Hodiny sa len veziete, nebyť nevľúdneho počasia, všetko je v pohode. Potom však príde záverečných 50 kilometrov a všetci sú ako odtrhnutí z reťaze. Vitajte na prvej veľkej klasike v sezóne! Na slávnom monumente, ktorý ani taký šampión, akým je Peter Sagan, ešte nikdy nevyhral.
„Nebudem klamať, Miláno – San Remo nepatrili medzi moje najobľúbenejšie preteky. Sú garanciou zlého počasia – raz sneží, potom prší a keď si myslíte, že najhoršie je už za vami, začne na vás brutálne fúkať. V cyklistickom svete však majú obrovský cveng a váhu. Ak vás tím nominuje, znamená to, že máte výkonnosť,“ povedal nám pred rokom niekdajší slovenský cyklista Peter Velits.
Veru, záver marca dokáže pelotónu hodiny v sedle poriadne osladiť. Druhý z bratov Velitsovcov Martin bol na slávnej talianskej klasike iba raz. Na záver kariéry. Možno to mal byť darček, rozhodne to však tak nevypálilo.
„V roku, keď ma tam poslali, snežilo. V tej chvíli som o teple iba sníval. Uvedomil som si, že radšej sa budem celý deň ochladzovať, ako sa trápiť v snehu a daždi v štyroch stupňoch Celzia,“ vravel s úsmevom.
Nie je to Paríž – Roubaix ani Okolo Flámska. Žiadne kocky, menej napätia. Pretekári presne vedia, kedy majú zbystriť.
Foto: SITA/AP, Fabio Ferrari
„Intenzita kolíše. Je tam niekoľko bodov, keď musí mať cyklista dobrú pozíciu, inak to môže hneď zabaliť. Napríklad pri vjazde na kopce Cipressa a Poggio. Ide sa tam veľmi rýchlo, v pelotóne je obrovská tlačenica a pády sú skôr pravidlom ako výnimkou,“ pripomína trojnásobný majster sveta v tímovej časovke.
O čom Peter Velits hovorí?
Musí vám fúkať do tváre
Poggio, nevýrazný vŕšok – má štyri kilometre a iba 3,7 percentný sklon. V porovnaní s ikonickými horami na Tour de France je naozaj banálny. Ale predsa taký dôležitý. Ako vraví Velits, keď zaspíte pod Poggiom, tých 240 kilometrov predtým ste šli akoby zbytočne.
Pred ním je všetko akési nenápadné. Mestečká a dediny sa ťažko rozoznávajú. Avšak keď pelotón opustí Taggiu, zjaví sa pred ním maják. Červené svetlo, ktoré za normálnych okolností varuje lode, je tentoraz symbolom pre cyklistov – pozor, prichádza Poggio.
„Úprimne, maják som nikdy nezaregistroval (úsmev). Spomínam si však na úsek troch po sebe nasledujúcich kopčekov, ktoré boli pre mňa akýmsi signálom: Aha, je to tu. Tam sa začínal boj o pozície, pretekár, ktorý mal ambície, musel byť minimálne v prvej päťdesiatke,“ spomína si Velits.
Aj keď sú prvé dva kilometre najstrmšie, sklon asfaltu sa tu ani raz nedostane nad päť percent. Ale pozor, cesta nahor nie je iba o nohách, ale aj o hlave. Nerozhoduje iba rýchlosť, ale aj výber miesta. Pretekári musia zo zákrut vyšprintovať, aby nabrali správnu rýchlosť pred strmšími pasážami.
Ortodoxní špurtéri si idú pľúca vypľuť, aby sa udržali, tí, ktorí vedia, že na širokej ceste v San Reme nemajú šancu v špurte uspieť, sa ich snažia krutým tempom zbaviť.
"Nie je to náročný kopec, zvládal som ho aj na veľkom prevodníku. Ide sa tam rýchlo aj po 280 kilometroch v sedle. Dôležitý je však boj na jeho úpätí – v tlačenici chce byť každý vpredu.
Ak sa to cyklistovi nepodarí, je zle. Viete, aký je najlepší signál? Musí vám fúkať do tváre, nesmiete byť zakopaný niekde v balíku pretekárov," pripomína bývalý cyklista, ktorý v roku 2008 na Tour de France ako prvý zdolal náročné stúpanie na Col de la Croix de Fer.
Budú to hviezdy z Beneluxu?
O tom, či majú na Miláno – San Remo väčšiu šancu špurtéri, alebo klasikári, sa dlhodobo vedú polemiky. Napokon, v cieli sa radovali Mark Cavendish ale aj Vincenzo Nibali. Tak si teda vyberte.
V dnešnom pelotóne však nájdete aj takých, ktorí vedia oboje. Wout van Aert i Mathieu van der Poel hviezdia aj na klasikárskych kopcoch i v tradičných špurtoch. Obaja budú v sobotu patriť medzi najväčších favoritov jednorazového podujatia. Belgičan vlani Miláno – San Remo vyhral.
Portál Cyclingnews popri dvoch dvoch borcoch z Beneluxu odchovaných na cyklokrosovom bicykli radí medzi top favoritov aj Francúza Juliana Alaphilippa. Ten vyhral pred dvomi rokmi, keď najlepšie zvládol špurt okresanej skupinky, v ktorej bol aj Peter Sagan.
Aj stávkové kancelárie najviac veria spomínanému triu. Na Van der Poela vypísali kurz 3,5, na Van Aerta 4,4 a víťazstvo Alaphilippa by následne znamenalo 7,5-násobok vkladu.
"Je ťažké tu vyhrať. Na trase sa nenachádza veľa miest, kde sa preteky rozhodujú. Prvých dvesto kilometrov sa snažíte nezaspať v balíku, čo nie je môj obľúbený štýl pretekania.
äčšinou musíte čakať až na Poggio, pretože Cipressa je ďaleko od cieľa a medzi ňou a Poggiom sa ide veľmi rýchlo. Navyše, Van Aert má jednu výhodu. Raz tu už vyhral," snaží preniesť bremeno očakávaní na svojho rivala Van der Poel.
A čo náš Tourminátor?
Mimochodom, Sagan tento rok medzi horúcich adeptov nepatrí. Špecializovaný portál ho dokonca nezaradil ani medzi adeptov, ktorí by mohli prekvapiť. Peter Zánický, jeho niekdajší tréner, ktorý so sedemnásobným držiteľom zeleného dresu z Tour de France robil prvé cyklistické kroky, však až tak skeptický nie je.
Foto: SITA/AP, Fabio Ferrari
"Ak by sa šlo Paríž-Roubaix, poviem, že určite nie. Aktuálne by bol bez šance. Doteraz v Taliansku vždy štartoval v pozícii veľkého favorita, no nikdy mu to nevyšlo. Teraz môže hrať v jeho prospech, že nepatrí ani medzi menších adeptov na triumf.
Záleží, ako sa pôjde na predposlednom kopci – na Cipresse. Ak sa tam udrží s najlepšími, úplne by som ho neodpisoval. Opakujem, keď sa s ním počítalo, nevyhral, prečo by to nemohlo byť teraz naopak?" poznamenal v piatkovom rozhovore pre Pravdu.
Rodák zo Žiliny totiž na prelome januára a februára prekonal koronavírus a dva týždne zostal „visieť“ v karanténe na Kanárskych ostrovoch. Podľa Zánického mal mierny príznakový priebeh choroby, okrem malátnosti sa dostavila aj svalová horúčka. Lekári mu zakázali tréning a na úvodnom podujatí v sezóne – Tirreno – Adriatico – iba pozvoľný štart.
Napriek tomu trojnásobný majster sveta nestráca náladu. „Treba počkať, ja sa vrátim, žiadne obavy. Takto to chodí, môžete ochorieť, či mať nehodu a ste mimo pol roka či celú sezónu. Uvidíme, ako sa budem cítiť, keď sa celkovo zotavím,“ odkazuje.
Sagan bol na najdlhšom monumente v sezóne už dvakrát druhý. Najbližšie k triumfu mal v roku 2017, keď mu ho spod nosa vyfúkol Michal Kwiatkowski. V cieli sa veľmi hneval, keďže Poliak predtým nespolupracoval pri úniku a za Slovákom sa iba viezol.
Možno nás teraz čaká podobný priebeh, ale môže to byť aj hromadný špurt.
Ako to napokon dopadne sa dozvieme v sobotu poobede. Predpokladaný finiš je tesne po 16.00. Preteky môžete sledovať na televíznej stanici Eurosport. Samozrejme, my vám ich prinesieme v online textovom prenose.