O jeho výnimočnosti nepochybujem žiaden basketbalový priaznivec. Jordan bol jediný svojho druhu a nik ho nikdy neprekoná. V nedeľu sa šesťnásobný víťaz NBA dožíva päťdesiatky.
Nemal súpera
Všetci výnimoční hráči v histórii NBA mali v súťaži veľkého rivala, s ktorým zvádzali neľútostné súboje. Ich súperenie posúvalo hranice možného a fascinovalo davy. Jordan však nikdy takého soka nemal. Nie že by v jeho ére chýbali famózni basketbalisti. Bolo ich viacero. No nik z nich sa nemohol s lietajúcim kráľom porovnávať. V lige nebol žiaden obranca, ktorý by ho ubránil ani žiaden hráč, ktorý by s ním mohol zviesť vyrovnaný strelecký súboj. Navyše vynikajúco bránil. Divákov však dostával do varu najmä úžasnými smečmi, pri ktorých popieral zákony fyziky.
„Nik nemôže ubrániť Jordana. Jediným spôsobom, ako môžete Michaela zastaviť, je vytrhnúť mu srdce z tela,“ povedal po jednom zo súbojov proti Chicagu dlhoročný tréner Paul Westphal.
„Myslím si, že ani Michael Jordan by nebol schopný ubrániť Michaela Jordana,“ dodal. Vynikajúci atlét známy presnou rukou v kľúčových okamihoch, ale aj vysokou pracovnou morálkou či prekáračkami s protihráčmi, pomohol NBA k výraznejšiemu rozmachu po celom svete. Stal sa nielen tvárou ligy ale aj spoločnosti Nike, s ktorou vytvorili extrémne úspešnú sériu basketbalovej obuvi Air Jordan. Tá je populárna ešte aj teraz, takmer desať rokov po definitívnom ukončení jeho kariéry.
ESPN ho vo veľkej ankete vyhlásilo za najlepšieho športovca Severnej Ameriky dvadsiateho storočia v konkurencii Muhammada Aliho či Babe Rutha. Larry Bird vzdal Jordanovi hold už v roku 1986, keď ho označil za „Boha prezlečeného za Michaela Jordana.“ „Je Michael Jordan a až potom sme my všetci ostatní,“ povedal raz o Jordanovi Magic Johnson.
Ligu si podmanil skôr než ktokoľvek iný. Už po mesiaci nováčikovskej sezóny vyšla jeho fotografia s nápisom „Zrodila sa hviezda“ na titulke prestížneho magazínu Sports Illustrated. V priebehu pár týždňov či mesiacov sa stal miláčikom nielen v Chicagu, ale aj v ostatných halách v USA a sezónu zakončil ocenením pre najlepšieho nováčika ligy.
Ešte pred vstupom do NBA získal v roku 1984 v Los Angeles zlatú olympijskú medailu. O osem rokov neskôr, už ako hviezda najväčšej veľkosti, bol lídrom jedinečného „Dream Teamu“ na OH v Barcelone.
Magnet na úspechy
Päť trofejí pre najužitočnejšieho hráča ligy, šesť majstrovských prsteňov a ďalších šesť ocenení pre najužitočnejšieho hráča finálovej série. Štrnásť účastí na prestížnom Zápase hviezd, desať titulov najlepšieho strelca sezóny a desať účastí v najlepšej päťke ročníka. Úspechov a ocenení získal Michael Jordan počas kariéry neuveriteľne veľa a mohlo ich byť ešte viac, ak by dvakrát predčasne neukončil kariéru.
„Obmedzenia, rovnako ako strach, sú často len ilúziou,“ znie jedno zo životných kréd fenomenálneho športovca.
Po troch tituloch v rade (1990/91 až 1992/93) oznámil v októbri 1993 vo veku tridsať rokov, že končí svoju kariéru. Prekážala mu obrovská popularita, stratil chuť do hry a jeho rozhodnutie ovplyvnila aj rodinná tragédia. V júli toho roku prišiel po ozbrojenom prepadnutí o milovaného otca. V biografii neskôr priznal, že kariéru chcel ukončiť už o rok skôr, no rozhodol sa pokračovať pre olympijský turnaj v Barcelone.
„Počas kariéry som minul viac než deväťtisíc striel. Prehral som takmer tristo stretnutí. Dvadsaťšesťkrát všetci verili, že premením záverečnú strelu, ktorá nám vyhrá duel, no netrafil som. V živote som zlyhal znova, znova a znova. Presne to je dôvod, prečo som bol úspešný. Nikdy som sa nebál toho, že zlyhám,“ tvrdí Jordan.
Kariéra v bejzbale a návrat pod koše
Bez profesionálneho športu nevydržal Jordan ani rok. V marci 1994 odštartoval kariéru v bejzbale, čím chcel naplniť sen svojho otca, veľkého priaznivca MLB. Rýchlo sa ukázalo, že v bejzbale Jordan nikdy nedosiahne to, čo pod deravými košmi. V polovici marca 1998 dvojslovným vyhlásením opäť pobláznil celý basketbalový svet. „Som späť,“ vyhlásil.
V drese s číslom 45, jeho dvadsaťtrojka totiž už bola v Chicagu vyradená a vyvesená pod strechou haly, rýchlo nadviazal na výkony z minulosti. V piatom zápase po návrate zažiaril 55 bodmi proti New Yorku a Bulls doviedol do play off. Jazda obrodeného Chicaga sa skončila v druhom kole play off, ale v nasledujúcich troch sezónach získali zverenci legendárneho Phila Jacksona ďalšie tri tituly šampiónov.
Po druhom víťaznom hetriku Jordan po druhý raz ukončil kariéru. „Na 99 % už nikdy nenastúpim na zápas v NBA,“ vyhlásil v januári krátko pred štartom výlukou skráteného ročníka. O rok neskôr začal pôsobiť vo Washingtone v pozícii spolumajiteľa a prezidenta pre basketbalové operácie. V lete 2001 sa po vzore kamaráta Maria Lemieuxa opäť rozhodol pre návrat. Už však nie v Chicagu, ale v drese Wizards.
Washington vďaka nemu vypredal všetky domáce stretnutia v priebehu dvoch sezón a podpriemerní Wiazrds boli druhým najväčším ťahákom v súbojoch na palubovkách súperov. Po definitívnom ukončení kariéry ostal pracovať pre Washington, ktorý však na prenikavejší úspech stále len čaká.