Ako sa vôbec Jurčo dostal na Tour de France?
„V tom čase som mohol o tom len ticho snívať. Profesionálne tímy o mňa mali dlhšie záujem, ale všetky ponuky končili v koši.
Jediná cesta bola emigrácia, ale tú som zavrhol. Chcel som to vymyslieť tak, aby ma pustili legálne,“ potvrdzuje rodák z Liptovského Mikuláša.
Čítajte aj Sagan jazdil na zadnom kolese a robil šmyky. To je zasa on
Neutekal z domu ako zlodej
V roku 1986 štartoval na pretekoch Giro Bergamasco, vyhral tam dve etapy. Oslovil ho manažér tímu Supermercati Brianzoli.
„Po návrate som si vybavil devízový prístup a išiel som s manželkou oficiálne na dovolenku do Talianska. Absolvoval som tam testy, lekársku prehliadku.
Hneď mi dali aj bicykel i vybavenie. Ale vrátil som sa, nechcel som utekať z domu ako nejaký zlodej," pokračuje.
Československý reprezentant, ktorý pravidelne štartoval na Pretekoch mieru i svetovom šampionáte, mal už 29 rokov. Tréner Kamil Haťapka vyhlásil, že s ním už do reprezentácie neráta.
Foto: Archív Milana Jurča
„Získal som tak štatút ‚nepotrebného‘. To však bolo málo. Denne som bombardoval funkcionárov v Prahe, žiadal som, aby mi dali povolenie, ale každý sa vždy vyhovoril na iného, týždne sa nič nedialo.
Napadla mi šialená myšlienka. Napísal som list prvému tajomníkovi ÚV KSS Jozefovi Lenártovi, požiadal som ho o pomoc. Odniesol som ho do podateľne na Hlbokej ulici."
Komunistického bosa osobne nepoznal, nikdy sa nestretli. Žil však v Dovalove neďaleko Liptovského Hrádku a vedel, že Lenárt pochádza z neďalekej dediny Liptovská Porúbka. Jeho zúfalý pokus zabral.
„Hneď na druhý deň sa ozvali zo sekretariátu ÚV, nejaký chlapík, ktorého som dovtedy nikdy nevidel, si dal so mnou rande na plavárni na Pasienkoch.
Povypytoval sa ma na všetky okolnosti, zobral si všetky osobné údaje. Na ďalší deň mi volal šéf Pragosportu Jaroslav Vacek a oznámil mi, že prestup je schválený."
Chýba návratnosť investícií
Už nič nestálo v ceste, aby sa zúčastňoval na najväčších cyklistických pretekoch a aj na Tour de France. V ich pelotóne sa Slováci aj neskôr objavovali sporadicky.
Pred desiatimi rokmi mala slovenská cyklistika na Tour trojnásobné zastúpenie. Bola to výnimka. Dnes už neexistujú nijaké obmedzenia z minulosti, ale aj po 35 rokoch je v pelotóne zasa iba jediný Slovák.
„Zažili sme v slovenskej ére aj lepšie obdobia, začal to môj syn Maťo, potom prišli Velitsovci, Sagan… Občas niekto ešte vyskočil. Ale teraz nemáme okrem Sagana nikoho. Rozvoj slovenskej cestnej cyklistiky?
To je otrasný stav. Vďaka Saganovi prúdilo do nej veľa peňazí, ale bez efektu, nikde sa to neprejavilo.
Mnohí cyklisti, ktorí boli aj talentovaní, končia v juniorskom veku, nevidia perspektívu. Kedysi bolo na východnom Slovensku veľa pretekov, Prešov, Sabinov, Košice, Spišská Nová Ves, Rožňava… teraz nie sú skoro žiadne," pripomína Jurčo neradostnú situáciu.
Čítajte aj Van Aert reagoval na incident so Saganom: Ani neviem, ako skončil
Podľa neho nepomáhajú ani centrá talentovanej mládeže, ktorých je viac ako v nedávnej minulosti.
„Centrá talentovanej mládeže by mali fungovať pri špičkových, silných kluboch, ale teraz sú takmer pri každom, lebo ďalšie už skoro ani nemáme. Mali by byť nadstavbou, nemôžu všetko vyriešiť.
Bolo ich sedem, teraz ich je pätnásť, dostávajú celkom dosť peňazí, ale nevyužívajú ich efektívne, na to, na čo by sa mali prioritne využiť.
Neskúmame návratnosť investícií. Peniaze sa často preúčtujú na niečo iné, nejdú do systému," tvrdí Jurčo, ktorý sedem rokov pracoval ako predseda kontrolnej komisie zväzu, neskôr ako jej člen.
Za Saganom je diera
Kým pracoval ako kontrolór, na mnohé nedostatky najmä v účtovníctve Centier talentovanej mládeže upozorňoval.
„Niektoré pochybenia sme aj vyriešili, kluby dokonca museli vracať peniaze."
Dodáva, že problémov, ktoré negatívne ovplyvňujú súčasný vývoj, je podstatne viac. Jedným z nich je aj slabá práca a zlé výsledky jediného kontinentálneho tímu Dukla Banská Bystrica.
„Potrebovali by sme aspoň tri kontinentálne tímy, ale ani ten jeden poriadne nefunguje. Keď to pôjde takto ďalej, môžu ho aj zrušiť. Úroveň padá a klameme sa celé roky. Ak sa aj objaví talent, v Dukle končí," zdôrazňuje.
Podľa neho si tento problém vyžaduje zásadné riešenie, aj v personálnych otázkach.
„Ak to poviem mierne, už dlho sa ukazuje, že jej šéf Martin Fraňo na túto prácu nestačí. Čudujem sa, že tento stav kompetentní trpia. Keby tím žil zo sponzorských peňazí, tak nech si robia, čo chcú.
Ale živí ho štát. Perspektívu nevidím ružovo. Nečrtá sa nik, kto by aspoň čiastočne pokračoval v najbližších rokoch v Saganovej ceste," uzatvára prvý Slovák, ktorý sa postavil pred 35 rokmi na štart Tour de France.