Dvanásť miliónov fanúšikov popri trati je však minulosť. Aktuálne francúzski organizátori rátajú o stotisícky ľudí menej v najostrejších stúpaniach či cieľových mestách jednotlivých etáp. Dôvod je absolútne jasný – koronavírus a jeho neblahý dopad na svetový šport.
"Tento rok je to tichšie, ostražitejšie a celkovo pokojnejšie. Namiesto údajov o počte fanúšikov sa organizátori chvália tým, že distribuovali 700-tisíc rúšok a 2,5 tony dezinfekcie.
Rúška s logom Tour de France sa stali hitom, rozdávajú sa fanúšikom, sponzorom aj novinárom. Bariéry pozdĺž dojazdových zón lemujú tabule s nápismi: Vstup je povolený iba s ochranou tváre," napísal portál iDnes.cz vo svojom zamyslení o TdF 2020.
Napriek zvýšenej pozornosti či zákazu vjazdu automobilov do strmých serpentín najznámejších stúpaní sa najmä v Pyrenejach objavilo množstvo fanúšikov, ktorí tradične mohutne oslavovali prejazd cyklistickej karavány.
A možno aj polovica z nich nemala na tvárach rúška, pričom pokrikovali a „lepili“ sa na cyklistov, ako to len bolo možné.
„Sťažovali sme sa u organizátorov, nech takých ľudí sledujú a pošlú ich čo najďalej od nás. Počas pretekov máme zníženú imunitu a oni na nás pokrikujú a prskajú nám do tvárí. Stačí málo a vírus sa môže preniesť,“ vravel skúsený český cyklista Roman Kreuziger.
Športový riaditeľ pretekov Thierry Gouvenou ubezpečuje, že pri tvorbe zdravotného manuálu organizátori strávili dlhé hodiny aj dni.
„Naozaj sme donekonečna vymýšľali, ako čo najviac zabrániť prenosu vírusu počas Tour. Museli sme vytvoriť určitú rovnováhu medzi zachovaním integrity slávnych pretekov a ochranou verejného zdravia. Preto sme na niektoré slávne horské priesmyky vôbec nepustili ľudí,“ prezradil Gouvenou.
„Nezdá sa to, ale tí fanúšikovia nám chýbajú. Boli sme zvyknutí na interakciu s nimi – rozdávania autogramov, fotky alebo len obyčajné podanie ruky povzbudzujúcim deťom. Je zložité sa s tým vyrovnať,“ uviedol Nicolas Roche z tímu Sunweb.
Kreuziger sa vrátil aj k téme ubytovania v hoteloch, kde panuje prísny zákaz návštev jednotlivých tímov a takisto stretávanie sa cyklistov z viacerých družstiev.
„Keď sme v hoteli s iným tímom, máme rozdelené aj výťahy, poschodia a miestnosti na zhromažďovanie, aby sme sa náhodou nestretli,“ podotkol skúsený český cyklista tímu NTT.
Foto: TASR/AP, Christophe Ena
Novinári môžu s cyklistami hovoriť iba v mixzóne v priestoroch štartu a cieľa, aj to len na vzdialenosť dvoch metrov. Tzv. selfie tyče sú dôležitá súčasť takýchto rozhovorov.
„Zrazu máme pocit, že naša práca sa zúžila a je nejaká plochá. Ak sa môžeme porozprávať osobne so živým cyklistom, sme šťastní,“ glosoval Alasdair Fotheringham, redaktor britského denníka The Independent.
Šéf Medzinárodnej cyklistickej únie David Lappartient na tému Tour de France v čase pandémie koronavírusu trefne poznamenal: „Už len to, že sme tento rok vôbec odštartovali, je malý zázrak. O čosi väčší zázrak bude to, keď prídeme aj do cieľa v Paríži. To je náš cieľ.“