Stratený talent v Colorade. Začal ako Sagan, no doma ho odpísali

Od jeho veľkých triumfov uplynulo tridsať rokov. Popradský rodák Vojtech Bachleda (48) patril v roku 1992 medzi veľké talenty nielen slovenskej, ale i svetovej cyklistiky.

18.07.2022 14:10
Vojtech Bachleda Foto:
Vojtech Bachleda v čase, keď patril k veľkým talentom slovenskej cyklistiky.
debata (2)

Najskôr získal v januári striebornú medailu na majstrovstvách sveta v cyklokrose v Leedsi a v septembri opäť striebro na svetovom šampionáte v horskej cyklistike v kanadskom Bromonte.

S kariérou profesionálneho cyklistu však nečakane rýchlo sekol. Usadil sa natrvalo v Denveri v Colorade. Na rodné Slovensko zavítal prvý raz po dlhých 23 rokoch.

Začínali ste kariéru ako Peter Sagan, ale takmer o dvadsať rokov skôr ako on. Ako si spomínate na svoje prvé úspechy?

Do veľkej cyklistiky som vstúpil v podobnom štýle ako Peter. Jediný rozdiel bol v tom, že on po striebre z cyklokrosu vybojoval na horskom bicykli zlato. Ale aj ja som mal k nemu veľmi blízko. Viedol som so štvorminútovým náskokom preteky na svetovom šampionáte a už som sa cítil ako víťaz.

Čo vás obralo o titul?

Banálna chyba. Dostal som hlaďáka, ako vravia cyklisti. To je situácia, keď vás prepadne totálny hlad. Člen nášho tímu mi zle vyrátal počet okruhov. Zakričal, že ma čaká posledný, zjedol som, čo som mal ešte pri sebe, a finišoval do cieľa. Ukázalo sa, že predo mnou je ešte ďalší okruh. V ňom ma jeden súper predbehol, musel som sa uspokojiť so striebrom.

Môže pocit hladu takto výrazne ovplyvniť výkon pretekára?

Každý cyklista to pozná. Telo sa vypne a je koniec. Človek vidí hviezdičky a nevládze držať riadidlá bicykla.

Stáli ste na rovnakej štartovej čiare ako Sagan. Prečo ste sa nevydali podobnou cestou? V čom bol v tínedžerských rokoch lepší?

To sa ťažko porovnáva, medzi nami je dosť veľký vekový rozdiel. Ako juniori sme na tom boli v teréne rovnako. Keď som začínal, vládol v horskej cyklistike veľký boom, úroveň bola vysoká, konkurencia silná, na pretekoch Svetového pohára sa zišlo aj šesťsto jazdcov.

Chýbala však prechodová veková kategória medzi juniormi a elitou u profesionálov. Až neskôr si kompetentní uvedomili, že skok je priveľký, a pridali ešte kategóriu do 23 rokov. Umožňovala talentovaným cyklistom, aby sa lepšie adaptovali na súťaže seniorov.

Sagan sa z terénu presunul na cestu, stala sa jeho prioritou. Vy ste podobnú možnosť nemali?

Dostal som sa do luxemburského tímu, jeho jasnou prioritou boli horské bicykle. Jazdil som aj s bývalým reprezentantom Petrom Hricom a na cestu som sa takmer nedostal. Potreboval som tím, s ktorým by som jazdil na kvalitné preteky v Taliansku, vo Francúzsku, v Belgicku, tam sa výkonnostne zlepšoval.

Kariéru ste zabalili už ako 24-ročný. Prečo tak skoro?

Bolo to o tri roky neskôr, ešte som sa ju pokúšal po odchode zo Slovenska oživiť v Amerike. Čoskoro som zistil, že cyklokrosom sa tam neuživím. Zažil som lepšie i horšie obdobia, zúčastňoval som sa na cyklokrosových a horských pretekoch, ale popri cyklistike som musel aj pracovať, aby som sa uživil. Čoraz menej som trénoval, čo sa, samozrejme, začalo čoskoro aj prejavovať.

Stupeň víťazov na juniorskych MS v cyklokrose v... Foto: Archív Vojtecha Bachledu
Vojtech Bachleda Stupeň víťazov na juniorskych MS v cyklokrose v Leedsi. Vľavo strieborný Vojtech Bachleda.

Boli ste v najlepších rokoch. Nevzdali ste sa príliš ľahko?

S odstupom času ma to dosť mrzelo. V čase, keď som sa rozhodoval, čo ďalej, by ma nič nepresvedčilo, aby som sa vrátil na Slovensko. Veľa som o tom uvažoval, kládol si otázku, čo som spravil zle a čo som mohol urobiť inak.

Možno som mohol skúsiť šťastie v Európe. V Amerike nastal zlom v cyklistike až potom, keď Armstrong začal vyhrávať na Tour de France. Zlepšovali sa podmienky, cyklistika sa objavovala viac v médiách, keď triumfoval na Tour druhý-tretí raz, v televízii začali vysielať prenosy z francúzskych e­táp.

Prečo ste sa vôbec vysťahovali do Ameriky?

Znechutili ma čudné pomery, ktoré vládli v tom čase v slovenskej cyklistike. Doma som nevidel perspektívu.

Čo vás rozladilo?

Zhoršili sa vzťahy. Jazdil som dlho v Interi, a keď sa objavil v horskej cyklistike nový sponzor a založil svoj tím, stal som sa jeho členom. Začal sa jazdiť Vesel Cup, na tú dobu sa v ňom delili obrovské peniaze, víťaz seriálu získal auto, vo finále na Donovaloch bral 90-tisíc… Robili sa machinácie s nomináciami na veľké podujatia. Tri roky mi neumožnili zúčastniť sa na majstrovstvách sve­ta.

Dôvod?

V roku 1995 urobili na zväze nejakú chybu. Potom prišiel vynikajúci rok 1996, doma som vyhral, čo sa dalo, stal som sa majstrom Slovenska. Na zväze mi však povedali, že na MS do Austrálie nepôjde nik, lebo nie sú peniaze. Môj

sponzor chcel cestu zaplatiť, ale dostali sme odpoveď, že už je neskoro. Ale za mojím chrbtom nominovali iného cyklistu. Cítil som krivdu, ale som to prehltol. Lenže o rok sa to zopakovalo. Opäť som sa stal majstrom Slovenska a na MS ma nepustili. Stratil som tri roky, bolo jasné, že musím čosi zmeniť.

Mali ste v Amerike niečo dohodnuté?

Vybral som sa do neistoty. Pomohla mi bývalá reprezentantka Eva Orvošová, ktorá tam už dlhšie žila. Prihlásil som sa na seriál cyklokrosových pretekov v Colorade neďaleko Boulderu. Zostal som tam najskôr deväť mesiacov. Domov som sa vrátil len na skok, opäť som zamieril do USA a už natrvalo. Žiaľ, všetko nešlo podľa predstáv. Po krátkom cyklistickom oživení sa situácia skomplikovala.

Čo sa zmenilo?

Problémy nastali po odhalení Armstrongovej dopingovej aféry, nadšenie upadlo. V Colorade je stále cyklistika veľmi populárna, aj menších pretekov je dosť. Ale v USA už nie je ani jedno veľké etapové podujatie pod hlavičkou Medzinárodnej cyklistickej únie.

Zanikli aj dobre organizované, kvalitné preteky Okolo Kalifornie, kde rád chodil aj Sagan, stal sa tam rekordérom v počte vyhratých etáp. Stratili sponzora i peniaze. Aj ja som musel riešiť existenčné otázky. Cyklistika šla bokom.

Vojtech Bachleda. Foto: Archív Vojtecha Bachledu
Vojtech Bachleda Vojtech Bachleda.

Čo vás živilo?

Usadil som sa na predmestí Denveru a začal pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá najmä rekonštrukciou bytov a domov. Oženil som sa, narodil sa nám syn Vojtech. Vystriedal som viac zamestnaní, pracoval som najmä v českých reštauráciách, ale aj inde. V stavebnej firme pôsobím už dvadsať rokov. Pridal som sa k dvom bratom, ktorí žijú v Amerike už ako tretia generácia, ale korene majú niekde na Ukrajine. V Colorade sa teraz veľa stavia, roboty máme dosť.

Nerobilo vám problémy remeslo, zvládali ste špeciálne stavebné práce?

Odmalička som sa venoval cyklistike, musel som sa všetko učiť od piky. Nebolo to jednoduché obdobie. Situácia ma k tomu donútila, v Amerike vám nik nedá nič zadarmo. Spočiatku som mal problém aj s jazykom, trvalo dosť dlho, kým som všetko zvládol. Aj preto, že dlho som žil v tom, že je to dočasná situácia, dúfal som, že ešte rozbehnem cyklistickú kariéru.

Kedy ste sa zoznámili s Petrom Saganom? Poznali ste sa už zo Slovenska?

Keď som odchádzal zo Slovenska, Sagan bol malý chlapec, ešte sa cyklistike ani nevenoval. Zoznámili sme sa v roku 2014 na pretekoch Okolo Colorada. Vyhral tam etapu, mimochodom, aj toto podujatie už zaniklo.

Ako sa zrodila vaša spolupráca?

Peťo zostal v Colorade na sústredení, rozložili si stan asi polhodinu od nášho domu. Chodil som za ním pravidelne, často sme debatovali. Neskôr ešte dva razy prišiel na prípravu do Colorada, ale potom ho vymenil za Utah. Vždy si tam odskočil, keď mal pauzu v sezóne – aj dva razy do roka. Jazdili sme spolu vo vysokej nadmorskej výške. Pred pandémiou tam bol v roku 2019 dvakrát.

Túto jar sa do Utahu vrátil…

Sústredenia vždy absolvoval s talianskym spolujazdcom Danielom Ossom. Okrem neho ho sprevádzal už iba jeho masér Maroš Hlad a manažér Gabriele Uboldi. Pridal som sa k nim.

Ako využíval čas na sústredení?

Je tam nádherné prostredie, krásne trasy, každý deň si vyberal inú, jazdil takmer výlučne na horskom bicykli. Denne štyri-päť hodín. V máji bol vo vyšších výškach ešte aj sneh, popadané stromy. Ale väčšina chodníkov býva vo výbornom stave. Peťo to tam miluje. Užíval si to.

Otec so synom v čase návštevy Slovenska. Foto: Archív Vojtecha Bachledu
Vojtech Bachleda Otec so synom v čase návštevy Slovenska.

Stačili ste na bicykli Saganovi?

Kdeže! Mal som aj bicykel s motorčekom, inak by som s nimi nevládal. Aj tak bol problém, aby som držal tempo.

A Talian Oss? Je v teréne tiež podobný živel ako Sagan?

Daniel je iný typ, na horských bicykloch súťažne nejazdil, len v tréningu. Preto nemá takú techniku ako Peťo, ktorý je v zjazdoch majster. V nich je Daniel logicky pomalší, vidieť, že ho jazda v teréne natoľko nenapĺňa. Petrovi robí najmä tréningového sparingpartnera. Je výborný na ceste, tá ho baví, nemá problém ísť na nej aj sedem-osem hodín. U Petra je to naopak.

Sagan je od vás o šestnásť rokov mladší. Ako vychádzate?

Peťo je výborný parťák. Nikdy sa s ním nenudím. Na nič sa nehrá, je bezprostredný. Normálny chalan. Možno ho nejakí ľudia nemajú radi za to, aký je, ale iní ho práve preto milujú. Nemení sa.

Objavujú sa názory, že na záver kariéry by sa mohol vrátiť na horský bicykel. Myslíte, že je táto možnosť reálna?

To neviem, má už aj svoj vek, ten nepustí. Cesta ho živí, to je jeho práca. Ale na horskom bicykli sa vyblázni, je vo svojom živle. Nemôžem vylúčiť, že sa k nemu vráti. A myslím si, že by bol na ňom aj dobrý. Výkonnostne i technicky by na to mal. Cestný bicykel je pre neho trochu nuda, monotónna záležitosť. Viem ho pochopiť, mal som to podobne.

Saganovi vždy doteraz pobyt vo vysokohorskom prostredí v Utahu pomohol…

Myslím, že to platí aj o poslednom sústredení. Vravel, že mu táto príprava tri roky veľmi chýbala. Keď sa vrátil do Európy, hneď vyhral etapu na Okolo Švajčiarska.

Ste s ním v kontakte aj počas Tour de France?

Nechcem ho vyrušovať, poznám situáciu, nemá čas, stále mu vyzváňa telefón, chodia mu esemesky. Potrebuje sa sústrediť na to, čo robí. Strávili sme spolu víkend pred odchodom na Tour na šampionáte Česka a Slovenska. Pomáhal som na bufete, robil servis.

Sagana dobre poznáte, sledovali ste zblízka aj jeho prípravu pred Tour. Ako vnímate jeho doterajšie výkony?

Má to ťažké. Je pod tlakom, všetci si myslia, že bude vyhrávať stále. Ale už to, že je v etape štvrtý či piaty, je neskutočný výkon. Keď s cyklistikou skončí, nebudeme mať dlho jazdca, ktorý bude bojovať na Tour v závere etáp o víťazstvo ako on. Po tom všetkom, čím prešiel v poslednom čase, si zaslúži uznanie.

Vojtech Bachleda junior má deväť rokov a rád by... Foto: Archív Vojtecha Bachledu
Vojtech Bachleda Vojtech Bachleda junior má deväť rokov a rád by stal cyklistom.

Pred Tour mal tretí raz pozitívny test na covid. Tvrdil síce, že nemal príznaky, ale stále presne nevieme, aká je to záťaž na organizmus. Mnohí sa sťažujú, sú unavení, nohy nepracujú, ako by mali, vplýva to aj na psychiku. Mám pocit, že nie je úplne stopercentne v poriadku. Na Tour však nejazdí zle.

So zeleným dresom sa už rozlúčil. Môže ešte vyhrať etapu?

Aspoň jedno víťazstvo by ho uspokojilo. On už nemusí vyhrávať dvadsaťkrát za rok. V programe zostali etapy, v ktorých by mohol byť úspešný. Verím, že sa ešte bude tešiť z víťazstva. Samozrejme, v prípade, že bude zdravotne v poriadku. Otázkou je, čo povie jeho telo. Peťo sa nesťažuje, ale telo zistí, že nie je stopercentne v poriadku. Človek, ktorý mal problém s koronou, trochu zvoľní a v bežnom živote to nemusí byť problém. Ale v takej záťaži, akú zažívajú jazdci na Tour, je to trochu iné.

Na Slovensko ste zavítali aj so synom Vojtechom. Vraj je tiež talent a mohol by kráčať vo vašich cyklistických stopách…

Ešte je príliš malý, aby sa dalo čokoľvek predpovedať. Ja som začínal, keď som mal dvanásť. Ale cyklistika ho veľmi baví a absolvoval už aj zopár pretekov. V turistickom tempe zvládne 50–60 kilometrov, čo je na neho dosť.

Venuje sa aj iným športom?

Doma hráva aj hokej i futbal, budem ho podporovať vo všetkom, čo ho bude baviť. Teraz bol so mnou vôbec prvý raz na Slovensku, zúčastnil sa aj na niekoľkých pretekoch, zvládol časovku na Homôľku i Vršatec. Hoci Slovensko navštívil vôbec prvý raz, všetci jeho slovenčinu chválili, nebolo vôbec poznať, že je cudzinec. Doma sme sa bavili vždy po slovensky. Keď začal v Amerike chodiť do školy, naučil sa perfektne po anglicky, na jeho prízvuku domáci nepoznajú, že nebola jeho rodným jazykom.

Po akom dlhom čase ste zavítali vy do rodnej krajiny?

Naposledy som bol na Slovensku v roku 1999, vrátil som sa po 23 rokoch…

Prekvapilo vás niečo?

Viac vecí, služby stále nie sú na takej úrovni ako v zahraničí. Čo mi však ako cyklistovi okamžite udrelo do očí, je bezohľadnosť vodičov. Mnohí jazdia ako blázni. Vysadnúť na bicykel a pustiť sa po ceste je nebezpečné. O tom, že chýbajú chodníky pre cyklistov, ani nehovorím. V Denveri som niečo podobné nezažil. Môžem jazdiť na bicykli aj sto kilometrov a nestretnem sa s autom.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Vojtech Bachleda
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy

MS vo futbale 2022

Tabuľky tímov

por. krajina zápasy body
1. vlajka Ekvádor ECU 2 4
2. vlajka Holandsko NED 2 4
3. vlajka Senegal SNG 2 3
4. vlajka Katar KTR 2 0
por. krajina zápasy body
1. vlajka Anglicko ENG 2 4
2. vlajka Irán IRN 2 3
3. vlajka USA USA 2 2
4. vlajka Wales WAL 2 1
por. krajina zápasy body
1. vlajka Poľsko POL 2 4
2. vlajka Argentína ARG 2 3
3. vlajka Saudská Arábia KSA 2 3
4. vlajka Mexiko MEX 2 1
por. krajina zápasy body
1. vlajka Francúzsko FRA 2 6
2. vlajka Austrália AUS 2 3
3. vlajka Dánsko DEN 2 1
4. vlajka Tunisko TUN 2 1
por. krajina zápasy body
1. vlajka Španielsko ESP 1 3
2. vlajka Japonsko JPN 1 3
3. vlajka Nemecko GER 1 0
4. vlajka Kostarika CRC 1 0
por. krajina zápasy body
1. vlajka Belgicko BEL 1 3
2. vlajka Chorvátsko CRO 1 1
3. vlajka Maroko MRK 1 1
4. vlajka Kanada CAN 1 0
por. krajina zápasy body
1. vlajka Brazília BRA 1 3
2. vlajka Švajčiarsko SUI 1 3
3. vlajka Kamerun CAM 1 0
4. vlajka Srbsko SRB 1 0
por. krajina zápasy body
1. vlajka Portugalsko POR 1 3
2. vlajka Južná Kórea KOR 1 1
3. vlajka Uruguaj URU 1 1
4. vlajka Ghana GHA 1 0
Všetky zápasy