Generálny manažér Good Angels Daniel Jendrichovský priznal, že sa z extraligového zlata tešil ako už dávno nie. Na jeho zisk bol vo finále potrebný maximálny počet zápasov a hráčky si museli siahnuť na dno síl. Rozhodujúci súboj vyhrali Košičanky v domácom prostredí 80:63 a potom už vypukli na palubovke Infiniti arény majstrovské oslavy.
Košice mohli po deviatich rokoch prísť o majstrovský titul. Obávali ste sa posledného zápasu s Ružomberkom?
Mal som veľmi ťažké posledné dva dni. V tejto sezóne sme to s hráčkami zahrali na hranu a sme veľmi radi, že to napokon vyšlo. Zahrali sme to ako vo filme so šťastným koncom. Mohlo to dopadnúť aj opačne, lebo sme narazili na pripraveného súpera a trénera, ktorý nás dokonale poznal a odhalil naše slabé miesta. Klobúk dolu pred našimi hráčkami ako zvládli rozhodujúci piaty zápas.
Zrejme ste nečakali, že extraligová sezóna vyvrcholí piatimi finálovými zápasmi…
Ak by som vedel, že sa to skončí 3:2 na zápasy, lepší scenár pre ženský basketbal neexistuje. Hala sa zaplnila v Ružomberku aj Košiciach, bola fantastická atmosféra od prvej do poslednej minúty. Obe družstvá majú za sebou vynikajúcu sezónu a zaslúžili si takýto hektický záver.
Čo znamená, že ste to s hráčkami zahrali na hranu?
Mali sme vo finále úzku rotáciu hráčok, na čo sme mohli nepekne doplatiť. Po minulé roky keď nás aj najlepšie basketbalistky po Eurolige opustili, vždy káder niekto doplnil, ale teraz nikto. Zahral som to na hranu a možno až za ňou. Ďakujem preto hráčkam, že to zvládli a vybojovali aj desiaty titul pre toto mesto.
V úvode rozhodujúceho zápasu Ružomberok viedol, ale potom sa prejavila košická kvalita. Koho by ste pochválili?
Dokázali sme sa vyrovnať so zlým úvodom, ale na začiatku zápasu nám nič nevychádzalo. Chceli sme šetriť pivotku Tijanu Krivačevičovú, aby neurobila fauly, ale nakoniec prvá odišla z ihriska. Prvých osem striel zvonku sme nedali a nakoniec sme vlastnú nervozitu zlomili líderstvom Miljany Bojovičovej, ktorá ukázala, že patrí medzi tri najlepšie rozohrávačky v Európe. Jej patrí asi najväčšia vďaka. Zvládla to aj Ali Quigleyová ako strelkyňa a ukázala, prečo je o ňu v Európe taký záujem.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Bol tento titul najťažšie vybojovaný, keďže sa hral maximálny počet zápasov?
Desiaty titul je zaslúžený, ale môžem ho prirovnať k druhému a tretiemu, ktoré boli rovnako ťažko vybojované. Ak by sme toto finále nezvládli, bola by to veľká machuľa na záver tejto skvelej sezóny.
Momentálne má Ružomberok jedenásť titulov a Košice desať. O rok môže byť vyrovnané. Bude?
Nie je to tá hlavná vec, za ktorou sa naháňame. Pre nás bola v tejto sezóne, ale aj v tých predchádzajúcich, dôležitá najmä Euroliga. Samozrejme nás ale teší, že máme desať titulov a dokonca za sebou, čo je veľká vec.
V roku 2004 ste oslavovali v Košiciach prvý titul. Pomysleli ste si vtedy, že tých majstrovských osláv môže byť desať bez prerušenia?
Keď sme získali prvý titul, okrem iného vtedy odznelo aj niečo v zmysle, že Košice budú v roku 2013 kandidovať na európske hlavné mesto kultúry a bolo by pekné, keby sme pri tej príležitosti získali desiaty basketbalový titul. Je to neuveriteľné, ale po desiatich rokoch sa oba tieto smelé plány splnili.
V piatok a sobotu 3. a 4. mája vás čaká ešte Final Four nadnárodnej maďarsko-slovenskej súťaže. Zostanú ešte hráčkam sily na posledný vrchol náročnej sezóny?
Chcem pozvať divákov na piatok aj sobotu do našej Infiniti arény, keď hráme ešte o jednu trofej, ktorej prikladáme veľký význam. Bude to ťažké, lebo melieme z posledného. Ak prídu diváci a budú nás povzbudzovať tak ako v piatom finále proti Ružomberku, nemyslím si, že bude v tíme jediná hráčka, ktorá to vypustí.
Myslíte už pomaly aj na budúcu sezónu? Zrejme vás opäť čaká veľká obmena kádra.
O naše hráčky je obrovský záujem. My nemôžeme konkurovať ponukám, ktoré dostávajú zvonku a päť, šesť až sedemkrát prevyšujú naše možnosti. Som veľmi rád, že ani jedna hráčka nevylúčila, že ak to nebude extravýhodná ponuka, vedeli by si predstaviť pokračovanie v Košiciach. Skautingu sa začnem venovať o dva týždne, lebo najprv treba dokončiť túto sezónu. Zatiaľ nevieme, s akým rozpočtom budeme pracovať, ale budúcnosti sa nebojím. Vytvorili sme si meno a chcú u nás hrať mladé talentované hráčky, na ktorých sa dá stavať.