Trumpetista z Cittiglia frčal na víno a vajcia. Platili mu za to, aby nepretekal

V športovom svete je len málo miest, kde si svojho hrdinu vážia viac ako samotnú krajinu. V talianskom Varese to je Alfredo Binda.

11.08.2022 06:30
Alfredo Binda Foto:
Alfredo Binda.
debata

Kedysi elitný cyklista, medzi dvomi svetovými vojnami trojnásobný majster sveta. Populárne Giro d'Italia vyhral päťkrát a dodnes ho nikto neprekonal. Bol taký dobrý, že mu platili za to, aby nepretekal.

Rodák z mestečka Cittiglio sa narodil presne pred 120 rokmi.

Dobrý ako Merckx

Novinári počas jeho kariéry zvykli písať, že na bicykli doslova letí. Jeho francúzsky súper René Vietto o ňom dokonca povedal, že ak by ste mu počas jazdy položili na chrbát pohár mlieka, v cieli by bol plný. Taký bol dokonalý. Podľa niektorých expertov dokonca „väčší“, ako legendárny Fausto Coppi.

Prvé menšie úspechy zaznamenal vo Francúzsku, no jeho svetom bolo Taliansko. Veľkou scénou tamojšie Giro. Ovládol ho už pri svojej premiére v roku 1925. O dva roky bol absolútne dominantný, vyhral dvanásť etáp z pätnástich a v cieli mal ohromný náskok – viac ako 27 minút.

Nebol žiadnym špecialistom, ale najlepší vo všetkom. V horách, v časovke, kdekoľvek. Niečo ako neskorší Eddy Merckx. „Ten muž je lepší ako auto,“ rozplývala sa nad Bindom v tlač.

Taliansko v ňom našlo svojho národného hrdinu. Tamojšia Gazzetta z ničoho nič vďaka nemu predávala 500-tisíc výtlačkov denne. Šéfovia stajne Legnano, za ktorú pretekal, ho zasa žiadali, aby sa podieľal na dizajne nového loga firmy.

Ako sa tomu dnes vraví? Cyklistická superstar?

Binda najpopulárnejšie talianske preteky vyhral aj v rokoch 1928, 1929 a 1933. A – samozrejme – vavrínov mohol mať aj viac. Napríklad, keby mu organizátori v sezóne 1930 neponúkli peniaze za to, aby neštartoval.

Dôvod? Bol príliš dobrý.

Alfredo Binda ako víťaz Gira 1927. Foto: - / akg-images / Profimedia
Alfredo Binda Alfredo Binda ako víťaz Gira 1927.

Už na Gire 1929 bolo zrejmé, že s jeho dominanciou niečo nie je v poriadku. Binda vyhrával ako kedykoľvek predtým, lenže publikum mu už neaplaudovalo. Naopak, postavilo sa proti nemu. V Miláne namiesto potlesku počul piskot a následne sa v tímovom aute rozplakal.

„Tento športovec si od vás zaslúži iné zaobchádzanie. Pokiaľ chcete, venujte mu menej vášho potlesku. Ale nikdy, už nikdy na tohto veľkého šampióna nepískajte!“ napísal vo svojom stĺpčeku šéfredaktor Gazzetty.

Lenže čo s dominantným Bindom? Rám plný piesku, desaťminútové manko, či menší prídel jedla, aj takéto šialené nápady boli na stole, keď vedenie uvažovalo o tom, ako Giro zdramatizovať. Hviezdu napokon „ukecali“, aby zostala doma. Za 22 500 lír. Sumu, ktorú dostal aj neskorší víťaz.

Binda to v ten rok skúsil na Tour de France. A hoci tam vyhral najnáročnejšiu, kráľovskú etapu, iný deň stratil viac ako hodinu opravou bicykla a na Starej dáme skončil.

Desiatky vajec

Binda však nebol športovcom do špiku kosti. Vysnívaným profesionálom. Minimálne z dnešného pohľadu nie. Na energiu jedol vajíčka. Nie jedno, nie dve, ale desiatky vajec. Na jedny z pretekov si ich vzal 34 a údajne všetky počas etapy zjedol.

Bol tuhým fajčiarom a jeho bidon vraj neraz zapáchal po káve alebo víne. Bol tiež vášnivým muzikantom. V roku 1926 bol na pretekoch Okolo Lombardska taký dominantný, že v cieli stihol aj sprchu, kým dorazil ďalší pretekár. Mal 27-minútový náskok. Povráva sa, že zatiaľ čo on sedel už vo vlaku do milovaného Varese, niektorí súperi ešte len bojovali na trati.

O rok neskôr sa na vlak už neponáhľal, vzal si trumpetu a konkurenciu vítal svojou obľúbenou piesňou. Aj preto ho celý život sprevádzala prezývka Trumpetista z Cittiglia.

13. Wout Van Aert (Jumbo-Visma). Belgická...
12. Primož Roglič (Jumbo-Visma). Slovinská...
+1011. Julian Alaphilippe (Deceuninck-QuickStep)....

Tak ako väčšina jeho súputníkov, aj on pochádzal z veľmi skromných pomerov. Keďže ho rodičia nemohli v cyklistickej záľube podporovať, tínedžer Binda odišiel k stýrokovi do Nice. Jeho veľkým vzorom bol brat Primo, rýchlo ho však predbehol. Aj kariéru mal bleskovú, netrvalo dlho a jeho portrét visel v každej druhej kaviarni a každom cyklistickom klube.

Ak sa mu v živote niečo vyčítalo, bolo to jeho „politické presvedčenie“.

„Je to úplne jednoduché. Chodím do kostola, no mám liberálne tendencie. Bol som fašistom vtedy, keď bol každý fašistom. Päť rokov som bol sekretárom fašistickej strany v mojom rodnom meste Cittiglio. Nikto ma za to nekritizoval. Keď som s nimi pôvodne odmietol spolupracovať, urobili mi zo života peklo,“ vravel po vojne na svoju obranu.

„Nie som však ani komunista. Ak niekto vlastní nehnuteľný majetok, nemôže byť predsa komunistom. Každý chce byť súčasťou politickej strany, ktorá obraňuje jeho záujmy. Všetko som zarobil tvrdou drinou. Bicykloval som do úmoru a teda nemôžem prijať, že moje peniaze by mali patriť niekomu inému,“ doplnil.

Videl svoj nekrológ

Po kariére zostal verný bicyklom. Neutiahol sa do ústrania, naopak, bol tímovým manažérom talianskeho tímu. Pod jeho vedením sa na Tour odohrali strhujúce bitky medzi Ginom Bartalim a Coppim. Binda, čoby charizmatický líder, toto všetko ustál.

Do dôchodku odišiel v roku 1960.

Dožil sa 83 rokov. „Nedlho pred smrťou si dokonca nášiel čas, aby v Gazzete osobne skontroloval nekrológ, ktorý bol pripravený na vydanie, až skoná,“ píše sa v knihe Príbehy Corsa rosa.

Spomína sa v ňom aj 41 víťazných etáp na Gire. Až neskôr, keď tu už Binda nebol, ich pokoril Mario Cipollini. Jeho päť celkových triumfov však čnie dodnes.

Svrček SZC Čítajte viac Pochvala od Alaphilippa a spol. Saganov nástupca si odkrútil premiéru

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Alfredo Binda
Flowers