Presnejšie – vysokoškolskej a na tri roky. Vo fínskom Vierumäki študuje v prvom ročníku hokejové trénerstvo a manažment na renomovanej Univerzite Haaga-Helia. Jeho kolegyňou je aj Tatiana, vnučka legendárneho trénerského mága Viktora Tichonova, dcéra jeho syna Vasilija.
Rozmýšľal – a súhlasil
„Obaja ma istý čas viedli, trochu sme pospomínali. Tatiana je hokejová fanatička, má hokejovú akadémiu v Kalifornii,“ približuje Štrbák. To sme však trochu predbehli.
Skúsený obranca s kompletnou medailovou zbierkou z majstrovstiev sveta ukončil bohatú a úspešnú kariéru pred dvoma rokmi v Košiciach.
„Záver som si predstavoval trochu inak, ale k tomu sa nechcem vracať. Povedal som si, že si od hokeja na nejaký čas oddýchnem, trvalo to rok a pol. Venoval som sa rodine i svojim aktivitám,“ vysvetľuje.
Kontakt s veľkým hokejom však nestratil.
„Bol som konzultantom reprezentácie do sedemnásť rokov i generálnym manažérom olympijského výberu,“ pripomína.
Foto: SITA, Ján Viazanička
Keď na hokejový zväz prišiel Miroslav Šatan a nové vedenie začalo s novými projektmi – patrí medzi ne aj Škola slovenského hokeja – naskytla sa možnosť poslať jedného človeka na štúdium na uznávanú univerzitu.
Sprostredkoval ju Jukka Tiikkaja, popredný fínsky hokejový špecialista. Prišiel na Slovensko aplikovať skúsenosti z fínskeho hokeja, ponúkol i miesto na vyhľadávanej škole.
„Miro ma oslovil, či sa na to dám. Tiež som chcel byť nejako užitočný a pomôcť, no prvá myšlienka bola – asi nie. Nie je jednoduché zo dňa na deň zmeniť život rodiny i svoj, zbaliť sa a odísť s manželkou a mladším synom do zahraničia. Súvisí s tým veľa vybavovania – doma i v novom pôsobisku. Vzal som si čas na rozmyslenie – a po týždni som súhlasil. Lákalo ma niečo nové, chcel som sa vzdelávať v náročnom medzinárodnom kontexte. Keď som sa už na to dal, urobím všetko pre to, aby som to úspešne zvládol,“ vraví 42-ročný prešovský rodák.
Špičkové podmienky na teóriu i prax
Do prvého ročníka nastúpil 20. augusta, prvý semester trvá do 14. decembra, druhý sa začne od 8. januára. Denný režim? Od ôsmej ráno do pol desiatej večer. Náplň – hokej vo všetkých jeho podobách s dôrazom na prax.
„Štúdium som si predstavoval trochu inak. Mesiac mi trvalo, kým som sa prispôsobil a vstrebal tunajší systém. Veľmi si ho pochvaľujem. Každá hodina je aktívna, veľa diskutujeme, robíme rôzne prezentácie, témy analyzujeme do hĺbky. Všetko v angličtine. Teóriu si overujeme podvečer na ľade. Pedagógovia sledujú, ako organizujeme tréningy a nácviky rôznych herných situácií. Podmienky máme fantastické, k dispozícii sú dve ľadové plochy i moderné haly pre kolektívne športy. Všetko na špičkovej úrovni,“ zdôrazní.
Aj podľa dikcie hlasu je zrejmé, že sa hokejový svetobežník v štúdiu našiel.
Aké predmety má v programe?
„Je ich sedem-osem, navzájom sa prelínajú. Zamerané sú na manažérstvo a koučing. Príde k nám juniorský tím, na dva dni mu pripravíme detailný program – na ľade i na suchu. V januári sa budeme na prírodných klziskách venovať deťom z okolia od šesť do dvanásť rokov. V ročníku je nás dvadsať, dvanásti máme hokejové zameranie,“ konkretizuje.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majersky
Končí sa semester skúškami?
„Dvakrát do týždňa nás preverujú, ako vedieme tréningy na ľade. Prax je najdôležitejšia, ale dbá sa aj na teóriu. Dostaneme na spracovanie tému, k nej aj predpísanú literatúru. Zatiaľ všetko stíham, aj práce, no zopár nocí som pri štúdiu prebdel. Poctivosť z ľadu a moja zásadovosť nepustia, aj keď vidím, že niektorí kolegovia to berú voľnejšie.“
Mentorom je tréner Slovinska
Podotkne, že každý v ročníku má aj svojho mentora, s ktorým sa môže poradiť.
„Mojím je Kari Savolainen, súčasný tréner slovinskej reprezentácie, veľká kapacita. Slovinci budú naším súperom na olympijskom turnaji v Pjongčangu. Trochu sme sa doberali, máme si čo povedať, je to sympatický starší pán,“ vraví Štrbák.
Získané poznatky si overuje v práci s mládežou.
„Každý z nás spolupracuje s nejakým klubom. Ešte som ani nenastúpil, už mi volali z klubu Pelicans Lahti, kde budem pôsobiť. Telefonoval mi majiteľ klubu Pasi Nurminen, bývalý výborný brankár, chytal aj v NHL. Dohodli sme sa, že im budem pomáhať, zároveň tam hráva aj môj mladší syn. Vidím, ako sa v popredných kluboch pracuje s mládežou – v nej je základ úspechov a napredovania fínskeho hokeja. Som za to vďačný, je to pre mňa vynikajúca škola,“ pochvaľuje si Štrbák.
Foto: SITA, Marián Peiger
Vedia v ročníku o Štrbákovi, že je majster sveta?
„Na začiatku ročníka sme sa predstavili a povedali niečo o sebe. Som v ročníku najstarší, vnímam, že kolegovia ma rešpektujú, ale nemajú odstup, čo je dobré. Vedia to aj pedagógovia, veľa majstrov sveta tu nie je. Bohaté hokejové skúsenosti sú mojou jedinou výhodou, niektorí kolegovia sú zasa ďalej v trénovaní, takže máme zdravý vzťah,“ prízvukuje – a povie, aký je svet malý.
„Keď som hrával krátko vo Fínsku za Hämeenlinnu, viedol ma Jukka Jalonen. Uznávaný tréner, ktorý na svetovom šampionáte v Bratislave a Košiciach v roku 2011 doviedol Fínov k zlatu. Po synovi, s ktorým som tiež v ročníku, ma dal pozdraviť.“
Priorita – čo najlepšie študovať
Kde bude Štrbák pracovať, keď ukončí školu?
„Ešte o tom nechcem hovoriť, dávam si krátkodobé ciele. Teraz je pre mňa prioritou čo najlepšie študovať. Iste, všetko, čo sa tu naučím a získam, by som rád uplatnil v slovenskom hokeji. Na akom poste je ešte predčasné hovoriť. Čím dlhšie som tu, vidím popri mnohých prednostiach aj isté nedostatky. Presviedčam sa, že aj na Slovensku máme dobré veci, nemusíme všetko kritizovať. Veľa o tom diskutujem aj s Jukkom Tiikkajom, v mnohom sa zhodneme,“ tvrdí.
V čom vidí najväčší rozdiel v porovnaní s hráčskou kariérou?
„Je to iné. Kým na ľade je za výsledok zodpovedné celé mužstvo, v štúdiu a vo vzdelávaní ste zodpovedný sám za seba. Neovplyvní to nik, len vy sám. Prišiel som sem preto, aby som sa čo najviac naučil. Myslím, že som sa rozhodol správne.“