„Náš tohtoročný tím na Bourges jednoducho nemal. Aby sme ich porazili, muselo by zahrať všetko v náš prospech. V treťom zápase sme potrebovali podať ešte lepší výkon než v druhom doma, a to sa nám nepodarilo,“ priznal generálny manažér Košičaniek Daniel Jendrichovský.
Čo rozhodlo o víťazstve Bourges v rozhodujúcom dueli?
Domáce družstvo zahralo výborne. My sme, najmä v druhej a tretej štvrtine, nemali okrem Zuzky Žirkovej nikoho, kto by veril, že to môžeme zlomiť. Nato, aby ste porazili v pohode hrajúce Bourges, potrebujeme mať kvalitu, tímovú chémiu a byť psychicky na maximálnej úrovni. Bohužiaľ, po prvej štvrtine sa to z nášho výkonu vytratilo. Dobre sme hrali len prvých päť minút a v záverečnej štvrtine. Tri minúty pred koncom, keď sme stiahli náskok domácich na šesť bodov, urobili arbitri aj kontroverzné rozhodnutia, ale tie nerozhodli o výsledku.
Nemala byť psychická výhoda a menší tlak na vašej strane?
Súper má hráčky veľmi dlho pokope a súhra a spolupatričnosť bola jasne na ich strane. Som rád, že sme ich dokázali potrápiť, ale sklamanie, že sme nepostúpili na záverečný turnaj, je veľmi veľké. Sezónu sme začali fantasticky, ale v priebehu januára sme slabými výkonmi, chýbajúcou chémiou a zraneniami prišli o výhodu domáceho prostredia pre play off. Mali sme extrémne ťažký žreb a navyše sme sa v play off stretli opäť s družstvom z našej skupiny.
Akým slovným spojením by ste charakterizovali sezónu?
Priveľké očakávania. Vyplývali z minulej sezóny i výborného začiatku tej aktuálnej a mladé družstvo to neunieslo. Priniesli sme veľmi cenné body z Turecka i Talianska a mali sme všetko vo vlastných rukách. Potom sme však doma prehrali s Kayseri, vyhrali o málo bodov s Györom a vysoko prehrali v Jekaterinburgu vo veľmi oslabenej zostave. Ukázalo sa, že výhoda domáceho prostredia platila vo všetkých sériách. Škoda, že sme nedotiahli do konca vynikajúci zápas v plnej Steel aréne proti Jekaterinburgu. Mali sme ho na lopate. Keby sme vyhrali, vôbec teraz neriešime, či sme postúpili alebo nie.
Čo bolo počas sezóny najnáročnejšie?
Behom týždňa sme prišli o päť hráčok (Levčenková, Piersonová, Krivačevičová, Kupčíková a Janoščíková), a to by zamávalo každým družstvom. Vo Final Eight je osem najbohatších a najlepšie poskladaných družstiev. V play off sa neudialo žiadne prekvapenie. Prinášali sme do družstva nové hráčky, no to už bola nekoncepčná práca a tréner musel vždy začínať odznova. Mohli sme sezónu zachrániť, ale treba priznať, že postup medzi osem najlepších sme si nezaslúžili. Družstvo malo veľmi ďaleko od kolektívu.
Nájdete na euroligových vystúpeniach aj pozitíva?
Mladé dievčatá Hruščáková, Bálintová a Kiššová odtrénovali vynikajúcu sezónu a dostali k dispozícii aj cenné minúty v Eurolige. Vnímam to ako investíciu do budúcnosti. Navyše sme dokázali posunúť euroligový rekord v návštevnosti, zaplniť Steel arénu, v ktorej vytvorili diváci fantastickú atmosféru.
Ako ovplyvní účinkovanie v Eurolige hodnotenie celej sezóny?
Ak získame titul, tak splníme tri zo štyroch cieľov, ktoré sme si stanovili. Navyše, ani v Eurolige sme neboli do počtu. V zápasoch proti Bourges sme boli dôstojný súper a trochu sme ho vystrašili. Podľa rozpočtu sme pätnáste družstvo v súťaži, tak nemôžeme brať postup do Finale Eight ako samozrejmosť. Nie vždy vyjde všetko tak, ako vlani. Potrebujete aj kus šťastia.
Kto opúšťa pred vyvrcholením domácej súťaže váš káder?
Odchádzajú Osipovová, ktorá ani nebola na súpiske pre extraligu, a Perkinsová. Či môžeme počítať s Krivačevičovou, sa rozhodne na základe piatkového vyšetrenia. Ligu by sme mali vyhrať, iné ciele si nemôžeme dávať. Silu nato máme, aj keď sa obávam, že z psychického hľadiska nás čakajú náročné zápasy. Netrúfam si povedať, že zvládneme obe série tri nula na zápasy.