Všetko bolo napokon inak. Z Wouta van Aerta je jedna z top hviezd tohtoročnej Starej dámy. A malý kazisvet, ktorý na slávnom parížskom bulvári zničil sen Marka Cavendisha.
Brit mohol v nedeľu prekonať v počte triumfov legendárneho Eddyho Mercxka, Van Aert ho však fantastickým špurtom zastavil na čísle 34. Splnil to, čo sľúbil. „Spravím to pre teba, Eddy,“ vravel niekoľko dní pred dojazdom do Paríža. Tesne po ňom už jeho zamestnávateľ – Jumbo-Visma – uverejnil na Twitteri vtipné meme.
Merckx na ňom blahoželá krajanovi k triumfu v sobotňajšej časovke. A potom dodá: „Wout, postaraj sa o to, aby zajtra…“ „Samozrejme Eddy. Žiadny problém,“ odpovedá akože Van Aert.
Veru, žiadny problém…
Belgický cyklista potvrdil, že je najvšestrannejším pretekárom v pelotóne. Na Tour vyhral etapu s dvojnásobným výstupom na Mont Ventoux, časovku v predposledný deň podujatia a všetko zavŕšil famóznym špurtom na Elyzejských poliach.
Dokáže to ešte niekto v pelotóne?
Určite nie. Naposledy – bolo to pred viac ako štyrmi dekádami – sa podobný kúsok podaril Bernardovi Hinaultovi. V súčasnosti – v čase, keď je cyklistika vysokošpecializovaný šport – nám to prišlo nemysliteľné.
No je tu akýsi Van Aert, ktorý si v Paríži víťazstvom zavaril aj inak. Takmer zmeškal let na olympiádu do Tokia, kde ho čaká štart pod legendárnou horou Fudži a potom časovka. „Skúsim vyhrať oboje,“ dušuje sa.
Pozor, nikdy nehovorí len tak do vetra.
Môže byť aj žltý?
Často ho porovnávajú s Petrom Saganom. Tak, ako 31-ročný Slovák, aj on dokáže zašpurtovať, je tiež skvelým klasikárom. Bodka. Tu sa podobnosť oboch pretekárov končí. Pri všetkej úcte k trojnásobnému majstrovi sveta, rodák z Herentalsu je výrazne komplexnejším jazdcom.
Už na lanskej Tour ovládol dve etapy – jednu zvlnenú a jeden klasický špurt. Následne sa vybral do Imoly na majstrovstvá sveta a odviezol si dve striebra. Najprv z časovky, potom z pretekov s hromadným štartom.
Medzisezónne obdobie si krátil sériou cyklokrosárskych podujatí a o najvyššie priečky sa bil s Mathieu van der Poelom. Aj na januárovom svetovom šampionáte.
„Budem úprimný: Van Aert je iný level – aj v porovnaní s Petrom. Navyše, Wout hviezdi aj v časovkách a v horách, tam, kde Sagan nikdy nežiaril. Dokáže vyhrávať týždňové etapové preteky ako Tirreno – Adriatico či Dauphiné. Hovorím to so všetkou úctou k Saganovi a k tomu, čo všetko dosiahol. Bol to najlepší klasikár svojej generácie,“ povedal nám na jar belgický novinár Maarten Delvaux z denníka Het Nieuwsblad.
O pár mesiacov Van Aert všetko potvrdil. Najmä 32 kilometrov dlhým sólom v etape, v ktorej pelotón dvakrát zdolával legendárny Mont Ventoux, šokoval cyklistický svet. Ten tak mohol opäť riešiť odpoveď na otázku: mohol by Belgičan raz vyhrať aj celú Tour de France?
Pred začiatkom pretekov sa špekulovalo, že na to, aby konkuroval v celkovom hodnotení, by potreboval zhodiť aspoň desať kilogramov. A to je to, do čoho sa mu príliš nechce.
„Vyhrať Grand Tour znamená súťažiť na absolútnej hranici po celé tri týždne. V tejto chvíli dokážem v horách držať krok s najlepšími do istého bodu, potom som totálne zdevastovaný. Ak by som však chcel vyhrať, zvoľniť by som mohol až v cieli,“ vysvetľoval pre web Het Laastste Nieuws.
Pôjde po zelenej
Pochopiteľne, premena na jazdca na celkové poradie je často bolestivá a výsledok nie je zaručený. Najmä v ére Tadeja Pogačara, ktorý sa zdá byť o stupeň lepší ako ostatná konkurencia. A tak Van Aert zrejme zotrvá pri svojom. Možno niečo aj pridá – pokúsi sa o to, čo bolo dlhé roky iba Saganovou doménou.
„Zelený dres. To by mohol byť môj najbližší cieľ. Ale práve sme dokončili Tour a ja nechcem ešte premýšľať o tom, čo ma v ďalších rokoch čaká,“ uškrnul sa 26-ročný cyklista. Kedže však Belgičan o tejto méte hovorí už otvorene, zrejme na tom niečo bude. V tom prípade by to bol vážny Saganov súper.
Najskôr neprekonateľný.
Situáciu podobne vníma aj novinár Delvaux. Van Aerta nevidí ako adepta na žltý dres.
„Nemyslím si to. Wout je výborný časovkár, solídny vrchár, ale v tých najvyšších horách sa nemôže rovnať Pogačarovi, Rogličovi ani Bernalovi. Je skôr typom jazdca na týždňové etapové preteky, Grand Tours sú v tejto chvíli mimo jeho dosah. Navyše, nesústredí sa na ne. Je len otázkou času, kedy z neho bude Saganov konkurent v bodovacej súťaži,“ pripomenul.
Kde sa vzala toľká húževnatosť a univerzálnosť? Odpoveď sme hľadali aj u cyklistického experta Lukáša Timka. Je to vraj cyklokros, z ktorého má Van Aert až tri majstrovské tituly.
„Je to šport, ktorý si vyžaduje obrovské morálno – vôľové vlastnosti. Pretekári zakaždým idú na dno síl. Jazdí sa v zime, v zlom počasí, sú zablatení, iks-krát aj doudieraní. Je to hodina, počas ktorej sa súperí na absolútnom limite. Ako povedal Čech Zdeněk Štybar – je to hodina bolesti. Štartujú, aj keď ráno napadne čerstvý sneh,“ zamýšľa sa šéfredaktor portálu cycling-info.sk.
Austrálska reportérka Sophie Smithová si zasa kladie otázku. „A ako ho máme teraz nazývať? Je to vrchár? Špecialista časovkár? Alebo nebodaj ortodoxný špurtér?“
Ozaj, a vy poznáte odpoveď?