Stúpania na ikonické priesmyky Tourmalet či Aubisque sú ozdobou Tour de France.
Octave Lapize mal iný názor. Keď pred 110 rokmi vyhral najťažšiu etapu, akú kedy Stará dáma zažila, kričal na organizátorov s hnevom:
„Vy vrahovia! Áno, ste vrahovia! Ako môže človek človeku niečo také urobiť?“
Šampión Pekla severu
Narodil sa v októbri 1887 na parížskom predmestí Montrouge. Trpel čiastočnou hluchotou a už v 14 rokoch musel opustiť školu, pretože jeho otec požadoval, aby mu pomáhal pri práci v pivovare.
Foto: Pravda
Popri povinnostiach zostal mladému Octavovi aj čas pre milovanú cyklistiku. Nevenoval sa len jazde na ceste, vynikal aj na dráhe či v cyklokrose.
V roku 1908 sa kvalifikoval na olympiádu do Londýna, kde napokon získal bronz v dráhových pretekoch na 100 km.
Po triumfe na slávnej klasike Paríž-Roubaix o rok neskôr (Peklo severu vyhral trikrát) sa rozhodol, že si vyskúša aj Tour.
„Prvá účasť pre neho nedopadla dobre. Júl 1909 bol nezvyčajne chladný aj vo Francúzsku a Lapize sa nevedel vyrovnať s nevyspytateľným počasím. Z pretekov musel odstúpiť,“ píše športový historik Graham Healy v knihe Rozbitý pelotón.
Lapize bol zo svojho výkonu sklamaný. Zaumienil si, že predčasný koniec sa už nebude opakovať a počas nasledujúcich mesiacov absolvoval intenzívny tréning.
„Som výborne pripravený. Cítim, že môžem dosiahnuť kvalitný výsledok,“ vravel pred štartom TdF 1910.
Drastická etapa
Keď sa však rovnako ako ďalší pretekári oboznámil s itinerárom pretekov, zmizol mu úsmev z tváre.
Organizátori v snahe zatraktívniť trať po prvý raz zaradili do programu aj prechody cez Pyreneje. A nebolo to len pár kopcov.
Desiata etapa obsahovala sedem náročných stúpaní, z toho štyri na horské vrcholy Peyresourde, Aspin, Tourmalet a Aubisque. Galeje z Luchonu do mestečka Bayonne merali spolu až 326 km.
Už pred štartom novinári nazvali etapu Okruhom smrti. Absolvovať takúto kombináciu by bol nadľudský výkon aj s modernou cyklotechnikou, nie na začiatku minulého storočia.
Jazdci, opásaní po tele náhradnými pneumatikami, išli na jeden stupeň bez prehadzovačky. Situáciu komplikovali šotolinové a kamenisté cesty. Nemali k dispozícii servisné tímy, poruchy si museli odstraňovať sami.
"Lapize na posledných kilometroch stúpania na Tourmalet už len tlačil bicykel pred sebou. Keď som sa ho spýtal, ako mu to ide, pozrel sa na mňa krvavými očami a so zbesilým výrazom v tvári nás označil za vrahov.
Foto: instagram.com/cycling.history
Svojím spôsobom som ho chápal," napísal v spomienkach jeden zo spoluautorov trate Adolphe Steines.
Obor z Luxemburska
Úvodné ročníky Tour zrodili jednu z prvých rivalít v proficyklistike. Domácimi fanúšikmi milovaný Lapize našiel rivala v osobe Francoisa Fabera. Rodák z Luxemburska bol jeho presným opakom.
Pre urastenú a svalnatú postavu ho nazývali Obor z Colombes. Víťazstvá získaval najmä v špurtoch, ktoré boli pri vtedajšom bodovacom systéme (nepočítali sa časové rozdiely) hodnotené rovnako ako triumfy v horských etapách.
Obaja boli členmi elitného tímu Alcyon. O vzájomnej nevraživosti vedeli nielen členovia stajne, ale aj fanúšikovia. Faber začal Tour 1910 vo veľkom štýle a tak, ako sa na obhajcu titulu patrilo.
Ovládol prvých šesť etáp, ale potom doplatil na zrážku so psom (rok predtým sa zranil s koňom) a Lapize stratu dorovnal.
„O celkovom víťazovi napokon rozhodla posledná etapa. Fabera postihla veľká smola, keď dostal hneď niekoľko defektov. Lapize sa im vyhol a napokon triumfoval s tesným náskokom štyroch bodov,“ uvádza Healy.
Obaja skonali na fronte
Ich rivalita pokračovala až do roku 1914, keď poslednýkrát spoločne nastúpili na Tour.
Štartový výstrel prvej etapy odznel v rovnaký deň ako rana z pištole Gavrila Principa, ktorý v Sarajeve spáchal atentát na Františka Ferdinanda, korunného princa Rakúska, Uhorska a Česka.
Historická udalosť viedla k vypuknutiu 1. svetovej vojny. Tri týždne po tom, ako Lapize a Faber absolvovali záverečnú etapu na parížskych Elyzejských poliach, nastúpili do armády.
Faber sa stal členom elitného oddielu legionárov, ktorí bojovali proti Nemcom na africkom fronte. Padol v boji krátko po tom, ako obdržal telegram od manželky, ktorá mu oznámila narodenie syna.
Ďalší diel: Wim van Est a pád do priepasti
Aj Lapize bol príkladným vlastencom. Ako amatérsky pilot narukoval k armádnej letke. Na stroji typu Nieuport 23 mal namaľované dve veľké štvorky – číslo, ktoré nosil na drese pri historickom triumfe na Tour.
Veľa šťastia mu však neprinieslo. Hoci dosiahol niekoľko nepriateľských zostrelení, zahynul v roku 1917 pri obrane západofrancúzskeho pobrežia.
Športové i vojnové snaženie drobného Francúza sa stalo legendárnym. Ak niekedy navštívite vrchol Tourmaletu, ktorý sa nachádza vo výške 2115 m, vašej pozornosti neujde socha Lapizeho v nadživotnej veľkosti.
Symbolizuje odvahu a vytrvalosť, ktorou lietal nielen smerom k víťazným etapám v sedle, ale aj proti nepriateľom pri obrane vlasti.