Foto: SITA/AP, NIck Potts
Je jediným Slovákom, ktorý si zahral na majstrovstvách sveta (Taliansko 1990) a doviedol na ne aj národný tím ako tréner (JAR 2010). Rodák z Bratislavy aktuálne vedie reprezentantov Gruzínska. Skúsenosti má aj s ruským futbalom. Rok a pol pôsobil v najvyššej ruskej súťaži ako kouč Saturnu Moskovská oblasť.
Poznáte dobre ruský futbal i jeho podmienky. Bola dobrá voľba prideliť Rusku svetový šampionát?
Rusko je obrovská krajina s veľkým potenciálom. Po MS bude mať najlepšiu futbalovú infraštruktúru v Európe. Nádherné štadióny, kvalitné hotely, letiská, tréningové bázy, to všetko je nové. Šampionát zvládne. Samozrejme, Anglicko i Nemecko sú futbalovejšie krajiny, s kvalitnejšími ligami, možno bohatšie na futbalovú históriu. Ale aj Rusko má pekné tradície, z éry ZSSR si prinieslo titul majstra Európy. Vychovalo veľa skvelých futbalových generácií. Futbalový pohľad je jasný: tento turnaj si zaslúžilo.
Aké šance majú domáci reprezentanti? Už dlhšie sa im nedarí…
Nezvíťazili v siedmich zápasoch po sebe (rozhovor vznikol pred MS, v otváracom zápase si Rusi poradili so Saudskou Arábiou 5:0, pozn.), ale bola to príprava a hrali so silnými súpermi. Ruský futbal prežíva hernú krízu. Národný tím má problémy najmä v obrane, viacerí hráči sú zranení, museli povolať aj bývalé opory, opäť aj Ignaševiča, hoci má 38 rokov. Kriticky sa na adresu futbalistov a klubov vyjadroval aj prezident Putin. Jeho obľúbený tím je Zenit Petrohrad a keď mu vraveli, že „hráme zápas v Pohári UEFA“, trochu ironicky reagoval: My hráme? Veď sú to legionári…
Ruské kluby si môžu dovoliť aj kvalitných cudzincov. Je ich v tímoch priveľa?
V ligových zápasoch je situácia trochu iná. Hlavný problém vidím v tom, že vo futbale sú výborné podmienky a ruskí hráči nie sú pod tlakom. Platí pravidlo 6:5. V zostave môže nastúpiť maximálne šesť legionárov a päť miest musia mať domáci futbalisti. Mnohí majú istotu, že nastúpia, chýba väčšia konkurencia a tlak. Hovoril som o tom aj s trénerom reprezentácie Čerčesovom, má podobný názor. Ruský futbal bol však vždy silný a bude aj v budúcnosti. Predpokladám, že po MS v ňom príde k zmenám.
Ak Rusi nepostúpia zo skupiny, neovplyvní to negatívne atmosféru šampionátu?
Poznám ruskú náturu. Otázka síce je, či kvalitou budú na súperov stačiť, ale dajú do toho všetky sily, aby boli úspešní. Najskôr ich čaká Saudská Arábia, očakávam, že s domácou podporou vyhrajú a potom majú šancu bojovať aj o postup zo skupiny. Ostatné sa uvidí. Budem im držať palce, lebo v Rusku mám veľa priateľov, pôsobil som tam a hrá tam aj viacero Gruzíncov, to sú moji súčasní zverenci. Pre atmosféru šampionátu je vždy dobré, keď sa domácim darí. Pokiaľ v turnaji žijú, nádej i eufória sú veľké. Ale nejde len o Rusov. Predpokladám, že štadióny budú plné.
Poznáte štadióny a mestá, kde sa bude hrať?
Nedávno som bol v Moskve, videl som zmodernizované Lužniki, to je nádhera. Fantastický je aj štadión Spartaka. V hlavnom meste som navštívil všetky futbalové arény. V Petrohrade je jeden z najkrajších štadiónov sveta. Ale aj ostatné stánky sú perfektné. Moskva je krásna metropola a Petrohrad je pre mňa asi najkrajšie mesto v Európe. Tam potrebuje turista aspoň dva týždne, aby pochodil všetky pamiatky, galérie, zaujímavé miesta. Ruská história je obrovská, dosť som sa o ňu zaujímal a kto ju pozná, potvrdí, že v tejto krajine je na čo sa pozerať, čo obdivovať.
Foto: SITA/AP, Denis Tyrin
Vidíte nejaké riziká v organizácii šampionátu?
Zažil som turnaj v Afrike a tam bolo problémov dosť. V Rusku bude určite lepší šampionát. Verím, že to zvládne, hoci ťažko porovnávať, všade sú iné podmienky, iná je kultúra, mentalita. Futbalisti i tréneri to vnímajú trochu inak. Nie sú turisti a neprídu obdivovať pamiatky. Pohybujú sa medzi hotelom a štadiónom, zažívajú veľký tlak, cítia zodpovednosť.
Chystáte sa na šampionát?
Pozvali ma na jeho záver, na semifinále a finále. Teším sa na zápasy a sľúbil som manželke, že jej ukážem Petrohrad.
Medzi kandidátmi na titul opakujú takmer všetci najmä štyri tímy – Brazíliu, Argentínu, Nemecko a Španielsko. Sú to aj vaši favoriti?
Širší okruh favoritov tvorí osem mužstiev. Hociktoré z nich môže turnaj vyhrať a okrem toho vyskočí určite ešte nejaký tím, s ktorým teraz málokto ráta. Podľa mňa by ním mohlo byť Belgicko, o ktorom sa hovorí menej, ale má neskutočné mužstvo.
Vedie ho španielsky tréner Martínez a s ním sa poznáte osobne…
Je to výborný tréner, slušný a inteligentný chlap a môj kamarát, viackrát sme sa spolu stretli a debatovali. Keď viedol Wigan, chcel získať do tímu syna Vladka, tak sme spolu aj zopárkrát rokovali. Belgičania sú mojím čiernym koňom. Neviem, kto získa titul. Ale prajem ho Argentíne.
Foto: Reuters, FRANCOIS WALSCHAERTS
Prečo práve jej?
Najmä kvôli Messimu, pretože on je v mojich očiach najlepším futbalistom planéty. Zaslúži si byť majstrom sveta. Za to, čo dal svetovému futbalu, za nesmiernu dlhoročnú kvalitu, veľké umenie, ale aj lásku k tomuto športu či výnimočnú vernosť k Barcelone. Samozrejme, beriem, že je to vec názoru, či Messi alebo Ronaldo či Griezman alebo Neymar. Ťažko sa tipuje výsledok, lebo v takomto turnaji urobíte chybu a idete domov. A môžu to byť aj majstri sveta. Ako v Afrike Taliani, ktorých sme zázračne zdolali a vyradili ich.
Spomenuli ste zopár veľkých mien z tímov favoritov. Najväčšie hviezdy však nie vždy na šampionáte naplno zaberú. Po dlhej sezóne bývajú uťahané. Ako sa pozeráte na tento problém?
Musia byť schopní vziať na seba zodpovednosť a byť osobnosťami aj v národných dresoch. Lebo ak nie, ich tímy to pocítia. Je to problém, lebo lídri favoritov sú z najväčších európskych klubov, to znamená, že majú najdlhšie sezóny, okrem náročných líg bojujú aj v domácich, európskych pohároch, nastupujú v reprezentáciách svojich krajín.
Ktorú ligovú súťaž považujete za najkvalitnejšiu?
Španielsku. Čo sa týka taktiky, vývoja a filozofie futbalu, hoci komerčnejšia je anglická. Ale aj druhá španielska liga je nesmierne ťažká, mám tam troch hráčov, chodím na jej zápasy. Kvalitní druholigoví španielski hráči stoja milióny eur. Kým náš bežný futbalista si v sezóne pripíše 40 zápasov, anglickí, španielski aj sedemdesiat. K tomu náročné cestovanie, Messi odohrá desať zápasov v reprezentácii a absolvuje veľa dvanásťhodinových letov. Fyzická záťaž hráčov je enormná, dohrajú súťaže, majú desať dní voľno a čaká ich príprava na šampionát.
Foto: Reuters, ALBERT GEA
Ako sa to dá všetko zvládnuť?
Už sa len dobíjajú baterky, pamätám si, museli sme to riešiť aj my. Je to citlivá a odborná vec, treba nájsť optimálny stupeň záťaže. Nik už nebude posilňovať a behať o život. Dnes sú kondiční tréneri v špičkových tímoch veľkí frajeri vo svojom fachu a hlavný kouč do toho vstupuje minimálne. Sústreďuje sa na organizáciu a náplň tréningu, taktiku. Dôležité slovo majú aj lekári. Sú to, dá sa povedať, vedci, sledujú detailne hráčov na základe modernej techniky. Pripravia ich tak, že turnaj zvládnu. Ale je to veda.
Šampionáty často posúvajú futbal dopredu. Cítite to aj v porovnaní s Afrikou pred ôsmimi rokmi?
Neuznávam názor, že veľkí hráči minulosti by sa v dnešnom futbale neuplatnili, lebo teraz je iný. Áno, futbal je rýchlejší a dynamickejší, ale bývalé hviezdy ako Adamec či Petráš by boli hviezdami aj teraz. Ondruš bol taký sebavedomý a mal taký prehľad na ihrisku, že dnes by so svojimi kvalitami a povahou hral asi za Real. Pelé bol rovnako geniálny hráč ako Messi či Ronaldo. Futbal sa vyvíja, a s ním aj dynamika, aj taktika, hráči sa tomu prispôsobujú. Zažil som dvoch výnimočných futbalistov – Dubovského a Moravčíka. V národnom tíme hrajú najlepší hráči krajiny, ale oni boli ešte o triedu lepší ako my. A to by platilo aj teraz, hoci stúpajú nároky na kondíciu, silu, rýchlosť. Všetky naše legendy minulosti by si zaslúžili mať aspoň časť z peňazí, čo zarábajú poprední futbalisti teraz, aby mohli dôstojne žiť. Ako páni.
Ktorá zo skupín na šampionáte je podľa vás najnabitejšia? Ktorá by mohla mať prívlastok skupina smrti?
Na papieri je to asi déčko s Argentínou, Chorvátskom, Islandom a Nigériou. Ale ťažké je aj éčko – Brazília, Švajčiarsko, Srbsko, Kostarika. Srbov som mal v kvalifikačnej skupine, to je vynikajúce, ale nevyspytateľné mužstvo, keď má deň, zdolá každého. V každej skupine sú dvaja favoriti, ale určite sa zrodia aj prekvapenia, lebo tie boli vždy. V silnej B-skupine je pri Portugalsku, Španielsku a Maroku ešte Irán, to je tím, ktorému málokto venuje pozornosť, ale v tejto krajine má futbal svoju silu, na ligové zápasy chodí 60-tisíc ľudí, je to pre nás dosť neznáme mužstvo.
Foto: Reuters, HENRY ROMERO
Do Ruska sa neprebojovali niektoré futbalové veľmoci. Budú vám chýbať?
Pre Holandsko je to memento, lebo chýbalo už pred dvoma rokmi na ME. Majú výborných hráčov, asi robia niečo zle. Spolupracoval som v Kajrate so športovým riaditeľom, ktorý bol Holanďan a na mnohých veciach sme sa nezhodli. Holanďania sú trošku namyslení, zahľadení do seba a nepripustia iný názor. Ich škola je dobrá, ale svoju slávu trochu prespali. Dnešný futbal je aj o fyzickej sile, bránení, taktike a v tomto v poslednom období zlyhali. Na klubovej i reprezentačnej úrovni. Mali geniálneho Cruyffa, najlepšieho hráča vo svojej dobe, utvoril nový holandský štýl i novú Barcelonu, ale Holanďania to nerozvíjali. Sú individuálne výborní, ale ako tím nehrajú ako kedysi.
Čo Taliani?
Tých mi je ľúto. Ich futbal na klubovej úrovni išiel hore. Majú fantastický Juventus, silný Neapol a AS Rím, výkonnostne rastie Inter i AC Miláno. Pre Talianov je malou športovou tragédiou, že nepostúpili na šampionát. Švédi majú dobré mužstvo, ale v baráži to Taliani nezvládli takticky, boli veľmi defenzívni. Budú mi na MS chýbať, aj s ich typickými emóciami. Taliansko milujem, najmä Rím a Miláno, často tam chodím na zápasy, mám gruzínskeho hráča v Empoli. Bol som aj za Škriniarom, v minulosti aj za Kuckom, niekoľkokrát za Hamšíkom.
MS sú dlhé a je komplikované si udržať dobrú formu. Je náročnejšie vyrovnať sa s fyzickými alebo psychickými nárokmi?
Tie tímy, ktoré pôjdu až do semifinále, musia zvládnuť s prípravou až sedem spoločných týždňov. Práve pred pár dňami som sledoval nemecký dokument o trénerovi Löwovi, ktorý doviedol tím k titulu majstra sveta. Nemecké noviny sú plné kritiky, že nezobral na MS Saného. Vysvetlil to tým, že Sané hrá dobre v klube, ale nie v reprezentácii. To sa môže stať. A mal som pocit, že podobne to vnímali aj skúsení hráči. Tréner si musí aj na úkor hviezdy vybrať pokoj v tíme, čo je na dlhom turnaji rozhodujúce. To, čo tréner musí ustrážiť, je nálada v mužstve.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Dá sa niekoľko týždňov udržať bezproblémový chod mužstva v náročných podmienkach?
Löw tvrdí, že v Brazílii na MS pred štyrmi rokmi boli spolu sedem týždňov a ponorková choroba príde na každý tím. Na to existuje najúčinnejší liek. Ak vyhrávaš, tak ide všetko ľahšie. To ťa ženie ďalej. Vtedy sú dôležití najmä skúsení hráči. To bol moment, keď som si aj ja spomenul na Afriku a na naše účinkovanie na šampionáte. Zažili sme v turnaji krásne momenty, ale aj nešťastné a veľmi emočné chvíle.
Slovensko postúpilo na MS 2010 do osemfinále, kde nestačilo na Holandsko. Ako vnímate s odstupom času tento výsledok?
Táto generácia hráčov mohla dosiahnuť viac – aj na MS 2010, aj na ME 2016. Zhodol som sa na tom v dlhej debate aj s Jánom Kozákom. Vždy nám niečo chýbalo. Často sú to detaily. Niektoré veci by som možno teraz urobil inak.
Čo napríklad?
To ide s vekom a skúsenosťami. Každý človek sa s tým stretol, povie si, toto som mohol urobiť lepšie. Ale už to nevrátiš, tak to malo byť. Na takom turnaji je veľmi dobré, ak vyhráte prvý zápas. My sme proti Novému Zélandu inkasovali v poslednej minúte gól a dostali sme sa pod tlak. Ďalší zápas s Paraguajom sme nezvládli, súper bol lepší. Ja sám som ho neprečítal tak dobre, ako vnímam juhoamerický futbal teraz. Proti Talianom to bol náš deň, herne i takticky.
Mohli sme aj v osemfinále dosiahnuť viac?
Vždy sa v nejakej konkrétnej situácii dá dosiahnuť viac a byť lepší. Platí, že niečo nebolo úplne ideálne a na niečo som zasa hrdý, že som to urobil práve tak. Proti Holandsku som možno nemal zvoliť takú ofenzívnu zostavu. Pozrel som si nedávno zábery z tohto súboja a uvedomil som si, koľko šancí sme nevyužili – Stoch, Vittek, Hamšík… Dali nám dva góly a mali ešte jednu možnosť, ale tie sme mali aj my. A hrali sme dobre. Holandsko však bolo futbalovejšie, hralo potom vo finále. Mali sme smolu, že sa zranil Štrba a mal aj druhú žltú. Nemohol hrať a on bol nositeľ našej defenzívy. Vynikajúci chlapec i hráč. Nie vždy som na MS zvládol prácu s médiami, najmä po zápase a Paraguajom.
Foto: SITA, Michal Burza
Ste ešte sklamaný, akým spôsobom ste odišli zo slovenského futbalu?
Hovorím čestne, neobzerám sa dozadu. A nezaoberám sa tým, čo si kto myslí. Urobil som aj chyby, za ktoré som draho zaplatil. Ale dnes sa na mnohé veci pozerám inak ako pred šiestimi – ôsmimi rokmi. Hľadím dopredu. V Gruzínsku som spokojný. V uplynulej kvalifikácii sme mali ťažkú skupinu, päťkrát sme remizovali, ale aj päťkrát prehrali. Ale ponúkli mi nový kontrakt. Na Slovensku by ma možno hnali od Pražskej ulice až niekam do Brna. Doma nik nie je prorokom.
Slováci sa na šampionát do Ruska nedostali. Sledujete ich zápasy?
Samozrejme, a držím im palce, v tíme je ešte dosť hráčov, ktorých som viedol. Tréner Ján Kozák si zaslúži rešpekt. Ja nikdy nehovorím o šťastí. A ani tréner Kozák. Páči sa mi jeho pragmatický prístup. Toto mužstvo ešte môže v najbližšej kvalifikácii niečo dosiahnuť. A prichádza nová generácia, hoci to nie je také jednoduché, ako si niekto myslí: mali sme dobrú dvadsaťjednotku a teraz budú hrať všetci v áčku. Takto to ani vo svete nefunguje.
V mužstve sa však už niektorí z nich uchytili…
Ešte nikdy doteraz som nevidel slovenského futbalistu, ktorý by za rok vyskočil ako Škriniar či Lobotka. Obom to želám. Teraz bude dôležité, aby to ustáli. Majú na to všetky predpoklady. Škriniar hrá v jednom z najlepších klubov na svete. Moji hráči, ktorí pôsobia v Španielsku, mi potvrdzujú, že Lobotka má zasa v ich lige už vysoký kredit.
Zažili ste svetový šampionát aj ako hráč. Vraciate sa k nemu často?
Mnohé spomienky zostali, nedajú sa vymazať. Ale ja sa nerád vraciam k tomu, čo bolo. Nikdy hráčom nehovorím, čo som vo futbale dosiahol, že som hral na MS, alebo som na nich bol ako tréner. V Gruzínsku som sa o tom pred nimi nikdy nezmienil.
Foto: SITA, Marko Erd
Ale vedia to…
Asi áno, neskúmam to, dnes si to môžu bez problémov vygúgliť. Na MS som hral pred takmer tridsiatimi rokmi. To už je naozaj dávno. Mužstvo, ktoré sme mali v Taliansku 1990, bolo vynikajúce. Dosiahli sme tam posledný futbalový federálny úspech. To bolo pekné, ale po MS sa moja kariéra vyvíjala inak, ako by som si želal.
Máte na mysli vaše zranenie?
Prakticky dva roky som premaródoval. Všetci hráči z reprezentácie odišli do zahraničia, ja som zostal doma. A potom som v kariére pokračoval v Sparte, Drnoviciach a na Slovensku.
Niečo ste si vynahradili ako tréner…
Myslím si, že v trénerskej kariére som už úspešnejší. Doviedol som mužstvo na MS, ale na Afriku nemám mimoriadne spomienky. Asi je to aj o tom, že hráč sa stará vždy najmä o seba a o svoj výkon. Tréner má väčšiu zodpovednosť. To je komplikovanejšie. A hráčska kariéra je podstatne kratšia, trvá desať – pätnásť rokov, ak sa chcete živiť ako tréner, prežijete podstatne dlhšie obdobie. Musím však dodať, že v trénerskej práci je dôležité, akú šancu dostanete.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vy sa asi nemôžete sťažovať…
Relatívne dobre sa držím v tomto zložitom fachu, nie je to samozrejmosť. Je mi ľúto, že len malé percento hráčov sa uplatní vo futbale ako tréneri či manažéri. Nedávno som sa zúčastnil na seminári slovenských trénerov, bola ich plná sála, ale na najvyššej úrovni ich v lige pôsobí šesť – sedem, zopár ďalších je zo zahraničia. A niekedy sú cudzinci vážnou konkurenciou, dosiahnu úspechy ako naposledy El Maestro.
Chodíte aj na ligu?
Ak som doma, tak občas áno. Vyberiem sa na Slovan na Pasienky alebo do Trnavy.
Čo vás v uplynulom ročníku najviac zaujalo?
To, čo mnohých iných. Že Trnava získala po 45 rokoch titul. El Maestro urobil v klube fantastickú prácu, zmenil myslenie hráčov, prilákal divákov. Nik mu neveril a spravil malý zázrak. To všetko v konkurencii Slovana, Žiliny, Dunajskej Stredy, ktoré mali silnejšie kádre. Mnohé veci vystihol, pomenoval ich presne. Je to mladý, šikovný chlap. A mal obrovskú výhodu, že nepoznal naše domáce pomery.
To je výhoda?
Jednoznačne, nie ste závislý na tom, kto je s kým kamarát, kto čo v minulosti povedal, napísal, urobil. Zažil som to v Gruzínsku a najmä predtým v Kazachstane. Keď som prišiel, Kajrat bojoval o záchranu, obsadil desiate miesto. Po prvom našom roku sme boli v lige tretí a hneď sme získali aj pohár, potom sme dva razy skončili druhí. Za tri roky sme vybudovali výbornú infraštruktúru, neviem, či má Real Madrid lepšiu.
Zo slovenskej scény ste sa na dlhé roky v tichosti vytratili…
Po odchode z reprezentácie a zo Slovana som odišiel trénovať do zahraničia. Pracoval som predtým pod veľkým mediálnym tlakom. Nezískal som na Pasienkoch titul a prenechal som miesto iným.
Doma ste najlepšie obdobie zažili v Artmedii. Ako ho hodnotíte?
Artmedia ma trénersky vychovala. Dostal som obrovskú šancu, hoci som bol len ucho a spočiatku aj hrajúci tréner. Za túto možnosť vďačím Ivanovi Kmotríkovi. Získali sme dva tituly, prebojovali sme sa do skupiny Ligy majstrov a hrali sme dobre. Pripísali sme si šesť bodov, kto vie, kedy sa to zasa podarí slovenskému mužstvu. Prajem to každému, bodaj by sa to stalo samozrejmosťou, ale nevidím to reálne. Sme malá krajina, nemôžeme konkurovať bohatým klubom. A ani pravidelne postupovať na šampionáty.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Viesť reprezentáciu inej krajiny je pre Slováka výnimočná záležitosť. Trúfate si postúpiť aj s Gruzínskom premiérovo na šampionát?
Je to ešte náročnejšie ako so Slovenskom. V Gruzínsku som sa dohodol na predĺžení zmluvy, pokúsime sa o úspech v Lige národov, ktorá sa čoskoro začína. Máme v skupine Kazachstan, čo je pre nás najnáročnejšia prekážka, Lotyšsko a Andorru. Silu Kazachstanu poznám dobre, viem, čo nás tam čaká. Naposledy tam bolo na príprave s Azerbajdžanom 35-tisíc ľudí. Domáci vyhrali 3:0. Som však presvedčený, že máme lepších hráčov v lepších ligách.
S Gruzínskom ste ťahali výbornú sériu, neprehrali ste päť zápasov za sebou, v troch ste neinkasovali, ale minulý týždeň ste podľahli v Luxembursku 0:1…
Naposledy sme hrali s Maltou a Luxemburskom, dal som šancu hráčom z gruzínskej ligy a náhradníkom. Luxembursko dobre bránilo, nedokázali sme sa presadiť.
Povolali ste aj dvoch hráčov zo slovenskej ligy – Čanturišviliho z Trnavy a Beridzeho z Trenčína. Presvedčili vás?
Čanturišviliho som už raz skúšal pred dvoma rokmi, potom mal nejaké problémy, ale v Trnave podával v minulej sezóne dobré výkony. V dvoch uplynulých zápasoch ma milo prekvapil prístupom i kvalitou, bude určite aj v ďalšej nominácii. Beridze trošku zaostal, zdal sa mi máličko zakríknutý.
Vrátite sa ešte aj do slovenského futbalu?
Mám stále svoje ambície. Teraz som v Gruzínsku, uvidím, čo bude potom. V mojom živote sa niektoré veci zmenili. Futbal pre mňa neznamená úplne všetko. Je stále veľmi dôležitý, ale na prvom mieste je rodina.
Play-off MS 2018 vo futbale