme si, že veľké možnosti sa skrývajú v basketbale 3×3. Chceme podchytiť mládež aj masovosť, čo sú hlavné základy na vytvorenie potrebnej pyramídy. Basketbal 3×3 nie je ekonomicky až taký náročný produkt. Dá sa hrať aj na jednoduchých ihriskách. Tento rok sme skompletizovali materiálno-technické vybavenie, aby sa dalo hrať pomerne organizovane na viacerých kurtoch. Budúci rok to chceme posunúť výrazne dopredu z pohľadu početnosti podujatí.
Čo basketbalu na Slovensku najviac chýba?
Základný problém je infraštruktúra. Musíme to riešiť spolu s hádzanármi a volejbalistami. Infraštruktúra v okresných a krajských mestách je z nášho pohľadu katastrofálna. Divákov a celé rodiny do hľadiska nedostaneme, kým nevytvoríme slušné zázemie. Fanúšikovia musia mať kde zaparkovať, občerstviť sa a slušne sa posadiť. Aj toto je jedna z hlavných úloh na najbližšie dva roky.
Aké projekty ste rozbehli?
Robíme na projekte pre deti – tzv. minibasketbal. Financujeme, inštruujeme a robíme športovú a technickú podporu zhruba 80 učiteľom na Slovensku. Na tento projekt sme získali zdroje aj z FIBA.
Čo pre SBA znamená, že sa chlapčenská reprezentácia do 18 rokov prebojovala v lete do najvyššej divízie?
Mimoriadne sa z toho tešíme. Laická verejnosť to pravdepodobne nevie oceniť tak, ako ľudia, ktorí sa basketbalu venujú. Je to prvé chlapčenské družstvo, ktoré sa v ére samostatnosti Slovenska predstaví v A-kategórii.
Je to jednorazový úspech alebo naznačenie pozitívneho trendu?
Jednoznačne trend. Chlapčenské kategórie 14 až 16-ročných sú z pohľadu masovosti i kvality výrazne ďalej, ako pred piatimi či šiestimi rokmi. Pohľad na budúcnosť chlapčenského i mužského basketbalu je tak o čosi príjemnejší. Je to jednoznačne zásluha klubov – napríklad Považskej Bystrice, Interu či Prievidze – ktoré sa pred pár rokmi aj vo vtedajšej náročnej situácii rozhodli viac venovať mládeži. Prvé ovocie začíname zbierať teraz pri osemnástke.
Naopak, všetky tri dievčenské reprezentácie padli do nižšej divízie. Zhoda okolností či tiež trend?
Bodaj by šlo len o nešťastnú zhodu okolností. No nie je to tak. Zatiaľ čo u chlapcov počet prihlásených tímov do jednotlivých mládežníckych súťaží stúpa, u dievčat stagnuje. Niekde – trebárs v Košiciach, Leviciach, Nitre či Banskej Bystrici – robia s deťmi s úžasným nasadením, vkladajú do tejto práce neuveriteľne veľa síl a zháňajú peniaze zo všetkých možných zdrojov. No napríklad v Bratislave je to s potenciálom, aký tu máme, úplná katastrofa.
Mužská reprezentácia prehrala v lete v kvalifikácii o postup na ME päť zo šiestich zápasov. Ste sklamaný z výsledkov i z toho, že sa vám na stretnutia nepodarilo prilákať divákov?
Uznávam, že na poli marketingu sme nespravili všetko tak, ako sme mali. No je to o financiách. Stále sa snažíme vynakladať ich prísne efektívne. Aby ste mohli urobiť v okrese či regióne potrebnú kampaň, potrebujete zdroje. No my si nemôžeme dovoliť nasadiť vstupné 6 či 8 eur. To by sa nám ziskom zo vstupného ani len nevyrovnali náklady. Pokiaľ ide o výsledky, vedeli sme, že od Gruzínska a Čiernej Hory sme kvalitatívne výrazne vzdialení. Dúfali sme, že výsledky budú o pár bodov priaznivejšie. Kvalifikácia nám presne ukázala, kde sa momentálne nachádza kvalita slovenských hráčov. Je jedno, či hrajú doma, alebo pôsobia v univerzitných tímoch. Bohužiaľ, vo svojich mužstvách to nie sú kľúčoví hráči, na ktorých by bola zodpovednosť za výsledok. Najpodstatnejšie však je, že mužská reprezentácia získala nový pozitívnejší nádych. V rámci slovenských možností sme sa o hráčov postarali veľmi štandardne. Svedčí o tom aj fakt, že boli ochotní oddrieť si šesť týždňov prípravy, hoci vedeli, že dostanú nakladačky. Okrem základných vecí, lekárov a rehabilitácie sme riešili aj nejaké diéty, aby si v zahraničí nemuseli platiť kávu zo svojho.
Kedy môže mať Slovensko reálnu ambíciu kvalifikovať sa na ME?
Hovorme o ME 2021. Malo by ísť o kombináciu hráčov zo súčasnej osemnástky, ktorí budú o štyri roky starší a skúsenejší, a ďalších dvoch-troch basketbalistov pôsobiacich mimo Slovenska, momentálne vo veku 21 až 23 rokov. Ak budú Michael Fusek, Boris Bojanovský či Michal Čekovský pravidelne hrávať a kvalitatívne pôjdu nahor, malo by byť naším cieľom pobiť sa o ME. Pokúsime sa, aby už o dva roky boli výsledky s kvalitnými družstvami vyrovnanejšie a aby sme výraznejšie odskočili krajinám ako Albánsko.