Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Vnímam to ako veľkú príležitosť. Vlani som bol ešte v juniorke, teraz dostávam možnosť vybojovať si miesto v prvom tíme. Užívam si to a teším sa na novú sezónu,“ tvrdí 19-ročný rodák z Moskvy.
NHL nesledujem. V noci spím
Nádejný útočník sa môže pochváliť výbornou produktivitou z juniorskej extraligy. V 78 stretnutiach v priebehu predošlých dvoch sezón nazbieral 90 bodov (48+42). Napriek tomu sa nepovažuje za výnimočného strelca ani tvorcu hry.
„Vždy chcem na ľade odviesť maximum pre mužstvo. Ako mladý hráč budem mať nepochybne za úlohu odvádzať čiernu robotu. Samozrejme, chcel by som aj bodovať, ale najdôležitejšie je, aby sme vyhrávali. Najviac mi pasuje pozícia silového útočníka. Aj moje vzory sú podobné typy,“ vysvetľuje sympatický mladík.
Neuvádza Ovečkina, Kučerova ani Malkina. Vyberá si z nadnárodnej KHL. „Páči sa mi, ako hrajú Sergej Širokov, Ivan Telegin, Sergej Andronov alebo Valerij Ničuškin. Nemám čas v noci sledovať NHL, vtedy spím,“ smeje sa.
Cieľ: zlomiť stereotyp
Uvedomuje si, že ho čaká veľká výzva. Zároveň však verí vo vlastné schopnosti.
„Mnohí hráči, fanúšikovia i tréneri si myslia, že do KHL sa z juniorky nedá dostať. Ja sa však pokúsim zlomiť tento stereotyp,“ naznačuje Baranov.
Už v minulej sezóne sa nadýchol atmosféry ruskej súťaže. Tréner Eduard Zankovec ho zobral na jednu zo šnúr zápasov na ihriskách súperov.
„Absolvoval som desaťdňový trip so zápasmi v Soči, Kazani, Ufe, Nižnekamsku a Minsku, veľmi sa mi páčilo. Chalani mi poradili, keď som niečo potreboval. Bolo to super. Sedel som i na lavičke, bohužiaľ, na ľad som sa nedostal ani na jedno striedanie. Užíval som si vlastný sen. Azda ho v novom ročníku posuniem o čosi ďalej,“ verí.
Jeho úlohou je presvedčiť nového trénera Vladimíra Országha, že si zaslúži miesto v zostave. So zapadnutím do kolektívu nemal žiaden problém.
„Niektorí hráči zostali z predošlej sezóny, s novými som sa už zoznámil. Tréner sa nám všetkým predstavil a začala sa bežná príprava. Čaká nás poriadna zaberačka,“ naznačuje plynulou slovenčinou, i keď s tradičným ruským prízvukom.
Škola nejde bokom
Na žiadne kurzy nechodil, jazyk pochytil v kabíne a z rozhovorov so spoluhráčmi.
„Nebolo to náročné, ruština a slovenčina sú si podobné. Momentálne študujem manažment na Univerzite Komenského. Po slovensky. Skončil som tretí ročník, som bakalár,“ skromne sa pochváli.
Zvyknúť si na Slovensku bolo pre neho jednoduchšie, než predtým v Rakúsku. „Slovensko rozhodne nie je Rusko, ale páči sa mi tu. Najmä okolitá príroda a ľudia. Úmyselne nehovorím, že dievčatá, lebo doma mám priateľku,“ prezradí.
Ako často chodí domov?
„Fúúú… Naposledy som bol doma pred takmer dvoma rokmi. Priateľka však za mnou chodí často a občas ma navštívia aj rodičia,“ povie.
To tak milujete hokej?
„Nemám inú možnosť. Mám množstvo povinností. Nemôžem vynechávať tréningy a popri tom ma zamestnáva aj škola. Musím na sebe tvrdo pracovať, inak si nesplním, po čom túžim. Momentálne je môj cieľ dostať sa do zostavy Slovana a zahrať si v najlepšej európskej lige proti top tímom.“
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Sám v cudzom svete
V Rakúsku dlho nevydržal. Necelé dve sezóny.
„Šiel som do Rakúska študovať, ale nepáčilo sa mi tam. Presťahoval som sa radšej na Slovensko. Hokej tu má vyššiu úroveň, históriu a vedel som, že budem mať šancu ukázať sa. Bral som to ako nádej dostať sa do nejakej ligy, ideálne KHL,“ približuje presun do Bratislavy.
Ako sa vlastne dostal do Rakúska?
„Pôsobil som v CSKA, ale vtedy som skrátka nemal na to, aby som hrával v takom dobrom klube. V St. Pöltene sme našli zaujímavú akadémiu, kde sa dal vhodne spojiť hokej so štúdiom. Nebolo to jednoduché, keďže som mal štrnásť, ale postupom času som si zvykol. Naučil som sa i nemčinu. Mal som výhodu, že ma rodičia odmalička tlačili do angličtiny – vraveli mi, že sa mi raz zíde,“ dodáva.
Namiesto play station sa motá v kuchyni
V Bratislave býva v prenajatom byte. Zväčša sám, no radej je, keď mu robí spoločnosť priateľka či rodičia.
„Spočiatku mi finančne pomáhali rodičia, všetko za mňa platili. Vlani som však podpísal so Slovanom zmluvu, takže mám nejaký príjem a už sa o seba dokážem postarať sám,“ pochvaľuje si. Po rokoch, ktoré trávi v cudzine sám, nemá problém postarať sa sám o seba. Problém mu nerobia žiadne domáce práca a vyžíva sa v kuchyni.
„Varenie je moje hobby. Nemám play station ani počítač. Keď mám voľný čas, varím. Najmä hokejové jedlá – cestoviny či kuracie mäso s ryžou. Už som varil aj pre spoluhráčov z juniorky. Pozval som ich ku mne domov a niečo ukuchtil. Divili sa, že bývam sám a viem si aj navariť,“ prezrádza.