Bývalý americký cyklista sa už vo veku 21 rokov stal majstrom sveta a po víťazstve nad rakovinou vyhral v rokoch 1999 až 2005 sedemkrát v sérii najprestížnejšie preteky sveta Tour de France.
Jeho životný a športový príbeh sa vtedy stal na niekoľko rokov inšpiráciou pre mnohých začínajúcich športovcov.
Počas celej kariéry ho však sprevádzali podozrenia z užívania zakázaných látok, ktoré sa potvrdili po jej konci.
Čítajte viac Armstrong si rýpol do Sagana: A nechce si vziať aj tenisového trénera?
V roku 2012 ho Antidopingová agentúra USA (USADA) obvinila z dopingu. Jeho užívanie mu dokázali, následne prišiel o všetky tituly z TdF a dostal aj doživotný zákaz činnosti.
I keď obvinenia dlho odmietal, krátko po treste sa aj sám priznal k dopingu, prvýkrát to pripustil v roku 2013 v talkšou Oprah Winfreyovej.
Svetoznámy Lance Armstrong, najprv legenda a neskôr „kráľ dopingu“, bude mať v sobotu 18. septembra 50 rokov.
Rodným menom Lance Edward Gunderson sa narodil 18. septembra 1971 v texaskom meste Plano. Po rozchode s biologickým otcom budúceho cyklistu sa jeho matka vydala za Terryho Armstronga, ktorý si ho neskôr adoptoval.
Adoptívny otec bol údajne prísny a pri výchove neraz používal aj fyzické tresty. Aj preto sa pre mladíka Lancea stal šport únikom z nie vždy príjemnej rodinnej reality.
Nedal sa však ako viacerí jeho spolužiaci na obľúbený americký futbal, ale uprednostnil vytrvalostné športy – beh, plávanie a cyklistiku.
Čítajte viac Armstrong, Pantani i Sagan. Experti vybrali top osobnosti cyklistiky
Svoju športovú kariéru začal v 16 rokoch ako triatlonista a v rokoch 1989 a 1990 sa stal majstrom USA v šprint triatlone.
Aj napriek úspechom sa v roku 1990 definitívne rozhodol venovať výlučne cestnej cyklistike.
Už o rok neskôr vyhral amatérske cyklistické majstrovstvá USA a o ďalší reprezentoval svoju krajinu na OH 1992 v Barcelone, kde obsadil 14. priečku.
Po olympiáde podpísal v roku 1992 prvú profesionálnu zmluvu s tímom Motorola.
V jej drese vyhral v roku 1993 americké preteky Thrift Drug Classic, Kmart West Virginia Classic a CoreStates Race.
Prvýkrát sa zúčastnil aj na Tour de France, počas ktorej zvíťazil v 8. etape. V tomto roku dosiahol v Osle svoj prvý veľký úspech, keď vo veku 21 rokov triumfoval na majstrovstvách sveta.
Úspechy zbieral aj v nasledujúcej sezóne, keď opäť vyhral Thrift Drug Classic, na druhom mieste skončil v pretekoch Tour DuPont a rovnakú pozíciu obsadil aj na monumente Liege – Bastogne – Liege, či na klasike v San Sebastiane.
Čítajte viac Dokonalý podvod? Armstronga mohol okrem dopingu hnať aj motorček
O rok neskôr už v San Sebastiane triumfoval, vyhral aj prestížne preteky Tour DuPont a do zbierky si pripísal aj etapové víťazstvo na Tour de France, ktoré zaznamenal tri dni po tragickej nehode jeho tímového kolegu Fabia Casartelliho.
Zlom v Armstrongovej kariére nastal v októbri 1996 vo veku 25 rokov, keď mu diagnostikovali rakovinu semenníkov s rozsiahlymi metastázami do pľúc, brucha a neskôr i mozgu. Lekári mu najprv dávali len minimálnu nádej na prežitie.
„Takmer žiadnu. Spočiatku sme Lanceovi povedali, že má 20 až 50-percentnú šancu, hlavne, aby sme mu dali nádej. Ale s tým druhom rakoviny, akú mal, s röntgenovými vyšetreniami, krvnými testami… to bolo takmer bez nádeje,“ povedal urológ Jim Reeves.
Armstrong podstúpil dlhé liečenie spojené s niekoľkými operáciami a chemoterapiou. Napriek tomu, že mu lekári dávali len malú šancu, že by sa mohol vrátiť k vrcholovej cyklistike, sa v roku 1997 vyliečil a v sezóne 1998 sa opäť objavil v súťažnom pelotóne, už ako jazdec amerického tímu US Postal.
Popritom založil v roku 1997 nadáciu na pomoc ľuďom s rakovinou Lance Armstrong Foundation, ktorá sa v roku 2003 premenovala na The Livestrong Foundation.
Foto: SITA/AP, BERNARD PAPON
Po návrate do súťažného pelotónu vyhral preteky okolo Luxemburska, podujatie Rheinland-Pfalz Rundfahrt v Nemecku či klasiku v Oregone. Zameral sa však predovšetkým na TdF a už v roku 1999 prvýkrát vyhral „starú dámu“ a stal sa po Gregovi LeMondovi len druhým Američanom v histórii, ktorému sa to podarilo.
Celkové víťazstvá na Tour de France zopakoval aj v nasledujúcich šiestich rokoch – 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005 – a zaradil sa medzi absolútne legendy nielen cyklistiky, ale celej športovej histórie.
O dva triumfy tak prekonal päťnásobných víťazov Francúzov Jacquesa Anquetila, Bernarda Hinaulta, Belgičana Eddyho Merckxa a Španiela Miguela Induraina.
Po odchode na športový dôchodok v roku 2005 sa množili špekulácie, že sedem víťazstiev v sérii na TdF dosiahol za pomoci zakázaných podporných látok.
Prvé podozrenia sa však objavili už oveľa skôr, európski cyklistickí odborníci ho obvinili z dopingu aj v roku 1999 po tom, ako by bez námahy vyhral náročnú alpskú 9. etapu Tour.
Ďalšie prišli pre jeho spoluprácu s neslávne známym talianskym lekárom Michelem Ferrarim, ktorý neskôr dostal doživotný zákaz činnosti, pretože od 90. rokov dodával športovcom, najmä cyklistom, zakázané prípravky.
Armstrong však vinu neustále popieral a prvých vážnych obvinení sa zbavil v roku 2006, keď opakované testy vzoriek z roku 1999 nepreukázali prítomnosť zakázaných látok.
Čítajte viac Americkí ufňukanci a ich médiá by sa mali naučiť prehrávať. Aj s Ruskom
V roku 2008 oznámil návrat do súťažného pelotónu a už o rok neskôr skončil na TdF celkovo tretí.
Opäť sa objavili obvinenia z dopingu, keď v roku 2010 jeho bývalý tímový kolega Floyd Landis priznal, že počas pôsobenia v US Postal užíval doping a z rovnakého činu obvinil aj niektorých spolujazdcov a medzi nimi aj Armstronga.
Práve on mal byť „mozgom“ za systematickým užívaním podporných látok a nútil k tomu aj ostatných kolegov, čo sa neskôr aj potvrdilo.
Začiatkom roka 2012 Antidopingová agentúra USA Armstronga obvinila z užívania zakázaných látok. Cyklista sa bránil súdnou cestou, ale svoj boj s USADA ukončil v auguste 2012.
Následne mu odoberali všetky tituly z TdF i ďalšie výsledky od augusta 1998 a dostal doživotný zákaz súťažne sa zúčastňovať na športových podujatiach.
Rozhodnutie súdu 22. októbra 2012 potvrdila aj Medzinárodná cyklistická únia (UCI). Armstrong tak prišiel nielen o tituly, ale aj o povesť fenomenálneho športovca.
Prvýkrát sa k dopingu priznal v roku 2013 v talk šou Oprah Winfreyovej, kde uviedol, že zakázané látky užíval počas väčšiny svojej kariéry.
Foto: SITA/AP, PETER DEJONG
Neskôr povedal, že dopoval už od roku 1995 a užíval EPO, rastový hormón, diuretiká či krvné transfúzie.
Zároveň sa priznal k falšovaniu dokumentov a antidopingových testov. USADA ho vtedy označila za šéfa „najsofistikovanejšieho, najprofesionálnejšieho a najúspešnejšieho dopingového programu, aký kedy športový svet videl“.
Po potvrdení nekalých praktík čakali Armstronga niekoľkoročné súdy s bývalými sponzormi, partnermi i organizátormi, ktorí požadovali vrátenie miliónov dolárov z platov, prémií a odmien.
Napríklad federálna vláda USA od neho požadovala na súde takmer 100 miliónov dolárov, no nakoniec sa dohodli na mimosúdnom odškodnení a vyplatení sumy päť miliónov dolárov.
Z jedného z najoslavovanejších a najinšpiratívnejších športovcov sveta sa tak stal „kráľ dopingu“.
„Urobili sme, čo sme museli, aby sme zvíťazili. Nebolo to legálne, ale nezmenil by som nič. Či už ide o stratu peňazí, alebo o to, že som sa z hrdinu stal nulou,“ povedal v roku 2019 v rozhovore pre televíziu NBC.