Olej do ohňa priliali už počas prvého zápasu obaja impulzívni tréneri, ktorých museli po jeho skončení od seba oddeliť. Druhý dramatický duel zas potvrdil, že fanúšikovia sa môžu tešiť ozaj na skvelé divadlo. Nik však nečakal, že basketbalová dráma sa zmení na tragikomédiu.
Fakty hovoria jasne. Predmet hodený z hľadiska trafil ešte pred začiatkom tretieho duelu do hlavy jedného z arbitrov Karniša a zranil ho. Hlavný rozhodca Gabara stretnutie ukončil pre inzultáciu a hracia komisia SBA ho kontumovala v prospech hostí. Okrem toho uložila Prievidzi pokutu a potrestala ju povinnosťou odohrať dva zápasy bez divákov. Prievidžania reagovali tak, že nenastúpili na štvrtý zápas. Nasledovala ďalšia kontumácia a Inter obhájil titul. Stačili mu dve víťazstvá z palubovky!
Vedenie SBA obhajuje rozhodnutia hracej komisie. Boli v súlade s pravidlami. Ťažko voči tomu namietať. Urobili však zúčastnené strany všetko, aby sa o titule nerozhodlo za zeleným stolom? Sotva!
Hrať finále bez divákov je tvrdý trest. Príliš tvrdý, necitlivý. Veď šport sa robí pre ľudí, nie pre prázdne sedačky v hale. Čo tak odohrať dva či tri domáce zápasy na začiatku budúcej sezóny mimo Prievidze, v rámci propagácie basketbalu v iných mestách?
Inak mohli konať aj Prievidžania. Po nenastúpení na štvrtý duel totiž niet cesty späť. Prečo sa nepokúsili presunúť štvrtý zápas na neskôr, kým príslušná komisia rozhodne o ich odvolaní voči trestu? Prípadne nastúpiť na zápas bez divákov (hoci je to proti športovej logike) a na palubovke dokázať, že finále si zaslúži viac zápasov?
Mohlo sa to skončiť inak. To by však v basketbale muselo platiť parafrázované heslo futbalistov – Spojme sa pre basketbal! To však na Slovensku neplatí. Pokojne si namiesto basketbalu môžete dosadiť ľubovoľné iné slovíčko.