Muži MBK Rieker Com Therm triumfovali vo finále najvyššej súťaže v stretnutí číslo sedem v Prievidzi 78:68, celkovo 4:3 na zápasy a do mesta na slovensko-maďarskom pohraničí prvý raz priviezli majstrovskú trofej.
„Čakalo na nás milé prekvapenie. Keď sme po polnoci dorazili do Komárna, pred halou nás vítalo asi tisíc ľudí. Prišli sme dvoma osobnými autami a mikrobusmi, ledva sme vedeli prejsť. Fanúšikovia nám prebehovali a skákali po streche, šampanské tieklo prúdom, auto som mal doslova opité. V meste vypukli obrovské oslavy,“ prezradil dlhoročný manažér klubu Jozef Paulik, ktorý sa okolo basketbalu v meste pohybuje takmer polstoročie a teraz zažil majstrovské oslavy prvý raz:
„Či si to najviac zaslúžim práve ja? To je vec názoru. Za ten dlhý čas som si zvykol, že niektoré veci ma ani veľmi nezarmútia, ani obzvlásť nepotešia. Skrátka – beriem to profesionálne. Rozhodne sme však dosiahli úspech, ktorý je vyvrcholením práce nás všetkých.“
Ostrieľaný 74-ročný funkcionár (nar. 13. februára 1941), ktorému v basketbalových kruhoch málokto povie ináč než Hugo, vníma ligové prvenstvo podľa vlastných slov ako čerešničku na tohtosezónnej torte. Veď vlani klub bojoval o prežitie a v Komárne si museli utiahnuť opasky.
„S financiami boli najväčšie problémy. Odstúpili sponzori, rozpočet sme museli znížiť o približne 80-tisíc eur, čo sa odzrkadlilo aj v zmluvách hráčov. Hľadali sme tiež nového trénera namiesto Františka Róna. V tejto sezóne sme operovali so sumou 150-tisíc. Nemáme dôvod tajiť to. Keď môžu všetci vedieť, koľko zarába futbalista Cristiano Ronaldo, prečo by sme my nepovedali, s akým rozpočtom pracujeme. Naším hlavným cieľom bolo vzhľadom na okolnosti postúpiť do play-off a pokúsiť sa prebojovať do najlepšej štvorky. Potom to už bolo o šťastí aj iných veciach,“ pripomenul Paulik.
Ten inštinktívne stavil na srbského kouča Miljana Čuroviča (1973). „Potreboval som človeka, ktorému nie je neznámy slovenský basketbal a Komárno. Miljana, ktorý u nás hrával, som poznal ako zodpovedného človeka a vedel som, že to bude prijateľná voľba. Aj keď sa občas vyskytli vyhrotenejšie situácie, všetko sme si vedeli vydiskutovať. Postupne sa to začalo vyvíjať a mohli sme sa oprieť o partiu hráčov, medzi ktorými fungovala chémia. Na viacerých sa dalo stavať, na ihrisku vedeli nechať srdce. Neprináleží mi to hodnotiť, ale od iných som počul, že sme predvádzali najkrajší basketbal. Rozhodne sme nehrali monotónne, jednotvárne,“ pripomenul manažér MBK Rieker Com Therm.
O konkrétnych plánoch na ďalší ročník mu bolo v nedeľu zaťažko hovoriť. „V tejto chvíli skutočne neviem povedať, čo bude ďalej. Všetko závisí od financií. Ani v tejto sezóne sa mi niektoré veci nepozdávali, sponzori sa vyhovárali aj na voloviny – niekto nechcel dať, lebo vraj nie sme v správnej strane. Prísľubom môže byť nový primátor, má rád basketbal,“ potvrdil.
„V meste sa tradične ťažko zháňajú financie, chýbajú nám tu vážne firmy a celkovo je málo práce. Ľudia za ňou cestujú do Maďarska či do Nitry. Z iných okolitých miest sotva dostaneme peniaze. V Nových Zámkoch podporujú hokej a hádzanú, v Leviciach basketbal, v Nitre hokej a basketbal, v Dunajskej Strede futbal. Treba však veriť, že sa to zlepší. S nijakým hráčom som vzhľadom na tieto okolnosti ešte nerokoval, potrebujem niekoľko dní na vyriešenie niektorých záležitostí. Čo však viem, zišla sa tu kamarátska partia, ktorú spája pevné puto s fanúšikmi. Tvrdia, že chcú v Komárne zostať,“ dodal.