V sobotu sa opäť držal medzi najlepšími a bojoval o triumf, no nakoniec obsadil štvrté miesto.
Už štvrtýkrát v kariére.
"Neviem, či toto bude môj rok. Uvidíme. Bol som dvakrát druhý, ani neviem koľkokrát štvrtý.
Dúfam, že vyhrám, ale nie je to žiadna posadnutosť," povedal večer pred štartom tridsaťročný jazdec tímu Bora-Hansgrohe.
Nakoniec to jeho rok nebol.
Na predĺženej trase, ktorá merala až 305 km, a pri teplotách okolo 32 stupňov Celzia čakala na pretekárov ešte náročnejšia úloha ako obyčajne.
Forma ide hore
Na prvých 200 km nebolo o jazdcoch Bory ani veľmi počuť, umne si kontrolovali situáciu a až pred stúpaním na Cipressu sa dostali do čela. Celý tím mal pracovať na Sagana.
„Toto Miláno – San Remo bolo najdlhšie, ale povedal by som, že menej stresujúce ako predchádzajúce edície. Stúpanie neboli až také ťažké a pelotón začal byť nervózny až po vrchole Colle di Nava,“ uviedol Sagan pre oficiálnu stránku svojho tímu.
Súboje o triumf prišli na rad až na záverečnom stúpaní na Poggio len pár kilometrov pred cieľom.
Na nástup vlaňajšieho víťaza Juliana Alaphilippa odpovedal len Belgičan Wout van Aert, ktorý sa nakoniec tešil z triumfu. Krátko po nich špurtoval aj pelotón a Sagan skončil tesne za tretím Michaelom Matthewsom.
"Ešte nemám takú kondíciu, akú som mal na týchto pretekoch v minulosti. Moja forma sa neustále zlepšuje, po Strade Bianche som sa určite zlepšil, no nie som v pozícii, aby som mohol odpovedať na útok van Aerta a Alaphilippa na Poggiu.
Myslím si, že moja sezóna odštartuje až na Tour de France. V neposlednom rade by som sa rád poďakoval všetkým kolegom z tímu za ich úsilie a odhodlanie," uviedol Sagan.
VIDEO: Zostrih z Miláno – San Remo 2020Bora chcela viac
V závere prišlo k trochu nečakanej situácii. Sagan zostal po výstupe na Cipresse vpredu so svojím „dvorným“ domestikom Danielom Ossom, no ten sa na zjazde zrazu ocitol na čele sám s niekoľkosekundovým náskokom pred pelotónom.
Keď sa potom viacerí jazdci snažili dostihnúť únik van Aerta a Alaphilippea, Sagan ho nemal k dispozícii.
"Boli to dlhé a ťažké preteky, 305 km vo veľmi horúcich podmienkach. Naša stratégia bola poskytnúť Petrovi plnú podporu na posledných 40 km a doviezť ho v dobrej pozícii pod Cipressu, zostať tam, neťahať a nasledovať. Po Cipresse bol náš cieľ sledovať jazdcov a stíhať ich.
Daniel išiel sám na čele, v zjazde išiel rýchlo, kým ostatní jazdci z tímu zostali pri Petrovi a opäť ho priviedli do dobrej pozície na Poggiu. Tam prišlo k útokom a určite nám tam chýbal Daniel. Dvaja išli do úniku a Peter sa ocitol sám v skupine prenasledovateľov a nemal mu kto ťahať," uviedol Enrico Poitschke.
Športový riaditeľ Bory si záver predstavoval inak: „Podľa môjho názoru to nie je výsledok, ktorý sme chceli dosiahnuť, no celkovo odovzdali všetci to najlepšie. Peter bol opäť blízko, tentokrát štvrtý. Je to dobrý výsledok, ale tento rok sme chceli už konečne vyhrať.“