Po náraze do bariéry bojoval o život, zachránil ho len včasný zásah lekárov.
Osem mesiacov po nehode, pri ktorej prišiel o všetky zuby a musel absolvovať niekoľko plastických operácií tváre, je Fabio Jakobsen späť.
Čítajte viac Za nehodu, ktorú sledoval celý svet, padol tvrdý trest
Holandský šampión sa vystrábil z veľkého počtu zranení a do cyklokolotoča sa vrátil na minulotýždňovom podujatí Okolo Turecka.
„Som rád, že môžem opäť robiť to, čo milujem. Bez podpory rodiny, blízkych a všetkých v tíme by to nebolo možné. Patrí im moja vďaka,“ vraví elitný špurtér stajne Deceuninck-QuickStep.
V tieni Cavendisha
Lekári mu pôvodne predpovedali až ročnú pauzu. Jakobsen však od začiatku rekonvalescencie robil veľké pokroky a už od decembra opäť trénoval. V Turecku chcel špurtovať o etapové triumfy, ale plány mu prekazil tímový kolega Mark Cavendish.
Čítajte viac Znovuzrodenie odpisovanej hviezdy. Vyzve opäť Sagana?
Britský veterán ukázal skvelú formu a po troch triumfoch QuickStep postavil taktiku na ňom. Uzdravený Jakobsen si tak na šancu bojovať o výhry musí nejaký čas počkať.
"Z praxe viem, že mnoho športovcov namáha organizmus do takej miery, že telo je zvyknuté na extrémne veci. Potom sa veľmi rýchlo aj regeneruje. Aj preto som nepochyboval, že Jakobsen sa do kolotoča vráti.
Nemal šťastie, pretože v Turecku veľmi dobre jazdil Cavendish a on sa do špurtu nedostal. Šancu však dostane a nebude to tak dlho trvať," prognózuje Martin Fraňo, bývalý profesionál a v súčasnosti športový riaditeľ cyklistov Dukly Banská Bystrica.
Športový psychológ Tomáš Gurský súhlasí s názorom, že Holanďanova úspešná cesta za návratom sa začala už počas rehabilitácie.
„Správne psychologické nastavenie už v priebehu rekonvalescencie je veľmi dôležité. Zranenia sú predsa len súčasťou vrcholového športu. Zranením môže športovec niečo stratiť, ale aj sa niečo naučiť a získať pre život,“ vysvetľuje Gurský.
Fanúšikovia i experti sa obávali, že 24-ročný Jakobsen bude mať problémy sadnúť si do sedla a zapojiť sa do rýchlych špurtov. Podľa Fraňa je v tejto súvislosti dôležitý aj vek.
Foto: TASR, Oliver Ondráš
"Fabio je mladý chalan. Hlad po cyklistike, chcenie a nebojácnosť sú u neho iné ako u starších kolegov. Nemyslím si, že bude mať problém s rýchlosťou a ak po nehode má nejaký blok, tak ho rýchlo odstráni alebo už odstránil.
Potrebuje, aby sa mu vrátilo sebavedomie a istota. Špurtér nemôže byť ustráchaný, potom je bez šance na úspech," vraví bývalý slovenský reprezentant.
Strach je nepriateľ
Cyklisti vám povedia, že špurtéri sú zvláštna kasta – blázni v sedle, ktorí sa neboja extrémnych rýchlostí. Pre viacerých z nich sú pády a odreniny chlebom každodenným.
"Platí, že medzi cyklistami sú obrovské rozdiely. Špurtérov, ktorí jazdia dojazdy vo veľkých rýchlostiach, nie je veľa. Musia mať posunutý pud sebazáchovy, pretože rýchlych jedincov je požehnane, ale viacerí majú strach z pozičnej jazdy a pádov.
Príkladom je Cavendish. Počas kariéry utrpel množstvo havárií, jednu aj po kontakte s Petrom Saganom na Tour de France 2017. Avšak otriasol sa a o týždeň špurtoval opäť," pokračuje Fraňo.
Aj Jakobsen absolvoval viaceré sedenie s psychologóm s cieľom zbaviť sa traumy z pádu. Gurský tvrdí, že ak športovec oddelí realistické od iracionálneho, má na polovicu vyhrané.
"Strach má primárne biologickú ochrannú funkciu. Ak by sa človek vôbec nebál, dlho by neprežil. V rizikových športoch je veľmi dôležité oddeliť reálny strach od neprimeraného iracionálneho strachu, ktorý je založený na fiktívnych predstavách.
Preto pracujeme s analýzou situácie, ktorá strach spôsobila. Reálny strach pôsobí stimulačne a zvyšuje koncentráciu. V psychológii tomu procesu hovoríme práca so strachom," objasňuje renomovaný odborník.
Nebezpečné pády
Objavili sa špekulácie, že Jakobsen by mal po páde zmeniť profesiu – zabudnúť na špurty a sústrediť sa na klasiky či časovky. Podľa Fraňa je také niečo nepredstaviteľné.
"Jeho jedinou šancou je zostať špurtérom. Nemôže si len tak zaželať zmenu v klasikára či časovkára. Jednak na to nemá parametre a zároveň je veľa iných cyklistov, ktorí tieto disciplíny ovládajú lepšie.
Extrémna rýchlosť v špurtérskom dojazde je dar, nedá sa natrénovať. Tréningom môžete vylepšiť vytrvalostné či silové zložky, ale nie výbušnosť v dojazdoch," vraví.
Čo sa však stane, keď Holanďan zažije ďalší pád? Môže to znamenať koniec kariéry? Fraňo tvrdí, že jazdci sú na havárie zvyknutí.
"Kolízie a pády sú na dennom poriadku, to je pravda, ale cyklisti si už zvykli. Pre amatéra môžu vyzerať dojazd riskantne. Každý však považuje za nebezpečné niečo iné. Poviem príklad: Primož Roglič sa pred prechodom na bicykel venoval skokom na lyžiach. Za nič na svete by som sa nepustil z mamutieho mostíka a skákal do jamy na doskočisku.
Je to pre mňa nepredstaviteľné – niečo, z čoho mám veľký strach. Ale špurtov sa nebojím, hoci sa mi veľakrát stalo, že som pri rýchlosti 60 km/h spadol a letel niekoľko metrov. Človek spadne raz, druhýkrát a potom strach z hlavy vytesní. Napokon stále platí, že pri špurtoch ešte nezomrel žiadny cyklista," tvrdí.
Roglič prestal skákať na lyžiach, pretože po páde už nevedel prekonať podvedomý strach. Priebeh je jednoduchý – telo by aj chcelo, ale mozog kričí nie a tým pádom sa telo športovca zablokuje.
Čítajte viac NÁZOR: Sagan si ešte stále môže vyberať
"Minulá negatívna alebo traumatizujúca situácia sa môže zasunúť do podvedomia cyklistu a odtiaľ pôsobiť ako reflex v podobnej situácii.
Reflexy by mali byť sebazáchovné, ale nie paralyzujúce. V kritických situáciách obvykle nie je čas na analýzu, treba mať tie správne bleskurýchle reflexy. Tie pomáhajú viac než váhanie," tvrdí Gurský.
Šiesty zmysel
Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Rýchli jazdci chcú byť ešte rýchlejší, čo im umožňujú výdobytky modernej techniky. Cyklistika sa však stáva čoraz nebezpečnejšou.
",Honba ľudí za rýchlosťou, rekordami a triumfami je väčšia ako kedysi. Predtým sa podobné pády nediali. V ére Eddyho Merckxa jazdili cyklisti na strojoch s 36 špicovými kolesami, nemohli dosiahnuť takú rýchlosť. Teraz majú jazdci k dispozícii karbónové kolesá, aerodynamické kombinézy či helmy.
Pred niekoľkými rokmi špurtovala dvadsiatka cyklistov s veľkými rozostupmi. Dnes finišujú v oveľa väčšom počte, šesťdesiatku dosiahnu už päť kilometrov pred cieľom. Extrémne rýchla cyklistika spôsobuje extrémnu rizikovosť," upozorňuje Fraňo.
Čítajte viac Zostane či odíde? Začali sa pytačky o Sagana
Gurský súhlasí, že vrcholová cyklistika patrí k rizikovým športom. Podľa neho je dôležité, aby jazdci využili aj šiesty zmysel.
"Špurty a zjazdy sú na hranici ľudských možností a vyžadujú si absolútnu koncentráciu na kľúčové podnety. Napriek tomu nie všetko má jazdec pod kontrolou. Je tu aj priestor pre šťastie, ktoré je zapríčinené zvonka.
Ide o to, aby sa tento priestor minimalizoval. Dlhodobí šampióni v rizikových športoch využívajú vlastný strach pre zvýšenie intuície, čo je tzv. šiesty zmysel," dodáva.